Tá jedna udalosť, to je ten list hej? Keďže si na neho nezareagoval, ona to definitívne vzdala....
Teraz ešte stále nevieš ako by to bolo vo vzťahu, hej? Nemal si žiadnu známosť za tých 5 rokov?
Keď ma nechalo to dievča z prvého vzťahu (presnejšie navrhla, aby sme zostali kamaráti, čo aj doteraz sme), niekoľko mesiacov som stále myslel na to, ako som v tom vzťahu zlyhal. Že som to nezvládol, že som ako frajer nanič.
Toto ma držalo potom celé roky, navyše sa to neskôr skomplikovalo tým, že som na štyri roky upadol do zvláštnej depresie. No skrátka až do dňa, keď som neuvidel prvýkrát moju manželku som vzťahy vylúčil. Keď som sa pridal kvôli nej do jej partie, čo bol vtedy pre mňa neskutočný výkon, väčšinou som tam len mlčal. Napriek tomu že som to nedal nijak na sebe znať, sa mi po čase zdalo, že ona vie, že som tam kvôli nej a že čaká, čo spravím. Som tým trpel, nakoniec som sa rozhodol a napísal som jej list, že síce ju mám rád a som šťastný v jej prítomnosti v kolektíve, ale nemôžem s ňou chodiť, lebo na tom nie som dobre. Bolo to však len moje zdanie, ona o mňa nemala vôbec záujem a trvalo to ešte nasledujúce 4 roky. Čo vlastne mne úplne vyhovovalo, lebo keby vtedy mala o mňa záujem, rýchlo by to skončilo. Ja som len dúfal, že raz sa z tej depresie dostanem a budem sa môcť o ňu pokúsiť.
Michael, ja by som ti navrhol, aby si to spravil podobne. Myslím si, že ona by si zaslúžila vysvetlenie od teba, čo sa vtedy stalo. Aj keď je odvtedy už 5 rokov. Dosť ju to vtedy asi bolelo. Napíš jej ako to bolo a ako to je. Poďakuj jej za všetku pozornosť čo ti venovala a ospravedlň sa jej.