Som nanic - zbytocny clovek

vraj introverti byvaju celkom sebavedomi len to akosi nevedia dat najavo a skryvaju sa vo svojej ulite...tak som pocula ale zda sa mi ze sa to neak vylucuje :D
ja som ale tiez taka mam 28, priatel ziaden, depkujem sa doma a nikam pomaly nechodim..a to tiez mam zopar priatelov ale citim sa sama a opustena, zlomena a neviem sa naspat neak zaclenit do zivota a uzivat si ho..nemam na to energiu
Ak by chcel niekto popisat tak kludne mililli1@azet.sk

Mayyaaaa24 (a všetci ostatní, ktorí máte takéto problémy) - pýtam sa ťa - si introvertka ?

Ja mám 24 a som na tom úplne rovnako až som mala pocit, že čítam o sebe, samozrejme mimo ten vek... tiež sa s tým snažím niečo robiť už niekoľko rokov ale nedarí sa mi, lebo ani neviem, kde začať a horšie, že to že nemám priateľa mi rodina stále vyčíta až ma to zraňuje. Neviem, čo robiť, najradšej by som sa ďalší deň už nezobudila :/

Lenuška , Lenuška si ľudský odpad a úplne zbytočná? No a čo? Čo si z toho robíš ťažkú hlavu?Počula si niekedy o tzv pozitívnej rezignácií? To niektorí súčasní moderní psychológovia razia takýto trend. Ľudia sú na svete rôzni. A aj takýto ľudia akí sme my treba na tomto svete. Ano, aj ja si pripadnám ako ľudský odpad. Ja mám 54 rokov, som na plnom invalidnom dôchodku a užívam si to ničnerobenie do sýtosti. Výčitky tzv. aktívnych a užitočných ľudí si nevšímam. Vesmir, ktorý nás stvoril vedel, prečo to tak zariadil.... a o ostatné sa nestarám.

V septembri budem mat 21 rokov. Nemam kamaratky, nedozem si najst ani posratu brigadu mam totiz strach z ludi. Tabletky tiez ziadne neberiem. Chodim na vysoku ale nevidim svoju buducnost lebo ziadna nie je. Som neschopna. V skole sa mi nedari, v nicom sa mi nedari. Len prezivam a nedoazem sa pohnut dalej.

Ahoj Lenuša, ja sa tiež už dlhú dobu cítim podobne. Tiež som brala lieky ale nič som tým nevyriešila. Som úplne neschopná. Cítim sa hrozne, chcela by som konečne začať žiť ale namiesto toho len prežívam deň za dňom a nič sa nemení, pretože najprv by som sa musela zmeniť ja :( a to sa mi nedarí už niekoľko rokov. Nemám kamarátov, priateľa samozrejme tiež nie. S prácou to mám podobné ako ty a tiež bývam s rodičmi.
A máme aj rovnaký vek a váhu : D Ale poradiť ti veru neviem, ja som sa už veľakrát snažila vymotať z tohto zacarovaného kruhu ale vždy keď to najprv vyzeralo,že to bude lepšie tak sa to pokazilo ešte viac a ja som padla ešte hlbšie :(

Milá Lenuša. V prvom rade by si mala na seba prestať hovoriť také sebazhadzujúce veci, ako na konci svojho úvodného príspevku.
Otázka znie odkiaľ pramení Tvoje nízke sebavedomie.
Vo všeobecnosti by sa dalo povedať, že každý má svoje chyby, ale aj kladné stránky. Iste sa nájde niečo, v čom si dobrá. Odporučila by som, aby si sa od toho odrazila.
Možno by bolo užitočné navštíviť psychológa.
A ak nie si spokojná so svojím výzorom, tak na tom ľahko môžeš niečo zmeniť. Napríklad účes, alebo spôsob obliekania. Čo sa týka postavy, tak aj s tým by sa dalo niečo robiť.
Veľa závisí od prístupu. A najlepším je konštruktívny.

Vážení. Najlepšie, čo môžete urobiť je v prvom rade začať analyzovať, prečo ste sa dostali tam, kde ste. Avšak nezúfajte. Na každý problém existuje riešenie. Cítite sa osamelí? Tak vedzte, že nie ste ani zďaleka jediní. Tento problém trápi mnohích.
Po nájdení príčin treba začať hľadať riešenie. Veď žijeme vo svete plnom ľudí a bol by v tom čert, keby ste si nenašli niekoho, s kým sa budete cítiť dobre.

Vitam v klube aj ja 20 ročný žijem bez kamaratov všetci ma nechali a opustili maa ani ja lieky neberiem.. A preco by sa nebavil zdravim ťaLenuša :-)

Vitaj v klube :) 21 rokov a uz par rokov som nestastny, ale lieky neberem... Nevidim svoju buducnost a nemam nadej...