Neviem presne ako začať a ako to pomenovať. Cítim strašnú nenávisť a možno až nadradenosť nad mojimi spolužiakmi z vysokej. Už sa to pomaly znova začne znova ich budem stretávať a začínajú ma mátať tieto nevysvetlitelné pocity, ktoré som mala počas predchádzajúceho školského roka teda na vysokej sa to už asi hovorí akademický rok. Prečo mám také pocity to neviem, pritom sú to ľudia v pohode, sú dobrý, slušný, nikdy mi nič zlé neurobili a ani nepovedali. Sú to taký spolužiaci ktorých som vždy chcela, slušný, usilovný, inteligentný, zodpovedný. Totiž na základnej som bola medzi debilmi síce aj medzi nimi sa chvalabohu našli nejaký normálny. Teda na základnej ma šikanovali, ale koho nie, že? Prišla stredná a posmešky ustali, už ma nikdy nikto neurazil. Spolužiaci boli skvelý, ale boli nezodpovedný, nemali chuť k učeniu, jedinou ich zábavou bolo sa dobre na chlastať a na druhý deň si nič nepamätať. Školu a učenie som v tej triede brala vážne iba ja a ďalšie dve spolužiačky. Iba toto ma vedelo na nich riadne vytočiť.Patrila som k tým čo mali najlepší priemer. A tak prišla vysoká. A zas som schytala skvelých spolužiakov a ešte lepších ako zo strednej, takých akých som vždy chcela. Spočiatku som bola nadšená, ale potom mi akosi začali liezť na nervy, kvôli tej ich prílišnej usilovnosti a premúdrelosti. Postupne som sa začala cítiť ako debil a to doslova. Z našej skupiny som tam najsprostejšia ja. Same E a tri predmety neurobené pritom si nemyslím, že by som polavila v učení. Jednoducho sa cítim menejcenne :( pritom mi fakt nič zlé nepovedali a dokonca sa mi jedna snažila pomôcť, ale prečo ich nenávidím? Kvôli tomuto? Kvôli tomu, že sa mi nedarí? Možno je to naozaj ten problém, ale keď ja sa toho pocitu nenávisti neviem zbaviť. Vadí mi tá východniarka čo všade dáva Ta, nejakým spôsobom ma strašne rozčuluje. Potom 3 baby ktoré sú zo severného Slovenska, okolie presne neviem mám chuť im strašne vynadať pritom mi tiež nič nepovedali a vždy boli na mňa milé. Vadí mi, že majú všetky moje spolužiačky, tú hlúpu vieru k bohu, že chodia do kostola. Vadí mi, že zdielajú trápne náboženské citáty. Mám chuť im vykričať, že su len obyčajné telatá ktoré veria v niečo čo neexistuje. Že sú zaslepené a sprosté i keď o tom kto je sprostý tu píše tá práva, s Ečkami. To im nevadí, že žijú v omyle, že žiaden Boh nie je, že žiadna láska božia nejestvuje? Fakt neviem prečo som sa dostala do skupiny kde je toľko veriacich ľudí. Myslela som si, že v tejto dobe mladý človek takým báchorkám už neverí. Mám pocit, že som nad nimi nadradená a vôbec nechápem odial tento môj pocit pramení. Mám chuť niekomu napluť do ksichtu, alebo rozkopať niekomu zadok :(, ale nikdy by som to nebola schopná naozaj zrealizovať. Nenávidím, celý tento zasratý svet. Nech ide do hája. Keď idem po ulici, cítim strašnú nenávisť ku každému koho tam uvidím. Nenávidím keď svieti slnko a všetci lezú von a smejú sa. Som zlý človek? Jako sa zbaviť tých pocitov s strašnej nenávisti? Nie je tu nejaký človek čo sa rozumie psychologíi alebo rovno psychológom je a mohol mi pomôcť?
Mám problém sama so sebou, či?
Gururu, sme len o stupienok vyššie od zvierat a zviera stále žije v nás a hlási sa o slovo. To zvera, ktoré, aby prežilo, muselo byť najlepšie, najrýchlejšie, najmrštnejšie. Žralo, zabíjalo, aby prežilo. Ty robíš to isté, len už nezabíjaš, ale ako potravu potrebuješ pozornosť druhých..byť najkrajšou, najštíhlejšou, najmúdrejšou. Aby práve k tebe vzhliadali, aby teba obdivovali. Ak sa tak nedeje, si zlá, lebo ti berú *žrádlo*. :o) Kŕmia ňou, svojou pozornosťou, druhých a to ty neznesieš.
Ak to chceš naozaj a úprimne zmeniť a nielen preto, že sa to nepatrí, priať druhým zlo, musíš si uvedomiť jedno. Že si v každom jednom človeku, na ktorého vzhliadaš a tým, že jemu praješ dobro, praješ ho aj sebe. Že si už vyššie ako nejaký dravec a že urobíš všetko pre to, aby si sama zosilnela a nebola odkázaná na pozornosť, závisť, obdiv a riešenie druhých. Čítaj a vzdelávaj sa. Snaž sa chápať druhých, počúvaj ich, pomáhaj. Ako by si pomáhala sama sebe. :o) Nech tvojou motiváciou nie je strach, že ťa druhí odsúdia, ale nádej, že to zviera v sebe ovládneš. Lebo ono nie je mŕtve, len spí a prebudí sa vždy, keď sa budeš cítiť ohrozená, neistá, rozzúrená. Bude sa hlásiť o svoje práva a radiť ti, že len najsilnejší prežije. Ale ty už vieš, za cenu akej bolesti..tak to neurobíš a spomenieš si na to, že si silná silou pochopenia, čo je správne a pre život prospešné. Každý jeden život, nielen tvoj. Že je to láska, súcit, empatia, pochopenie a prajnosť. :o)
sia, omdliem...pravopis strasny, ale "nadradena" :-DDDDDDDDDD
a ty, gururu, si mozno zla od prirody, to zmenis len tvrdou makackou na sebe, alebo tym, ze dostanes krute facky od zivota a preberies sa do reality
Ahoj Sia tak ako to napreduje s tebou:?
Pisem sem ,lebo aj mna trapi tento isty problem..
Tiez som rovnaka,mozno aj horsia.. Som neprajna,zavistliva.. Ked sa ma niekto lepsie ,alebo s amu dari tak zavidim.. Povysujem sa nad druhymi.. Musim im dat citit ze som nieco viac(pri tom nie som,uvedomujem si to).. Vsetko a vsetkych hriesim,a porovnavam sa v com som lepsie ( ze som napr chudsia,mam lepsiu skolu,mam viac penazi a pod... )
Chcem sa zmenit.. Aj som to skusala,ale akosi to neviem.. vzdy pride nejake obdobie cez ktore to ,,horsie znasam,, a zas som taka,, Uz som zacala s tym ze si nebudem nic vsimat a riesit a ze zacnem aj ludom priat ale nedokazem to..neviem to tak...nejde to same od sradca ako niekomu ze im uprimne praje..
Co je horise,citim sa lepsie ked sa niekomu nedari... (nie vzdy)
Pricom som clovek ktory rad pomoze,prispievam aj na utulky aj sa podelim...dam aj chudakom..tych mi je luto..nemam rada nespravodlivost ..myslim ze takto by som nebola zlym clovekom ale neviem preco toto robim..ako sa z toho dostat... sama? a ako? alebo treba vyhhladat pomoc nejaku?
Hneva ma to aka som,uvedomujem si to..je mi zo seba zle..ale ked pride prva prilezistost hned ju vyuzijem .. :_
Vo vete : "Tiež si treba vážiť..." som v 14. riadku spravila chybu, veta má takéto pokračovanie "...prikláňajú sa RAZ na jednu stranu, INOKEDY na druhú stranu, TAM, KDE VIETOR FÚKA."
Cliattsi, k 1. odseku, využívam svoje právo na to neodpovedať, radšej sa budem venovať ďalším odsekom. Aj mňa podviedli, čert ber tie peniaze, ide o to, že ak by si priamo zažiadali, možno by som ich aj dala, ale taký človek u mňa skončil nadobro, môže prosíkať, kajáť sa,...už nikdy viac mu nepomôžem! A ľudia sme rôzni, tí, kt. Ti svoje námietky vychŕlia priamo do tváre, tak tých si treba vážiť, pohádate sa, vybavíte veci a zabudnete, idete ďalej ...len sa to nesmie prenášať inde, čo bolo, bolo, treba to nechať tak. Niektorí ľudia sa poučia na prvýkrát, iní na piatykrát a niekto vôbec. Báť sa treba tých, kt. sa s Tebou hrajú na kamaráta a zozadu Ti vrazia dýku do chrbta. Tiež si treba vážiť ľudí s názorom, aj zlý názor je názor, ale ľudia bez názoru sú nebezpeční, manipulovateľní, prikláňajú sa na jednu alebo druhú stranu. Hovoríme si "homo sapiens", tak by sme ten rozum mali aj používať. Múdremu človeku môžeš vysvetliť, že urobil hlúpu vec, hlupákovi sa to vysvetliť nedá. Hlupák zostáva hlupákom. Si dobrý, šikovný, pracovitý, učenlivý,...chlapec, kt. spravil kus roboty na sebe, radil tu na fóre, venoval tomu čas a energiu, písal tak, aby to každý pochopil. Je už len na ľuďoch, či ponúknutú šancu aj využijú. Všetko, čo človeku pomôže pri prekonávaní jeho každodenných ťažkostí, je vždy lepšie ako chémia. Aj ja som čítala nejaké negatívne ohlasy na Silvovu metódu, hlavne čo sa týka seminárov. Ty si však môžeš čítať knihu a sám sa pustiť do štúdia. Nakoniec Ti chcem za Tvoju snahu poďakovať a odovzdať toto posolstvo : "Človek bol stvorený, aby svoj kríž niesol sám, na to mu boli dané mocné plecia. Človek vydrží veľa, ak vie vydržať sám seba. Môže žiť bez nádeje, bez priateľov, bez kníh, ba i bez hudby, ak vie počúvať vlastné myšlienky, spev vtákov za oblokom a ďaleký hlas mora." Tešilo ma a veľa šťastia!
gramatiku to nevie a ešte sa cíci nadradená..odpadávam
Ahoj Kýčera, nechápem, ako mohol admin niečo zmazať, či to bolo nebodaj niečo čo by porušovalo pravidlá a ešte k tomu aj od teba? Čo to teda bolo, ak sa to dá pomenovať tak, aby to admin nezmazal ? Veľmi ma to zaujíma. (ak máš na to ešte energiu –a odporúčam ti napísať si príspevok najskôr do Wordu )
TOTO VŠETKO NASLEDOVNÉ SO NAPÍSAL EŠTE PREDTÝM, NEŽ SOM SI PREČÍTAL TVOJ POSLEDNÝ PRÍSPEVOK, TAK TO TU AJ TAK UVÁDZAM:
Kýčera, ja som tiež zažil veľa situácií v živote, keď sa mi nejeden podvodník snažil NANÚTIŤ bez hanby, aký on je chudák a ja neviem čo, a to takým spôsobom, že ako keby si on myslel, že tie peniaze, čo on pýta, tak by aj mal dostať, lebo si ich zaslúži. Je to niečo strašné, ako títo ľudia dokážu inými manipulovať. A oni to skúšajú a skúšajú, veľa z tých ľudí neurobí to, čo oni chcú, ale nájde sa aj zopár takých, čo to urobí a takto na tom zarábajú. Aj to bol dôvod k tomu, že som sa rozhodol venovať sa tejto téme, lebo aj ja som bol na mieste tých zneužitých a viem si predstaviť ten pocit, keď sa človek vtedy cíti oklamaný a VYUŽITÝ. Preto aj ja hovorím, že MANIPULÁTOR VÁS LEN DO TAKEJ MIERY ZMANIPULUJE, DO AKEJ MU TO MY SAMI DOVOLÍME. A preto je tam aj to právo – Mám právo nemyslieť na to, aký pocit vyvolám v inom človeku, keď mu niečo poviem. A ešte jedna vec, ten, kto je manipulovaný a chce sa z toho dostať, tak práve týchto ľudí by mal stretávať, aby sa to naučil a naučil sa pracovať so svojimi pocitmi. Preto je dôležité to, čo si ja myslím o sebe a nie to, čo by si on o mne myslel, keby som mu ja nepomohol.
A veľakrát takýto človek Ti vráti láskavosť tým, že Ťa začne ohovárať, dopraje všetko najhoršie,...všetko je to o ľuďoch, jednotlivom človeku...... No je to presne tak a najhoršie je, keď toto ľudia zovšeobecňujú a po skúsenostiach s takýmito ľuďmi robia závery typu – KAŽDÝ MA LEN VYUŽIJE, NEBAVÍ MA TU ŽIŤ. A potom sa cítia nanič. A to je chyba.
Poznám extroverta, kt. to však nedokáže... ........ – Súhlas, aj extroverti s tým môžu mať problém. A tiež poznám. Závisí od toho. do akej miery daný človek vedome rešpektuje toho človeka, rípadne jeho telo reaguje na toho človeka s rešpektom – strachom, pretože strach vyplýva z už zažitých zážitkov a niekedy ani samotný človek nemusí vedieť, prečo sa nejakého človeka bojí. To sa deje u mňa, keď sa bojím takého pevnejšieho chlapa, ktorý je ale ku mne kamarátsky. Vôľovo sa mi to darí čiastočne napraviť., lebo využívam tieto práva, ale moje telo ešte má pred ním rešpekt – jednoducho povedané, bojím sa silnejších chlapov, o ktorých sile vypovedá robustnejšia postava, pretože ak zbadám takého človeka, hneď ma na to upozorní mozgová štruktúra amygdala a spojí si to s tou myšlienkou, keď ma niekto v minulosti dosť ponížil, zbil. Je to strašné, ale je to tak.
Cliattsi, nuž táto asertívna metóda má veľa spoločného so Silvovou metódou ovládania vedomia, .....
- ja chcem k tomu toľko dodať, čakal som, že to sem niekto aj napíše, som ale rád, že si to bola ty, že je to podobné Silvovej metóde. Je tam ale minimálne ten rozdiel, že to, čo odporúčam ja, sa robí pri plnom vedomí, nezostupuje sa do nejakej hlbšej úrovne vedomia, ale používa sa klasická relaxácia, ktorá sa nazýva autogénny tréning a pod. Pri Silvovej metóde sa vedome zostupuje do mozgových vĺn alfa. Myseľ sa tam programuje pozitívnym myslením a afirmáciami, vierou a očakávaniami, čo ale ja nehlásam, lebo človek, ktorý bude používať tie práva, čo som menoval nie je „viazaný“ veriť tomu, že všetko dopadne, a ani nemusí a dokonca NEMAL BY očakávať (teda mať vieru), že všetko, čo vo svojom živote urobí, dobre dopadne pre neho (iba si človek uvedomuje na čo má právo a verí tomu, že to právo má - Napr. Mám právo povedať to, čo si myslím / povedať to, čo chcem – ale to ešte neznamená, že všetko vybavím podľa vlastných predstáv a podobne - čiže v mojom prípade by mal byť otvorený tomu, čo mu život prinesie). Už som sa tým dávnejšie nezaoberal, ale asi by bolo na čase si oprášiť vedomosti, lebo k silvistom by ma mohli veľmi ľahko prirovnávať aj ostatní a napadlo ma to už skorej. Tá metóda, ktorú ja opisujem je o tom, že každý sa logicky zamyslí nad tým konkrétnym právom (Napr. Mám právo nemyslieť na to, čo si iní myslia – môže byť veľmi užitočné pre ľudí so sociálnou fóbiou) a SÁM sa zamyslí ešte pred tým, než to preberie do svojej mysle, či to, čo chce do nej prebrať je podľa neho pravda, môže si to logicky odôvodniť a zamyslieť sa nad tým aj z viacerých uhlov pohľadu. Je za tým určitá vlastná zodpovednosť. Ale ak sa niekto vyhýba napr. spoločnosti s tým, že má strach, tak je to okrem iného aj o tom, že sa aj bojí toho, čo si o ňom iní myslia. Preto by si mal takýto človek v hlave opakovať: Je mi jedno, čo si iní myslia, alebo Mám právo nemyslieť na to, čo si iní myslia. a robiť to v stave uvoľnenia. Na moju veľkú škodu je, že som si nezapisoval priebežne odkiaľ som sa akú informáciu dozvedel tak, že som to spojil do jedného celku a je možné, že som sa to celé dozvedel v nejakej knihe, ale nič ma nenapadá, keď sa spätne nad tým zamýšľam.
Ešte jedna dôležitá vec, ak to aj čítajú ostatní – to, o čom ja píšem – Mám právo... o prejavení seba nie je o pozitívnom myslení, aby sme sa rozumeli. Je to o tom, že ja niečo urobím s tým, že to chcem urobiť a keď sa mi následkom toho niečo stane, ak to prijmem tak, ako to je. Je tam síce ešte jedna možnosť – o tom som tu nehovoril, že danej udalosti, ktorá sa mi vyskytne, nebudem prikladať význam, prípadne je tu ešte jedna technika, že keď sa niekde poriadne strápnim, tak na to, aby som na to nemyslel, jednoducho myslieť nebudem a mysľou sa následne po tom prenesiem niekam inam. Napr. poviem nejakú hlúposť a aby ma to netrápilo, nebudem na to viac myslieť a zapojím sa s inými ľuďmi do debaty, napr. Ahojte, čo ste robili včera ? a vo svojej hlave budem riešiť už len tieto myšlienky – ale chce to dlhoročný tréning, a nie vždy sa to na 100% podarí.
Inak mal by som si o Silvovej metóde viac doštudovať, mám v tom medzery. Ale bol by som pri tom obozretný, lebo som čítal aj diskusie, kde ľudia tvrdili, že sa pri tom dostali niektorí aj do ťažkých depresií. Tak to ma vtedy aj od toho odradilo, aby som sa tomu viac nevenoval.
www.esoterika.estranky.cz
Cliattsi - tebe pomohlo, mne nie :) Ale tak ok. Ja som len chcel vysvetliť, že nie všetky univerzálne návody môžu fungovať. Mne tento skôr ubližoval a hnal ma ešte do väčších sračiek než v akých som bol. Ako som napísal, svet nie je čiernobiely a dôležité je pochopenie. Ja som to dokázal skôr touto cestou. Nie cestou tréningu, ktorá ma skoro zabila.
