Neviem presne ako začať a ako to pomenovať. Cítim strašnú nenávisť a možno až nadradenosť nad mojimi spolužiakmi z vysokej. Už sa to pomaly znova začne znova ich budem stretávať a začínajú ma mátať tieto nevysvetlitelné pocity, ktoré som mala počas predchádzajúceho školského roka teda na vysokej sa to už asi hovorí akademický rok. Prečo mám také pocity to neviem, pritom sú to ľudia v pohode, sú dobrý, slušný, nikdy mi nič zlé neurobili a ani nepovedali. Sú to taký spolužiaci ktorých som vždy chcela, slušný, usilovný, inteligentný, zodpovedný. Totiž na základnej som bola medzi debilmi síce aj medzi nimi sa chvalabohu našli nejaký normálny. Teda na základnej ma šikanovali, ale koho nie, že? Prišla stredná a posmešky ustali, už ma nikdy nikto neurazil. Spolužiaci boli skvelý, ale boli nezodpovedný, nemali chuť k učeniu, jedinou ich zábavou bolo sa dobre na chlastať a na druhý deň si nič nepamätať. Školu a učenie som v tej triede brala vážne iba ja a ďalšie dve spolužiačky. Iba toto ma vedelo na nich riadne vytočiť.Patrila som k tým čo mali najlepší priemer. A tak prišla vysoká. A zas som schytala skvelých spolužiakov a ešte lepších ako zo strednej, takých akých som vždy chcela. Spočiatku som bola nadšená, ale potom mi akosi začali liezť na nervy, kvôli tej ich prílišnej usilovnosti a premúdrelosti. Postupne som sa začala cítiť ako debil a to doslova. Z našej skupiny som tam najsprostejšia ja. Same E a tri predmety neurobené pritom si nemyslím, že by som polavila v učení. Jednoducho sa cítim menejcenne :( pritom mi fakt nič zlé nepovedali a dokonca sa mi jedna snažila pomôcť, ale prečo ich nenávidím? Kvôli tomuto? Kvôli tomu, že sa mi nedarí? Možno je to naozaj ten problém, ale keď ja sa toho pocitu nenávisti neviem zbaviť. Vadí mi tá východniarka čo všade dáva Ta, nejakým spôsobom ma strašne rozčuluje. Potom 3 baby ktoré sú zo severného Slovenska, okolie presne neviem mám chuť im strašne vynadať pritom mi tiež nič nepovedali a vždy boli na mňa milé. Vadí mi, že majú všetky moje spolužiačky, tú hlúpu vieru k bohu, že chodia do kostola. Vadí mi, že zdielajú trápne náboženské citáty. Mám chuť im vykričať, že su len obyčajné telatá ktoré veria v niečo čo neexistuje. Že sú zaslepené a sprosté i keď o tom kto je sprostý tu píše tá práva, s Ečkami. To im nevadí, že žijú v omyle, že žiaden Boh nie je, že žiadna láska božia nejestvuje? Fakt neviem prečo som sa dostala do skupiny kde je toľko veriacich ľudí. Myslela som si, že v tejto dobe mladý človek takým báchorkám už neverí. Mám pocit, že som nad nimi nadradená a vôbec nechápem odial tento môj pocit pramení. Mám chuť niekomu napluť do ksichtu, alebo rozkopať niekomu zadok :(, ale nikdy by som to nebola schopná naozaj zrealizovať. Nenávidím, celý tento zasratý svet. Nech ide do hája. Keď idem po ulici, cítim strašnú nenávisť ku každému koho tam uvidím. Nenávidím keď svieti slnko a všetci lezú von a smejú sa. Som zlý človek? Jako sa zbaviť tých pocitov s strašnej nenávisti? Nie je tu nejaký človek čo sa rozumie psychologíi alebo rovno psychológom je a mohol mi pomôcť?
Mám problém sama so sebou, či?
A ešte pre sia556:
Nerozoberaj, neries, neodsudzuj, neponizuj,- písala LMarika - súhlas
A pridám citát z biblie:
"Nesúďte, aby ste neboli súdení, lebo akým súdom súdite, takým budete súdení a akou mierou meriate, takou bude namerané vám". Nemôžem povedať, že som veriaci, ale toto sa mi naozaj páči.
A pri tom ako som si vtĺkal do hlavy to, čo som uviedol nižšie, som si vtĺkal aj to - NEPOSUDZUJ ĽUDÍ, AKÍ SÚ - znamená to, že si síce môžeš niečo myslieť, ale nevynášaj definitívne súdy, lebo nikdy nemôžeš vedieť, prečo konajú ľudia tak, ako konajú a prečo sú takí,akí sú...
A toto mi umožnilo sa teraz rozprávať s ľuďmi oveľa ľahšie ako vtedy, keď som mal veľké predsudky, ktoré mi v tom aj bránili. Táto preformulácia ti aj pomôže vo vedomom znížení predsudkov voči ľuďom.
Preformulácia znamená VEDOMÉ (sama sa pre to rozhodneš)preformulovanie doterajšieho myslenia na iné myslenie, o ktorom si myslíš, že by bolo lepšie, aby nahradilo doterajšie.
Ahoj!
MOIREAL:
- tie slová, ktoré si napísala, som skopíroval, lebo to bolo presne to, čo podľa mňa táto baba potrebovala vidieť a pochopiť, preto som to nenapísal po svojom
MESAČNÝ PRINC:
Väčší vtip som už veľmi dávno nečítal, ako nič v zlom...
,,Nebudem myslieť na to, čo si myslia iní, mám na to právo, alebo: To, čo si títo ľudia myslia, ma netrápi.,,
- ja som jej to odporučil pre to, lebo z vlastnej skúsenosti mi to naozaj pomohlo a priveľmi ma trápilo to, čo si iní myslia. Myslím si osobne, že to trápi aj tú babu. Má vo svojej hlave myšlienky, ktoré sa jej tam denno-denne vynárajú. Existuje viacero spôsobov, ako to zmeniť a jedným z nich je ten, že tie myšlienky, ktoré vyvolávajú ďalšie škodlivé hodnotenia, treba preformulovať. Preformulovať sa dajú neustálym opakovaním v mysli. Aj keď to nebude na 100%, nevadí, ale ten proces sa začne a ja sám som si to rokmi potvrdil, že sa to dá a musím teraz povedať, že mi je omnoho lepšie a už neriešim toľko ľudí, ako kedysi. Pre porovnanie – Pred 7 rokmi mi bežali takéto myšlienky neustále, keď som bol medzi ľuďmi, dajme tomu na 95% a teraz po 10 rokoch? 5-10 %. A čo je za tým? Tréning - TAKŽE NA MNE ODSKÚŠANÉ - IDE TO A MNE TO POMOHLO. Len neviem, či ty si extrovert, alebo introvert.
Chcem len dodať, že nemám na mysli úplné nemyslenie na to, čo si asi ostatní myslia. Je to myslené skôr tak, aby ten človek možno v krátkosti sa aj mohol zamyslieť nad iným človekom - ale iba ak by sa pre to rozhodol - a nemal by to sústavne preberať.
Škodlivé účinky tohoto sú v tom, že človek sa začne s inými porovnávať neustále a začne aj závidieť.
V hlave tohto dievčaťa neustále bežia myšlienky. Keď hovorím, že bežia stále, tak človek len na to myslí. Je potrebné to zmeniť. Ale ako? Je viac spôsobov a ja ponúkam prácu - aktívnu prácu so sebou samým a so svojím myslením. Musím ale povedať, že som to tu len stručne uviedol.
Keď by ti denno-denne kolovali myšlienky typu: Nie som dobrý, ostatní sú lepší. Nie som so sebou spokojní, ale tí druhí sa smejú a ja na to nemám dôvod, lebo ja som úplne o ničom. Mne sa vôbec nedarí, ale im áno. Oni sú šťastní, ja nie. Oni sa smejú. Prečo sa smejú, aj ja by som chcela taká byť. Prečo oni majú dobré známky a ja nie? Ako je to vôbec možné ??????
Myšlienky tohto typu jej neustále behajú v hlave, lebo sa s tými ľuďmi neustále stretáva, to len napomáha vyvolávaniu týchto myšlienok.
Čo by si urobil ty na jej mieste? Možno máš lepší recept.
Neviem, ako by si odpovedal, ale ja by som si povedal - Nebudem na tých ľudí myslieť. Zo začiatku by som to vyskúšal. Po pár razoch by som to určite nezvládol a rezignoval by som. a povedal by som to, čo si tu povedal aj ty:
píšeš: Pomohlo niečo takéto už niekomu? Z vlastnej skúsenosti môžem napísať, že je to len akési klišé, ktorým vôbec myseľ nedokáže človek oklamať..............je pravda, že myseľ sa tomu bude zo začiatku úporne brániť, aby to prijala, bude to trvať aj mesiace, kým povolí. Ale tým, že človek bude trvať stále na svojom, tá myseľ, ktorá vytvorila tie zabehané postoje myšlienkové, začne postupne, VEĽMI POMALIČKY poľavovať. Chce to preto disciplínu – sebadisciplínu. Ja som bol z tejto PRÁCE doslova unavený, strašne ma to spočiatku vyčerpávalo, bol som plný závisti, porovnávania a je neviem čoho ešte - Veľkej sebakritiky Bolo to strašné. A teraz. Je zo mňa aj vďaka tomu, že som zastavil toto aktívne myslenie, ktoré nič neplodilo človek s kľudným myslením a už ten tak hocijaký človek, aj keď len svojou prítomnosťou nevyvedie z rovnováhy.
,,vtĺkaj si to do hlavy, keď ideš okolo tých ľudí : "Vsetci sme si rovní, nikto nie je menej, nikto viac a to bez ohľadu na to, ako ich život vyzerá",,
- a ak si sa na tom strašne zasmial, tak ťa veľmi chápem. Ani si nevieš predstaviť, ako som sa ja smial na sebe, keď SOM SI TOT JA VTĽKAL DO HLAVY pred 10 rokmi. Išiel som vtedy do niečoho neznámeho a nevedel som, čo to so mnou urobí. Musel som svoju myseľ veľmi dlho prehovárať, že to tak je – A ONO TO NAOZAJ ZABRALO. Teraz si predstav, píšem si s tebou a beriem ťa za seberovného. Myslíš si, že to je samozrejmosť? Nie, je to presvedčenie. Ako som sa presvedčil, že je to tak ? Neustále som si to VTĹKAL DO HLAVY. A to už teraz čakám, že sa ma niekto opýta, či som bol na psychiatrii. :-) .
Asi moc neveríš, ale je to tak. Kedysi som sa strašne povyšoval nad iných ľudí a to sa VĎAKA MNE AJ ZMENILO. Neklamem, nemám na to dôvod.
Vieš, je viac ľudí, ktorým sústavne beží myseľ na plné obrátky , nesprávnym smerom a strašne ich to vyčerpáva. Ja som to chcel zmeniť. A do veľkej miery sa to podarilo. Teraz to už takmer neriešim. Ak sa ale pristihnem pri povyšovaní nad niekoho, poviem si to a presvedčím sa , že všetci sme si rovní. Ale teraz ma už moja myseľ viac poslúcha, lebo UŽ JE VYCVIČENÁ. Treba cvičiť zamlada, lebo čím je človek starší, tým to pôjde podľa mňa ťažšie a starší ľudia, ak si všimneš už majú mnohí svoje závery porobené a ak im aj niečo povieš, že to nie je tak, iba mávnu rukou a nebudú ochotní prijať tvoj argument, nech už je akokoľvek dobrý.......
ešte dodám, prečo to treba stále opakovať. No práve preto, lebo v mysli sa stále OPAKUJÚ škodlivé a energeticky vyčerpávajúce myšlienky. Ako na ne nemyslieť? Je to ťažké. Ale je treba jasne sebe rozkázať –
1.Nebudem myslieť na to, čo si iní myslia/ To, čo si myslia iní ma netrápi
2. Všetci sme si rovní bez ohľadu na to, ako vyzeráme, koľko máme peňazí, ako sa nám žije, koľko máme kamarátov, akú máme prácu a či vôbec nejakú máme a tak ďalej
Sú tam aj iné veci, ale nebudem tu o tom rozpisovať, lebo myseľ rieši strašne veľa vecí a pospája to jedno z druhým dohromady a je potrebné to analyzovať, ako som sa k tomu dopracoval, a o tom si písal aj ty:
Ak je zakladateľka typ, ktorý je takýto a veľa premýšľa tak potrebuje premýšľať ešte oveľa viac a do hĺbky. Pretože bez toho, aby pochopila čo sa jej deje sa nikam nepohne.
A súhlas s týmito vetami:
Potrebuješ interakciu, interakciu s tým, čo máš pochopiť a to čo najčastejšie. Čiže čím viac ti takých ľudí príde do života, tým lepšie.
Aj keď ty si to asi myslel z inej strany :-)
No asi toľko ja....
Kam by si určite ísť mala, je pedagogicko-psychologická poradňa. Pracujú tam ľudia, ktorí ti vedia zmerať IQ, pamäťové a rozumové schopnosti, rozoznať, aký si typ pri učení, či zrakový, ktorý si dobre pamätá z textov, alebo sluchový, ktorý si zase pamätá lepšie z počutého. Dokážu posúdiť mieru tvojho talentu a posúdiť aj to, či vôbec nejaký talent máš. Pedagogicko-psychologickú poradňu bežne navštevujú napríklad deviataci, ktorí sa nevedia rozhodnúť, na akú školu ísť ďalej, ale taktiež gymnazisti, ktorí majú ten istý problém a tam im dokážu poradiť na základe vyhodnotenia výsledkov testov, okrem iného aj psychotestov týkajúcich sa okruhu záujmov. Do tejto poradne neraz zavítajú aj rodičia 6-ročných detí, ktorí majú pocit, že ich deti ešte nie sú po rozumovej stránke a po stránke šikovnosti zrelé na zápis do školy a pracovníci poradne to dokážu zhodnotiť a ak sa podozrenie potvrdí, dieťatko dostane odtiaľ návrh na odklad školskej dochádzky. Tebe by bolo dobre túto poradňu navštíviť, dať si tie IQ testy, pamäťové testy urobiť a dostala by si výsledok, ktorý by ti umožnil získať reálny pohľad na samú seba a aspoň by si sa vedela zaradiť, kam vlastne patríš. Či medzi priemer, alebo mierny podpriemer, čo sa IQ a pamäťových schopností týka. Prípadne či máš naozaj IQ ako génius, ako si si doteraz o sebe vždy myslela. Možno by ti odporučili zmeniť školu a ty by si nakoniec na nejakej sociálnej práci bola naozaj šťastnejšia. Vďaka drine by si to vytiahla na samé A-čka a aj na červený diplom, čím by sa ti opäť vyplnila túžba byť najlepšou.
www.youtube.com song ma neuveritelnu silu...skuste si pustit:)
sia556: Pýtaš sa, odkiaľ pramení ten tvoj pocit nadradenosti. Podľa mňa pramení odtiaľ, že na základnej škole si mala najlepšie známky, ale nebolo to zadarmo, bolo to vydreté, určite si sa musela veľmi veľa učiť a venovať tomu veľmi veľa času. Na strednej si tiež patrila medzi tých lepších, ale tiež si tomu musela venovať viac času ako iní, ktorí mali známky rovnaké ako ty, ale to si ty nevedela, že iným stačí omnoho menej času na naučenie sa takého istého množstva učiva ako tebe, čo v tebe vyvolalo dojem nezakladajúci sa na realite, že tá najlepšia si vždy bola, si a zostaneš len a len ty. A zrazu si prišla na vysokú školu a zistila si, že tvoji terajší spolužiaci majú nielen snahu a usilovnosť do učenia, ale na rozdiel od teba MAJÚ AJ TALENT, ako tu už niekto písal a ty nemáš talent. Ja som na základnej škole za celých 9 rokov neurobila v diktáte ani jednu chybu. A nikdy som od iných neodpisovala. Odpisovali iba oni odo mňa. Doma som sa nikdy neučila. Proste som prišla zo školy domov, hodila som tašku do kúta a šup von na sídlisko medzi deti. Domáce úlohy som si písala cez prestávky v škole, aj slohy. Ale nikdy som od nikoho neodpísala domácu úlohu. Ani z matematiky, ani zo slohu, veď pri tom slohu by sa to ani nedalo. A tie príklady z matiky, čo sme dostali na úlohu, som si proste jednoducho vypočítala v škole cez prestávku sama. A čo sa toho dejepisu týka, prišla som do školy a nemala som šajnu, o čom to je. Cez prestávku som si učivo raz prečítala a vedela som. Vyvolali ma a dostala som jednotku. Bez učenia, bez námahy, bez toho, že by som sa doma čo i len do knihy, či do zošita pozrela. A znovu zdôrazňujem, ja som bola učiteľmi vychvaľovaná, ale nikdy, nikdy som od nikoho neodpisovala ani domáce úlohy, ani pri písomkách. Pri písomkách odpisovali iní odo mňa. Chodila som na gitaru, na karate, na krúžok šikovných rúk, chodila som behávať, počúvala som hitparády a koncerty na želanie, pozerala som telku, mala som záľuby, a predsa som aj bez toho, aby som sa musela doma učiť, či v škole odpisovať a podvádzať, zvládla základnú školu na čisté jednotky, chápeš už, o čom ten talent je? Mala som spolužiaka, ktorý mal tiež čisté jednotky, ale už v čase chodenia na základnú školu sa doma 8 hodín denne učil, niekedy aj viac. Už ako 12-ročný, bol závislý ma kofeíne, čo toľko kávy vypil, lebo učeniu venoval toľko času, že to išlo až na úkor spánku. Mal iba jedno hobby - stolný tenis, no v 8. ročníku tam prestal chodiť, lebo vraj nestíha školu. Mal bohatých rodičov a záležalo im na synových dobrých známkach. Ten chlapec takmer ničomu nerozumel, rodičia ho dali na doučovanie zo slovenčiny, z matematiky, z angličtiny... A vydolovali z tej jeho podpriemernej hlavičky aj to, čo tam nikdy nebolo. Ten chlapec nemal žiadne detstvo, celé jeho detstvo bolo iba jedno veľké trápenie. Radšej ho rodičia mohli nechať, nech si hrá ping-pong, keď je v ňom dobrý, nech si urobí hoci trénerské a rozhodcovské kurzy, popri nich nejakú tú učňovku, aby nebol celkom bez vzdelania a nech teda zostane celý život pri športe, ktorý ho baví a v ktorom je dobrý a ktorý ho robí šťastným. Lenže oni mu zakázali práve tú činnosť, v ktorej bol dobrý, pretože doniesol na vysvedčení dve dvojky a to bola v ich rodine pohroma. A nútili ho dosahovať úspechy v oblasti, na ktorú bol antitalent. Dnes je z neho inžinier ekonómie, ale život nemá a ani nikdy nebude mať ľahký. Kamkoľvek pôjde, kdekoľvek sa zamestná, všade okolo seba bude cítiť, že tí ostatní sú šikovnejší, bystrejší a talentovanejší ako on, že tým ostatným napríklad na novom pracovisku stačí raz vysvetliť a pochopia a jemu treba vysvetliť 20-krát, aby pochopil. Že tí ostatní si dokážu svoju prácu urobiť za kratší čas a jemu to bude trvať dlhšie. O tom je ten talent, o ktorom sa tu písalo. Ďalšia vec je, že dusíš v sebe závisť a začínaš mať problém, ktorý sa nazýva psychická nevyrovnanosť. Ak chceš byť psychicky silným a vyrovnaným jedincom, musíš sa naučiť prijať samu seba takú, aká si. Pomysli si: "Ja, sia556 nemám síce ani zďaleka toľko talentu a šikovnosti ako moji spolužiaci, ale zato ma príroda obdarovala mimoriadnou usilovnosťou a obrovskou snahou drieť a vďaka tejto usilovnosti a snahe zvládnem túto školu, aj keď je pre mňa veľmi ťažká, ale aspoň na tie E-čka to zmáknem keď som už tu. Áno, zvládnem to aj za cenu toho, že prestanem pozerať televízor, že prestanem počúvať rádio, že budem menej spať, že prestanem chodiť do fitka, do kina, na žúry... Zvládnem to a musím to zvládnuť za akúkoľvek cenu a verím, že keď tomu obetujem všetok svoj voľný čas, tak sa mi to aj podarí. Síce len na E-čka, ale podarí a jedného dňa dosiahnem svoj vysnívaný cieľ - vysokoškolský diplom. Veď nejde o známky, ide o titul. Prestanem v sebe dusiť závisť a zloprajnosť voči tým, ktorí na rozdiel odo mňa ten talent majú, ale ich budem úprimne obdivovať, lebo si ten obdiv zaslúžia. Ak mi ponúknu pomoc, prijmem ju a nebudem sa tváriť, že ju nepotrebujem, iba preto, lebo hrdosť mi nedovolí konať inak. Veď je lepšie nechať si tú matiku vysvetliť od spolužiaka, ako platiť za drahé doučká profákovi. A za odmenu potom po skončení skúškového obdobia pozvem spolužiačku na kávu. Nebudem sa tváriť, ako keby som zhltla všetku múdrosť sveta, ale sebakriticky pred spolužiakmi priznám a skonštatujem, že mi učenie nejde tak ako im, že nemám talent a nechám si od nich pomôcť." Toto by mala byť "tvoja modlitba", ktorú by si si mala opakovať viackrát denne. A podľa nej sa naučiť žiť. Či veríš, či nie, psychológ by ti povedal presne to isté, čo som ti teraz napísala ja.
LMarika: 90 percent talentu je drina, myslis ze maliari, ktory robia skvele diela to robia dobre iba preto lebo maju talent? Blbost, to su ludia ktory od rana do vecera maluju a kazdy clovek, mozno aj ked nie uplne tak dobre by krasne maloval kebyze sa tomu venuje na 100 percent... Ide o to co ta bavi, v tom si dobry. Ty co opisovali v skole a inak oje*** tak v tom pokracuju aj dalej a v realnom zivote, a s takym pristupm to daleko nedotiahnes ak sa nezmenis, ok mozno sa zmenis az v praci, ale ak sa ani tam nezmenis, tak clovek je vonku jendoducho, nemyslim si ze niekto by chcel mat v teame cloveka, ktory caka ze mu da niekto druhy svoju pracu a on iba dostane zaplatene... Co sa tyka E na VS, tak pokial studujes nejaku skolu, kde sa musis aj ucit a nie iba ozierat, tak mi ver ze Ecka ti budu stacit, ale asi na SVK je VS skol, ktore vychovavaju inteligenciu a nie buducich ozranov, je fakt malo.
Mesacny princ, ak si si nevsimol, ja som jej radila presne to iste. Ja som nevravela, nech si vtlka do hlavy, ze sme si vsetci rovni aj ked je to univerzalna pravda, co sa samozrejme v podstate ziadnemu cloveku nepaci, lebo v nasej nature je v podstate povysovanie sa. Ale nech vie, ze nieje v tom sama a chapeme ju. Ze ma cas na to zmenit pohlad a to presne vtedy, ked na to bude pripravena, ked pochopi, co ju urobi stastnou a co naopak nestastnou.
Čo sa Boha týka tak len toľko :D www.youtube.com
každý človek verí niečomu inému a aj ty niečomu veríš. veríš, že budeš šťastná a spokojná? veríš :)
Tak potom aj v ich srdiečkach môže Boh existovať :) A možno je to mimozemšťan, ktorý niekde krúži v medziplanetárnom priestore :)
Cliattsi :D
Väčší vtip som už veľmi dávno nečítal, ako nič v zlom...
,,Nebudem myslieť na to, čo si myslia iní, mám na to právo, alebo: To, čo si títo ľudia myslia, ma netrápi.,,
,,vtĺkaj si to do hlavy, keď ideš okolo tých ľudí : "Vsetci sme si rovní, nikto nie je menej, nikto viac a to bez ohľadu na to, ako ich život vyzerá",,
To nemôžeš myslieť vážne toto? :O
Ak áno, tak chúďa človek. Pomohlo niečo takéto už niekomu? Z vlastnej skúsenosti môžem napísať, že je to len akési klišé, ktorým vôbec myseľ nedokáže človek oklamať. Skôr naopak jej dodá živnú pôdu na zosilnenie všetkého čo bolo predtým.
To je napríklad niečo také, ako keď sa začneš usmievať nasilu a myslíš si, že to bude človek cítiť aj v skutočnosti. Že to jednoducho na neho prejde. Takto to nefunguje.
Ak je zakladateľka typ, ktorý je takýto a veľa premýšľa tak potrebuje premýšľať ešte oveľa viac a do hĺbky. Pretože bez toho, aby pochopila čo sa jej deje sa nikam nepohne. Ja som vo svojom živote stretol vynikajúcich učiteľov. Ľudí, ktorí síce mali odlišné názory na veľa vecí ale veľmi veľa mi toho dali. Netvrdím, že teraz by si mala sedieť len doma a premýšľať. Potrebuješ interakciu, interakciu s tým, čo máš pochopiť a to čo najčastejšie. Čiže čím viac ti takých ľudí príde do života, tým lepšie. Naučíš sa a ak sa ti zadarí, tak pochopíš a prestaneš opakovať cyklus. No a tom momente už nebudeš písať po fórach, nebudeš mať problém sama so sebou. ,,Vyser,, sa na to, čo ti radia druhí, skús to podľa seba!!! Nie sme všetci rovnakí a tieto univerzálne návody u mňa samého nikdy nefungovali.
Tvoje slová:
Teda na základnej ma šikanovali, ale koho nie, že? Prišla stredná a posmešky ustali, už ma nikdy nikto neurazil.
Mám otázky: Je pre teba dôležité to, čo si o tebe iní myslia?
Často sa s inými porovnávaš ?
Si introvertný typ človeka?
Si viac pasívna k okoliu ? (čiže skôr ty čakáš, čo druhí tebe povedia, než aby si ty niečo urobila?
Využívajú tvoju dobrú vôľu ľudia ?
Máš menej energie a cítiš, ako keby si sa nevedela do ničoho dokopať?
Na to, aby si sa niečo naučila, sa musíš snažiť omnoho viacej, než ostatní?
Podľa toho, čo som tu o tebe čítal, si strašne moc zameraná na okolie - na to, čo si oni o tebe myslia. Máš k tomu možno aj "biologické" (si k tomu čiastočne predisponovaná)sklony - predpokladám, že si introvertnejšej povahy. Nechcem to tu moc rozvádzať.
Toto, čo tu teraz napíšem je, že som sa zase v niekom spoznal. V tvojom videní sveta, pocitoch aj v tom, že ťa šikanovali.
Tebe stále beží myseľ na plné obrátky.
Využi jedno svoje asertívne právo a keď pôjdeš okolo cudzích ľudí na ulici, hovor si: Nebudem myslieť na to, čo si myslia iní, mám na to právo, alebo: To, čo si títo ľudia myslia, ma netrápi.
Lebo tebe stále beží v hlave, že tí ľudia ťa hodnotia a od toho sa odrážajú aj tvoje postoje voči nim....nebudem ti to tu rozpisovať, ako sa to deje, možno by som sa k tomu aj vedel dostať.
Súhlas s Moireal a vtĺkaj si to do hlavy, keď ideš okolo tých ľudí : "Vsetci sme si rovní, nikto nie je menej, nikto viac a to bez ohľadu na to, ako ich život vyzerá"
- túto vetu si stále opakuj, keď budeš medzi ľuďmi, (- napíš si to perom na papier a keď budeš riešiť tých ľudí, pozri sa, čo si si tam napísala a neustále samu seba presviedčaj o tejto pravde) lebo mal som presne taký problém, ako ty, strašne som závidel a riešil ľudí. Máš v dôsledku aj tvojej povahy aj iracionálnych presvedčení, ktoré si si vytvorila, nesprávny pohľad na svet a na seba aj z tohto pohľadu potom vychádzajú emócie, ako závisť, povyšovanie atď.
Určite si prečítaj knihu A. Ellis - Racionálně emoční behaviorální terapie, alebo inú knihu od neho. Predpokladom k tomu, aby si sama so sebou mohla pracovať, je určitá inteligencia a schopnosť brať veci z nadhľadu. Ak budeš mať tieto vlastnosti, mala by si sa posunúť dopredu a to ti aj prajem.
A pozri si aj asertívne práva na internete
