Otazka iba pre chlapov - naozaj sa toho boja?

ja si myslim ze je ok ked sa zachovaju tie zvyky ze chlap oslovi prvy. akurat zena by mohla dat znamenie ze sa mu paci. cize nejakym dlhsim pohladom napriklad, myslim ze to zeny asi najcastejsie pouzivaju. mozno aj usmevom ked sa trosku poznaju (napriklad kolegovia ktori sa vidaju na chodbe v praci atd). kazdopadne treba to brat ako dialog, rozdiel je v tom ze tento je neverbalny. nechcem sa hrat na vsevedka ktory zarucene vie ako zbalit opacne pohlavie, ale vychadzam z toho ze je to dialog. takze dialog sa neda viest ked jedna osoba iba mlci. preto aj zena by mala cosi povedat a sice napriklad pohladom. a je jedno kto zacne pozerat skor, podstatne je ci vedu dialog. takze hanka ja si myslim ze musis cosi "povedat", ale staci aj pohladom.

A ako zena zisti ze by ju muz chcel oslovit ale hanbi sa? A co ma robit? Bez tej vety "vyzeras ze ma chces pozvat" :-D

*veternica

veterni presne tak jeden moj kamos tuzil po babe ktoru casto stretaval ale nikdy ju neslovil, nikam nepozval.
v jej pritomnosti sa stale praveze spraval bud ako nevychovany ch.j alebo ako mlkvy tlk. Nikdy nie normalne.
posobil skor ako by od lasky k nej stracal zdravy rozum.

Mne sa to stava cele roky. Nie som slepa. Vidim, ze maju zaujem, vyhladavaju miesta kde sa aj ja zdrzujem, pozeraju sa no z bezpecnej vzdialenosti, maximalne sa usmievaju, kyvnu hlavou. Niektori zmurknu. No hlavne plati ten ocny kontakt. A usmev. A poviem sama za seba, ze moc tieto oslovenia na ulici by som neriesila. Ja davam skor ludom sancu sa ku mne priblizit cez net nez osobne (cez net sa bavim s inymi normalne, som aj celkom mila prijemna, zasmejem sa ai. Kdezto vonku by som mozno takemu nedovolila sa k sebe ani len priblizit nieto este oslovit, no a cez net sa s takym clovekom bavim normalne). Ale zas si to aspon uvedomujem. Ze mam vokol seba obranny mur, drzim si vedome odstup, posobim nedostupne nedosiahnutelne. Kolki si myslia ze som namyslena krava)) a ked ma spoznaju (zvacsa cez niekoho ineho) tak nechapu ze aka som v pohode, normalna, mila usmievava srdecna ai.
Skorosenior napisal velku pravdu. Hlavne ten druhy odstavec. Neraz az po mnohych rokoch (ked uz maju deti, su zenati) mi povedali daktori muzi, ze mali o mna skutocny uprimny zaujem, pacila som sa im, chceli ma - ale bali sa ma oslovit, prihovorit sa mi, niekam ma pozvat. Lebo mali strach z pripadneho odmietnutia

Pozri, hodne to závisí od jedinca a od veku. Všetci sa učíme, určite aj tí mladí nesmelí až trošku získajú skúsenosti tak sa naučia vidieť u ženy záujem a správny druh prístupu k nej. Jeden ženský idol minulosti povedal že správnemu zaobchádzaniu a prístupu k ženám sa chlap naučí až keď už to vlstne až tak veľmi nepotrebuje...

Jedno je ale fakt. Čím viac nám na niektorej záleží tým viac sa obávame ju osloviť. Pretože aj tí najatraktívnejší viackrát v živote počuli nie ako áno, sme na to zvyknutí, otrasieme sa a ideme ďalej. Ale v tom prípade ak nám na dotyčnej skutočne záleží a myslíme si že druhá taká už nie je - nuž tu sa odmietnutia bojíme.

Ano sú bojazlivý a budú čumieť tajne na babu a snívať o nej ale činiť sa nie a nie. A mnohí takto presnívajú celý svoj život a nikdy sa neodvážia osloviť babu o ktorú majú záujem.

ano je to pravda su to strachopudi aj ked to hraju na tazkych frajeroch.

Zda sa, ze dobra moznost pre nesmelych je internet. Mame v rodine jedno fungujuce manzelstvo, ktore sa zrodilo na chatovanim. Aj tu vidim, ze do diskusie prispeju aj nesmeli ludia a ludia so socialnou fobiou... len tak dalej :)

Nebojim sa a nikdy som sa nebal. Otazka bola vzdy ci som chcel a ci to bolo vhodne. Predsa len zastavit babu na ulici a po 5 minutach ju pozvat niekde sadnut je trochu nevhodne. Ale prihovorit sa niekomu mozte prakticky hockde. Berte si priklad zo starych ludi. Pokial to je situacne tak to je 100% sanca uspechu aspon kratkeho rozhovoru.