nerozumiem jednej veci,preco ludia sa citia stale osameli alebo su aj uplne sami a poritom,ked s niekym su,ci uz v praci,spolubyvajuci,po case si zacnu liezt na nervy,doslova sa nenavidet.Kde je vlastne ta hranica,kde je zdrave byt s ludmi, aby sa clovek necitil sam,ale aby to neprerastlo do ponorky?.Pisem aj z vlastnej skusenosti,mala som vela prac,spolubyvajucich, a vzdy je to o tom,ze ludia aj v rodinach,partnerstvach, si po case lezu na nervy,ohovaraju sa.clovek je vraj druh spolocensky,tak preco sa ludia po case nevedia zniest,kde je ta hranica,aby vztahy boli zdrave?
Vztahy medzi ludmi
zvedavaotazk
zvedavaotazk
vlastne nie,cele zle.otazka je myslena takto,asi to neviem dobre vyjadrit.ludia od prirodzenosti nechcu byt sami,su tvorom spolocenskym,tak preco,ked su pokope si lezu po case na nervy?preco je tak vela neznasanlivosti medzi ludmi v praci?pokial je zdrave travit cas s ludmi,aby nedochadzalo potom k tym roznym hadkam,ohovaraniu,ked uz niekomu vadi,aj ako niekto pije caj,alebo ja neviem,uklada utierku v kuchyni?:))
zvedavaotazk
ano tomu celkom presne rozumiem,to je moj pripad,aj ked ja sa stavam sebcom dobrovolne,lebo som roky bola ten typ,co sa stale prisposobil,len aby dobre bolo a nezostalo energie..skor by som tu otazku polozila takto skratene,preco si ludia lezu na nervy a ohovaraju sa napriek tomu,ze clovek je tvor spolocensky?alebo ohovaranie,zavist a podobne k zivotu patria a takto ma byt a je to normalne?mozno na mna ma vplyv,ze uz cez 15rokov som mala roznych spolubyvajucich aj kolegov a vzdy to skoncilo najprv vsetci boli velki kamosi,potom prislo ohovaranie a ked uz ohovaranie nestacilo, hadky alebo uplne ticho,ignoracia,obchadzanie..ja som bola vacsinou za to, len aby dobre bolo,ale ako vravim,dosla uz aj mne energia a rozmyslam,kde je ta zlata stredna cesta ako s ludmi vychadzat zdravo..mozno to vyzera,ze riesim blbosti,ale asi mi po rokoch delenia si najsukromnejsieho sukromia poprepinalo a este potrva,kym si nasetrim na vlastne bejvani :)
duoduo123
Ja si myslim že ludia ktori su sami su tak nato zvyknuty že neznesu uz nikoho vedla seba navstevy atd..Su sebecky myslia na seba a staci jeden jedniny clovek s ktorym si nerozumeju a uz je to tak lezu si na nervy
zvedavaotazk
no ano, tejto casti chapem celkom dobre,som introvert a najradsej som sama.ale myslim takto, vo vseobecnosti ludia casto nariekaju,ze su sami a potom,ked niekde su s niekym,napr.spolubyvajuci si casto lezu na nervy.alebo ku prikladu,robim teraz opatrovatelku a ti starsi ludia su velmi osameli,ale akonahle pridu nejaki ini ludia na navstevu,rodina atd.po case su z tej navstevy unaveni vsetci, kazdy sa ponahla svojim smerom :))pride mi dost,ze ludia su asi velmi sebecki a ako pises,nemaju spolocne zaujmy,lenze ani nemaju zaujem sa rozpravat o zaujmoch tich ostatnich,lebo je to vycerpavajuce.neviem,ci sa to da chapat,co tu splietam haha
duoduo123
Pretože to tak niekedy byva že ked si medzi ludmi tak sa citia osamelo, asi nemas s nimi rovnake zaujmy, temy na rozhovory :-)
