Ahojte,
mám 26 rokov a s priateľom sa plánujeme vziať. Bývame od seba na necelých 20 kilometrov, stretávame sa väčšinu mimo domovov, alebo u mňa, lebo ja sa u nich necítim dobre a práve toto je problém.
Cítim, že budúci svokrovci sú ku mne dosť odmeraní a vôbec ma nevedeli prijať medzi seba. Keď som u nich tak síce mi nič nepovedia, ale budúcej svokre sa nepáči ak chcem niečo robiť a keď im príde návšteva, tak síce svokra povie, že "toto je moja budúca nevesta", ale ani ma nepredstaví, nič. Dnes mali návštevu, povedala mi, aby som si sadla tam, ale bolo mi trápne sedieť tam 3 hodiny a nikto sa mi ani neprihovoril. Môj snúbenec bol vonku so psom a chodia za ním kamaráti, takže som dosť často sama s jeho rodičmi.
Zásnuby sme nerobili, ale snubný prsteň mi daroval priateľ na predĺženom víkende, ale budúca svokra mi nezabudla x-krát zdôrazniť, že ho vyberala aj ona a že sme si mali rovno kúpiť radšej obrúčky, lebo toto je zbytočné takto vyhadzovať peniaze. Keď príde reč na svadbu tak chce úplne niečo iné ako my. Vraj, stačí len sobáš s max. 10 - 15 ľuďmi a nie svadba a nemáme si pozývať kamarátov. Vidím na nej, že si nevieme nájsť k sebe cestu, ale neviem ako to zmeniť.
Minule som zostala u nich s budúcim svokrom na celý deň sama, ale počas celého dňa sme spolu neprehodili len pár slovíčok pri obede, inak sa motal po dvore, alebo pozeral TV. Môjho snúbenca berú u nás normálne ako člena rodiny, otec s ním kecá, volá ho na poľovačku a tak, je to celkom iná atmosféra. Inak raz môjmu snúbencovi starká odkomentovala, že za ich čias dievča išlo ku chlapcovi až tesne pred svadbou. Zrejme mierila nato, že ja som bola u nich skôr ako on u nás.
Mali ste niekto takýto problém? Ako vychádzate s budúcimi svokrovcami? Kedy ste boli u priateľa prvýkrát, resp. spávate tam?
Vzťah so svokrovcami
Ja som si so svokrovcami tiež nesadla a cítim sa tam totálne trápne. Kým žil svokor, tak to bolo o inom, ale odvtedy návštevy minimalizujem na minimum.
Svokra má 3 deti, jedna dcéra je pre ňu všetko (či má alebo nemá pravdu), môj manžel je pre ňu len otrok a druhá dcéra len popoluška. Vnúča uznáva tiež len švagrininu dcéru, nič viac.
Svokry sú predsa také a len máloktorá si vie vážiť nevestu. Budeš žiť s manželom a nie so svokrou, takže nerieš to aký sú svokrovci.
nevestaax
Aj my byvame cca 50 km od svokrovcov...:-) to im ale neprekazalo, aby v piatok vecer svokra zavolala manzelovi, "zajtra ta cakam, dojdes pokosit travnik"...otazka ci ma vobec cas a nebude v praci je pre nu zbytocna, proste si mysli ze zaveli a manzel naklusa...nonsens je, ze u nich momentalne byva svagrina s manzelom aj s detmi. Ti nemusia nic. Ale my,(resp. manzel) co byvame hodinu cesty, tam mame ist kosit travu v sobotu...
vdakabohu to uz manzelovi zaplo a prestal tam chodit otrocit...
A je to ako pises, nikdy som sa tam necitila "doma", je to o tom, ze sa tam nemozem uvolnit, musim davat pozor co poviem, a vecer som odtial chodila s bolestou hlavy zo zlej energie a psychicky vycerpana z napatia...
Proste som im nesadla, lebo som im odviedla syna, od ktoreho cakali ze tam zostane byvat a bude pokracovat v zveladovani statku :-)
Ja som vydata 4roky,byvame v inom meste ako svokrovci.Zo zaciatku som mala pocit ze ma prijali a ze su radi.citila som sa u nich celkom fajn.Avsak po 2rokoch sa mi k nim vobec nechce chodievat,zmyslanie maju uplne ine a ked tam ideme tak to je zvacsa o tom ze som ticho resp si davam obrovsky pozor na jazyk ze co poviem-lebo tym ze inak rozmyslaju sa na veciach nezhodneme.Snazim sa byt na nich mila a slusna ale uplne ma to vycerpava.Cize ked si mam vybrat ci ist na navstevu k nim alebo radsej sedet doma urcite ostanem doma:-P A tak to aj vzdycky bude-ze tie vztahy svokrovci verzus nevesta budu vzdy na tenkom lade.Ked su takto daleko aspon 50km mam pocit ze mam v pohode svokrovcov.Cim dalej tym lepsie :-D
Ked sme sa s manzelom brali,tak uz svokor nezil bohu zial,len svokra ,aleboli to najhorsie roky mojho zivota,nikdy ma neprijala do rodiny aj mi to dala aj patricne vycitit,vzdy mi robila zle .Nechcem to tu rozpisovat ,ale aj 6 rokov po jej smrti jej to neviem odpustit. Moj syn ma priatelku ,zlate dievca,zaprisahala som sa ze nikdy svojej neveste neublizim,len zato ze aj ona ma mojho syna rada,nemisam sa do nich a ked aj sa medzi nimi volaco udeje ochranim si nevestu.Som jej ako druha mama a som stastna.
Jednoducho niektoré typy ľudí si nesadnú.
Ja sama som čerstvá svokra a s nevestou vychádzam veľmi dobre. Mladí sa brali po 17 mesiacoch, ale vôbec som nemala pocit, že by to bolo skoro. Moja nevesta chodila k nám od prvej chvíľky, dokonca sme ju poznali skôr z práce ako náš syn, ale nikdy sme proti nej nič nemali. Chodili sme na spoločné výlety, keď k nám prišla návšteva predstavili sme ju a brali ako súčasť rodiny. Predstavili sme ju aj vzdialenejšej rodine v zahraničí kam mladí chodia dodnes, ale myslím, že nikdy nikto problém nemal.
U nás bola spočiatku utiahnutá, ale nenútene som sa ju snažila zatiahnuť do nášho kolobehu (niekedy pečením, niekedy nakupovaním, inokedy som ju poprosila či by mi nepomohla s prácou) a takto sme sa spoznali ale aj naučili zvládať menšie problémy a hlavne naučili rešpektovať.
Môj manžel si ju obľúbil od prvej chvíle a ešte nadšenejšie plánoval svadbu ako mladí.
Čo sa týka svadby tak sme sa im moc do nej nemiešali. Určite sme prebrali všetky detaily spolu a aj so svatovcami, ale rozhodoval názor detí. Zásnuby sme nerobili, syn sa rozhodol pre obrúčky a tie vyberal s otcom bez môjho vedomia a vedomia svojej už teraz manželky. Po svadbe som ja darovala svoj snubný prsteň neveste, nakoľko v manželovej rodine je to už zvykom dosť dlhú dobu, takže sme chceli pokračovať v tradícii. Nevesta u nás prvýkrát spala po 5 mesiacoch, čo si mladí s nami vopred dohodli. Môj syn bol u svatovcov vítaný tiež od prvej chvíle a cítil sa tam dobre. Dodnes sa stretávame, organizujeme si spoločný program a rešpektujeme jeden druhého.
Ja sa snažím mladým nemiešať do života, hoci bývajú neďaleko nás. Poradím, ale rešpektujem ich rozhodnutie.
Čo sa týka prístupu Tvojej svokry, tak možno potrebuje jednoducho viac času, aby Ťa prijala. Nie je nič zlé na tom, aby si povedala svoj názor, ale jednoducho jej za názor poďakujte a ak nie je pre vás prijateľný, nemusíte ho rešpektovať. Možno aj ten najhorší nápad má v sebe niečo čo bude pre vás užitočné.
Držím palce a prajem veľa šťastia. :-)
Cim skor sa naucis to neriesit, tym lepsie pre teba...Mna tiez svokrovci neprijali dobre, my sme sa brali po 4 mesiacoch, takze asi podla toho si svokra o mne urobila nazor :-)A ver mi ze som sa snazila ako som len mohla, aby som sa jej zapacila, chodili sme im pomahat s domom a zahradou, vypekala som im dobroty a aj tak som bola vzdy na poslednom mieste...
Sme manzelia uz skoro 10 rokov, ale stale mi nevedia prist na meno...Myslim ze ani nevedia ako sa volam, obcas som Monika, obcas Dominika, obcas uhadnu ze Veronika :-D
Konecne si to uvedomil aj manzel, asi pred rokom, ze ho len vyuzivaju na pracu a prestali sme tam chodit uplne...a konecne som kludna a vyrovnana :-)
fiiiha tak to celkom rychlo sa idete brat :) zelam vela stastia ;)
celkovo si myslim ze jeho mamina ho berie este ako maleho synceka ktory by sa v zivote bez nej stratil niektore mamy su take
nespozorovala si take mamickovske spravanie?
ja by som tiez nebola rada keby mi niekto rozpraval do toho ako ma vyzerat nasa svadba preto si na nu zarobime sami :D dufam :D :D
To máš super. :-) My sme spolu 15 mesiacov, ale nič sa na veci nemenilo odvtedy. Priateľ má ešte sestru, ona študuje na VŠ, ale s ňou si rozumiem perfektne.
ahoj mrzi ma ze buduca svorka ma takyto neprivetivy postoj k tebe... ma tvoj nastavajuci nejakych surodencov?
nepises ako dlho ste spolu mozno je to len docasne a svokra potrebuje cas na to aby si uvedomila ze v zivote jej syna je a bude aj ina zena ;)
ja s rodicmi svojho priatela vychadzam dobre obaja su super :)
a u priatela som prvy krat prespala cca po 3 mesiacoch ako sme spolu chodili a teraz som u neho kazdy den :)
ale islo to pomalicky najprv len vikendy
cez tyzden som bola cca 300km v skole
