Preč od detí

Annemarie, urcite je to poucenie pre teba, stara "pani general" tu nebude vecne a tvoje deti bud mat raz svoje deti . Bud svojim detom vzdy napomocna, mozes im povedat svoj nazor,vypocut, pochopit, ale nikdy im svoje nevnucuj a nepresadzuj, ako to robi tvoja matka, vidis, kam to dospelo. Ju uz nik nezmeni, zostane do smrti "velit" v tom svojom velkom dome, aj tvoje deti to raz vsetko pochopia.

laura36, máš pravdu v tom, čo si mi napísala. Boli sme obaja s exom zbabelci.
My sme mali nezhody s mojou matkou od narodenia našich detí, pretože sa ustavične vŕtala do ich výchovy a do našej domácnosti. Keď po mnohých hádkach manžel vybavil pekný slnečný väčší byt, takmer na kolenách nás prosila, aby sme neodchádzali. On nechcel zmeniť názor, to ja som sa nechala oklamať jej slzami a zrušila som to. Strašne sa ho to dotklo a vtedy mi povedal, že s myšlienkou na presťahovanie sa skončil.
Keby sme vtedy odišli, dnes sme šťastná rodina. Čo už. Vraví sa, že hlúpy sa učí na vlastných chybách, múdry na cudzích, tak snáď sa na tom niekto poučí, ak si to prečíta, a ja si svoje problémy budem musieť raz a navždy poriešiť.

Kafe, napísala si to pekne a psychicky si ma naozaj veľmi podporila.S exom sme to všetko preberali osobne, on situáciu dobre pozná, rozobrali sme to snáď 100x zo všetkých strán.
Zatiaľ som sa rozhodla zostať. Emócie sa trošku ustálili a hoci mi je takéhoto života veľmi ľúto, v realite si neviem predstaviť život sama v byte bez toho, aby som nevedela, či sú moje deti večer doma, či ich niečo nebolí alebo či čosi nepotrebujú..Mňa potrebujú zo všetkého najmenej, ja viem a jediné čo mi zostáva je nádej, že to raz bude inak a dobre.
A ak sa náhodou situácia vyhrotí natoľko, že jednoducho nebude iného východiska než odchod, budem deti finančne podporovať ako to len pôjde a snažiť sa s nimi tráviť veľa času.Nie je všetko o peniazoch. Ja v tejto chvíli môžem svojim deťom len želať, aby raz nepocítili panovačnosť mojej matky a nemuseli svoje životy viesť podľa jej predstáv, keď ju prestane baviť pretvárka voči nim, ktorú zatiaľ úspešne zvláda, aby napokon v dome nezostala sama.

a tu je jedna zasadna chyba, ktoru si urobila v minulosti, este kym ste boli s muzom.. Zostala si s takymito rodicmi pod jednou strechou, lebo si nebola schopna urobit krok ty a tvoj muz k vlastnemu byvaniu , boli ste pohodlni a brali vyhody starych rodicov namiesto vytvorenia si vlastneho hniezda ste boli v hniezde tvojich rodicov. Napriek tomu, ze zrejme odjakziva sa ti matka parala do vychvy deti a tahala si tvoje deti na svoju stranu. Zasadna chyba oboch teba aj muza, ze ste tam zostali, mozno aj to bol dovod rozvodu , tvoj muz radsej odisiel od rodiny, akoby toto mal davno vyriesit,aj ked mu taky zivot urcite vadil, ak nebol celkom udrety mechom, je obycajny zbabelec. teraz uz mas deti veke a uz to neporiesis, mozes s nimi mat mozno pekny vzath este , ale aj tak mam pocit, ze maju radsej babku, lebo ja by som odisla s matkou aj v 17 -tich a nenechala by som ju samu ist. Je mi to luto, ale za chyby sa plati zial.

nuž, je to ťažké vzdať sa svojich detí, ale aj tak si o ne prišla už dávno, keď ti výchovu kazili rodičia. Sú pod ich silným vplyvom, to je bez debaty. Priprav sa, že o ne môžeš prísť. Alebo sa môže zopakovať scénar, že vnúčatá neskôr, časom, budú tiež robiť veci po svojom a prídu rovnaké konflikty s babkou ako si s nimi mala ty. A tiež tam nebudú žiť večne, raz sa osamostatnia a odídu tiež. Vybrali si síce spoločnosť, ktorá tebe nesadla, ale im môže byť prínosom. Nechaj ich, starkí aspoň nie sú feťáci, či alkoholici a sústreď sa na seba a vlastný život. Stretávaj sa s nimi tak často, ako budeš chcieť. Nemusí to dopadnúť až tak čierno. Môže sa to utriasť k obojstrannej spokojnosti.
Ja by som sa skúsila dohodnúť a prípadne tam dôjsť s ex (budeš mať svedka), aby tvoje slová mali väčšiu váhu. Že teda budete s ex na deti platiť. A ak ti babka bude robiť problémy a zavolá sociálku, tak nech sa kľudne prídu pozrieť. Nemáš čo skrývať, ani sa za čo hanbiť. Sociálke vysvetlíš, že takto ste sa dohodli a deti sú už veľké. Nech sa spýtajú aj detí, exmanžela... a hanbu si spraví babka. Neboj sa jej.

nuž, je to ťažké vzdať sa svojich detí, ale aj tak si o ne prišla už dávno, keď ti výchovu kazili rodičia. Sú pod ich silným vplyvom, to je bez debaty. Priprav sa, že o ne môžeš prísť. Alebo sa môže zopakovať scénar, že vnúčatá neskôr, časom, budú tiež robiť veci po svojom a prídu rovnaké konflikty s babkou ako si s nimi mala ty. A tiež tam nebudú žiť večne, raz sa osamostatnia a odídu tiež. Vybrali si síce spoločnosť, ktorá tebe nesadla, ale im môže byť prínosom. Nechaj ich, starkí aspoň nie sú feťáci, či alkoholici a sústreď sa na seba a vlastný život. Stretávaj sa s nimi tak často, ako budeš chcieť. Nemusí to dopadnúť až tak čierno. Môže sa to utriasť k obojstrannej spokojnosti.
Ja by som sa skúsila dohodnúť a prípadne tam dôjsť s ex (budeš mať svedka), aby tvoje slová mali väčšiu váhu. Že teda budete s ex na deti platiť. A ak ti babka bude robiť problémy a zavolá sociálku, tak nech sa kľudne prídu pozrieť. Nemáš čo skrývať, ani sa za čo hanbiť. Sociálke vysvetlíš, že takto ste sa dohodli a deti sú už veľké. Nech sa spýtajú aj detí, exmanžela... a hanbu si spraví babka. Neboj sa jej.

"Dostala sa ku mne aj informácia, že v takom prípade by sa poručníčkou môjho syna, keďže ešte nemá 18, stala moja matka. No moje nervy!!! A ja by som jej na neho musela platiť výživné. Tak to si neviem predstaviť. Môj názor je, že prečo by som mala platiť, keď teda môžu sa nasťahovať so mnou. Prosím, viete niekto, ako to vlastne je?? Ďakujem."

skor si myslim, ze chudak je tvoja matka a tvoje deti...........

riesis hlavne vyzivne na syna, ale po jeho 18. narodeninach, ak bude pokracovat v studiu, budes na sude stat proti nemu, ak studuje aj tvoja dcera+ jej frajer nie je zorobkovo cinny, tak budes platit aj na nu. Neverim, ze ti toto nevysvetlil tvoj advokat.

...a bojím sa, kafe, presne toho odcudzenia sa bojím najviac. To mi napadlo hneď ako mi navrhla psychologička okamžitý odchod.
Aj s tým šetrením som rozmýšľala sprvu rovnako, ako si mi to napísala..No naozaj, cítim sa ako v labyrinte a neviem sa pohnúť dopredu.
jediny záchranný bod je v odsťahovaní sa aj s deťmi a bol by bohov pokoj, aj deti by sa zmenili a všetko by bolo iné, ale oni odtiaľ neodídu a tým pádom sú pod ochranou babky - čo nedáš ty, vypýtam si od nej.. :(

Kafe, keď som si spätne prečítala svoju prosbu, fakt tá veta, či musím prispievať na deti výživným znela otrasne.
jasné, že som to nemyslela tak, či musím dávať nejaké peniaze deťom, ale konkrétne vysvetlím, ako to bolo myslené (len blbo napísmenkované). ja by som deckám dávala výživné, ktoré na ne platí môj ex a plus by som samozrejme prispievala aj ja aspoň takou sumou ako on, prípadne koľko by som sa snažila za ten mesiac pre decká naškrabať.
zaujímalo ma najmä, či je nutné, aby prebehol súd, kde mi určia výživné, ale jednalo sa mi najmä o ten súd, pretože by som sa radšej v pokoji dohodla s exom (s tým je to v pohode, nemáme problém spolu komunikovať o týchto veciach a vieme sa aj dohodnúť) a s mojou matkou, ktorá by ale podotýkam ako ju poznám okamžite letela udať ma na sociálku, že som odišla od detí.
Inak ďakujem pekne za všetky vaše rady a názory, určite mi veľmi pomohli.