Ludkovia, ja sa asi z muza zblaznim. Stale,stale,stale sa hadmae. Po hadke pride moj plac, doprosovanie aby sa nehneval, vesiam sa po nom. Potom mi povie,ze sa odstahuje, ze ma neznasa,nenavidí a ja sirim negativnu energiu. S dietatom som stale sama doma, nic ma nebavi, najradsej by som prespala cely den. chodim do prace, v ktorej dobre uz nefungujem, idem domov, tam mam stres, co zasa bude, som neschopna, zavisla od muza, ja si osobne myslim, ze sa nevenuje dietatu, co zaviest ho do skoly a vecer mu precitat rozpravku? cely vikend nic nepomoze, ked ide víkend, vzdy mam stres, co zasa bude, bud si ide po svojom, chodi do skoly, potom mamicke a je mu jedno, ci sme s nim alebo nie,radsej je, ked je sam. Cita si,ale mna takyto zivot strasne ubija. Rozpravat mu stale, ze aspon v nedelu travit cas s rodinou?? Som ja vadná?? alebo velmi zavislá?? ved je to normalne aby som travila stale len ja cas s 10 rocnym chlapcom, ktorý potrebuje hlavne otca... a strasne ma nicia ich hadky, maleho a jeho..nevie mu nic v klude vysvetlit, len sa krici doma a ja uz som z toho na nervy. Uz mam pocit, ze ani ja nereagujem triezvo. Som fakt v koncoch a trva to uz dlhooooo, par rokov.
Zblaznim sa z muza
On syna fyzicky netyra,skor psychicky. Dnes bol nastastie klud,volala som muzovi aby prisiel do 18.00 domov,ze mam rodicko v skole,prišiel,robil s nim ulohy. Zajtra odchádza na sluzobku na tyzden,tak budeme mat klud. Ak by boli vsetky dni take,tak by bolo super.
To je pozitivne za dlhy cas. Ale ja sa chcem naozaj rozhodnut a necuvnut,bolo aj fyzicke napadnutie ale asi 10 rokov dozadu,teraz je to skor o tom psychickom tyrani. A najhoršie je to spadnute sebavedomie - skor ziadne sebavedomie!!!
Chlapec potrebuje síce otca, ale nie takého, akého má. Od toho radšej žiadneho. Najlepšie bude, ak sa rozvediete, ale tak, aby už neničil viac tvoj muž rozvíjajúcu sa osobnosť tvojho syna. Chlapcovi pomôže, keď ten rodič, ktorý je šibnutý, je nervák a stále po ňom kričí a je naňho agresívny, zmizne z jeho života. V opačnom prípade nečakaj iné, len to, že tvojho syna raz budú deti šikanovať, lebo tvojmu mužovi sa zjavne páči, keď vidí, že chlapec sa ho bojí. Rovnako sa však bude báť aj iných ľudí, z čoho sa môže vyvinúť tréma, sociálna fóbia a iné problémy, ktoré ho budú kváriť po celý život a kvôli ktorým nebude úspešný v škole na skúškach, na pracovných pohovoroch, na nových pracoviskách, kde bude pravidelne dostávať výpovede, lebo ho budú ako nesebavedomého zamestnávatelia podceňovať a ako šikovného a múdreho zase kolegovia intrigami šikanovať, čiže šéfovia - hlupáci veriaci intrigám z pracoviska vyhadzovať. Najvyšší čas na rozvod, dosť si už vytrpel tvoj syn, že musí žiť pod jednou strechou s takým agresívnym hovädom, tak mysli predovšetkým na syna a skús byť silná, podaj žiadosť o rozvod a nech toto agresívne hovädo vašu domácnosť raz a navždy opustí. Predovšetkým v záujme svojho syna sa rozveď - a to čo najskôr. Po rozvode by bolo dobre, keby ste sa so synom niekam odsťahovali a kúpili si nový nábytok. Pretože ak zostanete bývať tam, kde bývate, tak tvojmu synovi bude každý kút vášho terajšieho bytu pripomínať zlého otca. Každý gauč, na ktorom ho otec zbil, mu bude pripomínať toho zlého človeka. Každá stolička, ktorú otec po ňom hodil, kúpeľňa, kde mu vylepil facku... mu ho bude pripomínať, všetko mu ho tam bude pripomínať, lebo aj on tam kedysi s vami býval a zle sa k vám choval. Preto píšem o novom nábytku a o novom byte, proste o novom mieste na nový začiatok, o mieste, kde sa TEN ZLÝ nikdy nepohyboval, kde TEN ZLÝ nikdy na vás nekričal, kde TEN ZLÝ ešte nikdy nebol, kde vládne len svätý pokoj a vaša vzájomná láska, dôvera, že máte jeden druhého, matka syna a syn matku. Radšej ani nedovoľ bývalému, aby vás tam navštevoval a ak sa bude chcieť v rámci súdom určeného času stretnúť so synom, dohodni sa, že sa stretnú povedzme v nejakej krčmičke, reštike, kdekoľvek, len nie vo vašom novom príbytku. Najlepšie by však bolo, keby dostal úplný zákaz sa s ním stretávať. Chlapca zapíš na nejaké karate, povzbudí to jeho sebavedomie, naučí sa brániť a prestane sa báť ľudí. Nebude vystrašený. Veľa zdaru!
S manželkou sa moc nehádam, ale mávam také obdobia, keď si viac hľadím svojho a zanedbávam deti a manželku. V takých obdobiach sa ona stará o deti o ich program, deti sa zavesia na ňu a ja som fakticky vylúčený z rodiny a vtedy sa zbadám.
Moja mama to robila podobne. Otec nemal veľký zmysel preto, aby s deťmi niečo podnikal (aj keď niekedy niečo vymyslel a vtedy to stálo za to) no ale systematicky s nami chodila len mama. Dokázala robiť aj také veci, že sme zobrali batohy, lyže a autobusom sme išli na lyžovačku a podobne. Chodili sme s ňou aj plávať aj na turistiku, aj na návštevy, aj na poznávacie zájazdy, proste prevzala to ona...
Neviem, či Ti to niečo pomohlo, je to moja skúsenosť.
Ahoj Fleur-de-lis bola by som rada za materiál, ktorý by si mi poslal, velmi rada by som si precitala, ale uz som citala xy knih a vzdy mi to vydrzí len krátko...chcem bojovat za seba a za syna. CHcem a musim!!!
paci sa moj mail:
okuliarka@centrum.sk
Mesačný princ, áno, máš pravdu, za vzťah môžu dvaja a ja som si vedomá, že ja som mu dovolila takto sa ku mne správať, odpustila som mu vždy jeho urážky voči mne, tolerovala som mu jeho správanie, takže ja som posúvala hranice až som to dovolila zájsť až k tomu stavu,aký je teraz.Ja viem, že hlavne ja som vinná. A na nikoho nehádžem zodpovednosť, len som celé roky verila v jeho zmenu, ale teraz už viem, že to môže byť len zmena k horšiemu,ak s ním budem ďalej žiť.Takže áno, sklamali ma moje vlastné očakávania......
Okuliarka, rada s tebou popíšem, ale zverejňovať odkiaľ som, moc nechcem, lebo neviem, kto všetko to tu číta a bojím sa aj toho, že by ma niekto odhalil a spoznal podľa písania. Pošli mi tvoju mail adresu, ja sa ti ozvem a môžme spolu niečo skúsiť vymyslieť, pomôcť si a byť si oporou jedna druhej.
presne ako pises, ta posledna veta akoby som pocula svojho.
neodpovedala si mi ale na otazku, velmi rada by som sa s tebou stretla. mozno by sme nasli spolu riesenie, nejde mi o to len sa stazovat a plakat, uz ma to totizto nebaví. A velmi rada by som si vypocula tvoj príbeh, moj je strasne podobný ak nie ten istý.
Co ty na to? co by si povedala na stretnutie ak by to bolo mozne?
