Zvyknúť si na bývanie osamote

Ja ta vobec nechapem. Nie, ze by si bola rada, ze si sama, ze si mozes citat knizky a ze ta nikto nerusi, ze si mozes zapnut telku bez toho, aby ta niekto okrikoval, ze ho rusis, ze si mozes hoci zapalit, ak si fajciarka bez toho, aby ti niekto vynadal, ze to smrdi, ze nemusis cakat na zachod v dlhociznom rade a ani na sprchu, ze si mozes pustit hudbu na plne pecky a spievat... Ze mas svaty pokoj od ludi... Ale ty tu pises, ze mas depresie. Nechapem. Ja sa sice medzi ludmi citim dobre, ale V SUKROMI sa lepsie citim, ked som sama. Vtedy si mozem v pokoji citat, pozerat nieco na internete... Ja dokazem byt sama a nenudim sa nikdy a nemam z toho ani depresie. Vacsinu casu travim varenim a jedenim... Lebo som pazravejsia ako ini ludia a strasne vela jem. Ja by som skor mala zly pocit vtedy, keby bolo okolo mna plno ludi, ktorym by som sa musela prisposobovat a ktori by ma otravovali a rusili aj vtedy, ked by som citila, ze potrebujem byt sama, lebo prave mam chut nieco si precitat a nechcem byt rusena a asi by mi dost vadilo, keby mi niekto vyzieral z mojho taniera, co som si navarila, lebo ja nonstop citim hlad. Keby som isla niekam studovat na VS, asi by som si priplatila viac za nejaku taku internatnu izbu, kde mozem byt uplne sama, zatvorit sa a mat od kazdeho svaty pokoj. Sympaticke a inteligentne spoluziacky a milych spoluziakov by som obcas pozvala na kavicku poklebetit, vsak jasne, ved preco nie, treba mat aj kamosky a kamaratov nejakych... Celkom bez ludi, myslim bez nejakeho kavickovania a klebiet by to tiez nebolo ono, ale az tak blizko do sukromia si nechcem pustit nikoho, aby som s nim byvala pod jednou strechou. Myslim tym, ze mne vyhovuje taky zivot, ked sa kavickuje a klebeti a s ludmi stretava niekde vonku mimo mojho bytu/internatnej izby/podnajmu, kde byvam... a doma v sukromi nech som sama a ziadne navstevy. Klebetenie zasadne vonku. Tak sa mi to zda idealne, neviem, ako tebe. POdla mna su ludia byvajuci sami stastnejsi a maju menej stresu ako ludia byvajuci s niekym. Predstav si, ze sa rano zobudis, je krasny den, citis sa uzasne, otvoris okno, zaspieva ti tam vtacik a zrazu ti ufrflany partner pokazi naladu tym, ze zacne na vsetko frflat a hundrat... cloveka ovplyvnuje aj toto. A potom sa uz necitis tak dobre, ako ked si sama. Predstav si, ze byvas s rodicmi, ktori kazde jedno slovo, ktore povies, okomentuju negativne a kazdy skutok, ktory vykonas, okomentuju negativne. Za nic ta nepochvalia, len kritizuju za vsetko. Cely den upratujes a nakoniec mama skonstatuje, ze si nic nerobila. Ja mam takych rodicov - ufrflanych a negativnych a vecne zachmurenych. Staci mi, ak som hodinu s nimi a uz mi klesa sebavedomie na bod mrazu a akokolvek dobra nalada sa meni na zlu, tolko negativity v dvoch ludoch... Sadnem si do izby, zacnem citat knihu o detoxikacii a pride mi tam sibnuta mater a zance vrieskat, preco citam take sprostosti a ci nemam co robit... Ked si potrebujem na Slovensku nieco vybavit (zubarov, a tak...), uz ani k rodicom nepridem, radsej si prenajmem izbu v lacnom hoteli, lebo tam sa citim lepsie a mozem si citat a necitim tu negativitu okolo seba. Dalo by sa o tom pisat este ovela viac, preco som stastna, ked byvam sama... Jedno je iste - ja teda depresiu zo samoty urcite nedostanem.

KapitálkaXXY: Chápem to a asi by som to mal rovnako. Tiež život nebol ku mne najlepší a je to paradox, som síce introvert (a veľký) a mám rád samotu. Ale dlhodobejšia samota ma ubíja a preto ťa chápem. Poznám tie stavy depresií zo samoty a ver mi že nie raz som ich zažil a zažívam. Ale jednoznačne ak máš možnosť choď do toho. Ja som v živote (mám len 21) premeškal kopec príležitostí a skúsenosti ma naučili jedno: ak je niečo na výber a chcem to, ale ovláda ma psychika, mal by som to spraviť. Ak zostaneš doma, nič sa nezmení. Síce možno nebudeš sama ale tak isto sa ti neotvoria nové možnosti v živote. Možno budeš chvíľku sama ale skús ten čas na niečo využiť, turistika, spoznávanie mesta alebo čokoľvek. Je to predsa len nová skúsenosť a tie sú v živote na nezaplatenie. Skús ten mesiac, a ak sa ti to nebude páčiť tak nabudúce budeš vedieť ako cca sa zachovať v podobnej situácií. Ale čo ty vieš, možno to bude nakoniec ešte fajn a možno sa počas toho mesiaca kopec vecí udejú a nakoniec budeš rada že zažiješ niečo nové. A tu je ten rozdiel: ak zostaneš doma, všetko bude síce OK ale veci sa nepohnú. Ak pôjdeš, je možnosť že sa budeš cítiť sama a budeš chvíľu osamote ALE tískajú sa tu na povrch dva možné scenáre: Bude to také aké si si myslela a v tom prípade si odnesieš iba reálnu skúsenosť a názor do budúcna alebo sa niečo zvrhne a niečo za ten mesiac predsa len vytlačíš a nakoniec budeš rada že si šla. Každopádne nemáš čo stratiť :)

druhym zas vadi ze su na intrakoch viacery na zbe nevedia sa ucit.tebe vadi ze si sama.zalezi na povahe ak si velmi spolocensja moze ti to vadit ze si sama tak ako cloveku jtory muluje samotu a vela sukromia moze vadit ze je ich vela na izve.podka mna byt sama a mat vela sukromia ti najlepsie nic nikto ti nerobi ziadne prekazky k nikomu nicomu sa nemusis prisposobit strpiet hluk atd.kamosku od tohi mozes mat.mne zas presne to vyhovuhe ze mam vela sukromia a nemusim byt v spolocnosti.

ja milujem sama byvat, to je to najlepsie co moze byt! a verim, ze coskoro sa mi to opat podari. na kecanie mam kamosov, ked ja chcem, von idem, ked ja chcem a doma svaty pokoj. IDEAL. ale je pravda, ze ja vyhladavam samotu a ludia ma skor obtazuju, ale v spolocnosti sa dobre bavim a nikto mi nechce verit, ze som introvert. ale najradsej som aj tak sama so sebou :)

ja som byval sam asi 2 roky a podla mna je to celkom fajn... ak mas raz za cas s niekym pokecat tak je to imho idealne....

Ďakujem Vám za príspevky..
Problémom je že vždy ked som takto sama doľahne na mňa depresia, strach úzkosť a zlé pocity...mala som obodbie v živote že som samotu zvládala relatívne v pohode..bola som sama so svojim smútkom (po rozchode s partnerom) znie to divne..ale vtedy som bola rada sama často som plakala a prežívala svoju bolesť ale cítila osm pokoj...
Poslednú dobu to ale začalo byť nevysvetliteľné..proste samota ma ubíja..
Chcem prekonať tento pocit, lebo veď musím byť už dospelá a učiť sa samostatnosti...ale áno robí mi to problém.
A hej celý život som nemala kamarátky, nikto so mnou nechcela sedieť v škole..možno preto..lenže teraz to je už minulosť a je tu výzva čo s tým.
Mám sa do toho nútiť to prekonávať aj ked mám strach z toho alebo radšej sa tomu vyhnúť a ostať doma?

Ja som síce internát ešte nezažil ale môžem povedať že súhlasím s príspevkami nižšie. Je to SLOBODA ale na druhú stranu ako introvert ktorý bol celý život sám, tak je pravda že ja by som asi tiež skôr pristal mať nejakého fajn človeka na izbe s ktorým sa dá porozprávať o hocičom.. Nehovorím že vždy si dvaja ľudia nájdu k sebe cestu ale.. niekedy sa to podarí.

Ja by som mala depresiu s niekym byt)) A ty zas opacne. Niet nad to mat pokoj klud, mat od kazdeho svaty pokoj. To ti chyba chrapanie vyrusovanie otravovanie, rozne zvuky ai?? Ja by som nechcela byvat este s niekym inym na 1izbe. Priklad: Ty chces byt hore a ten druhy chce spat, ty chces pozerat teve druhy chce pocuvat hudbu, ty chces ticho druhy telefonuje ci co, chces spat a druhy chrape prevaluje sa, dycha mlasti zyva ai. No des. Bud rada ze si sama. Aspon zatial

Vsak to je iba mesiac nie? Inak riesil som nieco podobne na zaciatku prazdnin, ze som hladal brigadu na leto a ked som zistilze by som bol vlastne v Brne sam, tak ma presla chut, ale vyriesilo sa to same, nakoniec ma nikde nezobrali :-D Uchadzal som sa o pracu v obore ktory studujem...

Kapitalka, neboj sa toho! byvanie osamote moze byt niekedy uzasne! Zober si to tak, mozes mat tolko sukromia kolko potrebujes...ked chces skakat po izbe a spievat si-mozes, nikto na teba nebude divne pozerat...ked sa rozhodnes o jednej ze chces este pozerat filmy alebo cokolvek-nikto ti nic nepovie...a navyse-mozes si pozvat kamosov-nikomu nebudu zavadzat a ked budes chciet byt zas sama-tak ich posles kade lahsie:D MAS SLOBODU!!!UZIVAJ SI TO! ja chapem ze to moze byt tazke, tiez som si tym presla...na vyske som najskor bola na izbe s dobrou kamoskou-to bolo super...potom na byte s 3 babami-kazda sme mali soju izbu-tiez super...a potom byt s dalsimi dvomi kde ma ignorovali a nemienili sa kamosit-vdaka nim som si postupne navykla na zivot osamote, lebo zit s nimi, bolo ako byvat sama:D a teraz...mi to nie ze nevadi! ale vyhovuje-neviem si predstavit viac zdielanu izbu-mozno este byt...ale nemusism riesit nici neporiadok, hluk, zababranu kupelku, spinavu ladnicku, ukradnute jedlo ci pivo...SLOBODAAAA:DDD