Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Stratila som maminku

Príspevok v téme: Stratila som maminku
elisaaa

V apríli diagnostikovali maminke rakovinu. O tri mesiace neskor som už vybavola pohreb.

Den ked mi oznamila, ze ma rakovinu som si myslela, ze sa mi zrutil svet ale ten sa zrutil naplno az o tie tri mesiace.

Maminka nevedela celu pravdu o jej diagnoze, nemala som to srdce jej to povedat a vedela som, ze keby to vedela totalne by to vzdala. Preto som jej vravela len veci najnutnejsie a ona mala chut bojovat, zit, ist sa prejst do zahrady ci navarit obed.Tak strasne chcela zit a dozit sa svojho vnucata, ktore sme jej slubili s priatelom.

Maminka vsak zomrela a moj svet za zrutil a ja neviem ako mam dalej zit. Ja vobec neviem ako dalej zit. Ona bola ja a ja som bola ona. Od narodenia nerozlucna dvojka. Dokazali sme kazdy den spolu volat aj 3 hodiny kym este nebyvala u nas. Proste mama, kamoska proste moje vsetko.

Bola som pri nej ked sa to stalo. Bohu dakujem ze som tam mohla byt, ze nebola sama ale neviem to spracovat co som videla a citila. Ked som hore aj ked spim stale sa mi kazeta pretaca na moment ked mi volala ze ma rakovinu, na nase prve objatie, vsetky udalosti, ktore nam pripravilo slovenske zdravotnictvo az po ten moment.

Som absolutne mimo. Su to dva mesiace ale som natom asi cim dalej tym horsie. A dostavam panicky strach z rakoviny. Ked ma nieco pichce,trhne az mi vlasy dupkom stoja a strach ma ovlada.

Ak ste niekto nieco podobne prezili ako ste zacali zit.

Dakujem

elisaaa

ro ..to si neviem ani predstavit ze by to takto lekari vzdali. Teda v blave bojovali, snazili sa, robili vsetko a povedali mi ze ju idu vyliecit. I ked to je IV. mala sancu si este par rokov pozit lebo inak nebola nikdy chora ako ludia v jej veku. Facku mi dal az obvodak, ktory dosiel v utorok k nam lebo pondelok sme boli u neho na testy a kedze uz sa jej stupnovali bolesti prisiel jej dat inekciu a ten sa na mna kuka, ze co vlastne chcem ved tu sa uz caka iba na koniec. Keby nebol vtedy priatel pri mne asi by som si ublizila a ten pocit ze idem za nou s tymto vedomim hroza - moje vnutro sa komplet rozbilo.

Velmi ta obdivujem toto by som asi nezvladla a ked sa tak nato spatne pozriem aj co si pisala asi bolo najlepsie rozhodnutie ze to nikto nevedel iba.

ro

elisa ja som si tiez myslela, ze najprv skoncim na psychiatrii.. ale mala som okolo seba priatelov, rodinu,ktora ma potrebovala a ja ich, v praci kolektiv, ktory ma naozaj podrzal. Mrzi ma, ze ty si teraz vlastne zostala sama, ale mas aspon priatela, a z tvojich prispevkov je jasne, ze sa o teba stara. Najtazsie je to na zaciatku, zvykat si na zivot bez nej. Mne to dalo zabrat, nespavala som, tiez sa mi ozvali rozne choroby,ale vsetko to malo jediny dovod. Velka strata a bolest. Dlhe mesiace som sa poriadne nevyspala, tiez som bola pri mamine, ked zomierala, a doteraz to mam pred ocami. Ale som stastna, ze som bola s nou, neodpustila by som si, keby zomrie sama. Boli sme s nou do poslednej chvile. Otec ju drzal v naruci, ja za ruky,a potom to prislo. Ja som tiez vedela viac o jej diagnoze,ako ona sama, ale nemala som to srdce jej to povedat. Ze to lekari vzdali, ze jej uz nedavaju sance. Ona stale chcela podstupovat liecbu, chodit na chemo, aj ked uz nevladala sama ani prejst. Stale verila, ze to zvladne. A to ma bude trapit do konca zivota. Co uz. Nezmenim nic. Len verim, ze sa s nou este raz stretnem, a budeme spolu navzdy a stastne, ako sme boli kedysi. Drz sa a uvidis, cas velmi pomaha.

elisaaa

ro ...hovoris mi absolutne so srdca. Moja maminka mala 65 rokov. Ja som bola take dieta v neskoršom veku pre radosť v tej dobe tzv ukaz ci rarita :). Tvoja maminka bola naozaj velmi velmi mlada.

Vsetky vase prispevky mi dali silu sa s tym zase o trosku viac popasovat.

Kedze som tu sama odrezana od akychkolvek priatelov a nikoho ineho blizkeho nemam som myslela nozaj ze by som ma asi vyhladat pomoc ale vidim ze v tom niesom sama a asi to chce naozaj len cas.

ro

ahoj elisa, nahodou som natrafila na tvoj prispevok, a neda mi ti nenapisat. Ja som takto prisla o maminu pred dvoma rokmi, mam 27, mamina mala 47, presne viem ako sa citis. Nastalo najhorsie obodobie tvojho zivota, ja som sa trapila velmi dlho, vlastne stale sa trapim, ale naucila som sa s tym zit. Aj ked neubehne ani sekunda kedy si na maminu nespomeniem. Aj si poplacem, niekedy nenavidim cely svet za tu nespravodlivost. Pre mna bola mama vsetkym na svete Boli sme najlepsie kamosky, a niekedy som tu bez nej celkom sama. Velmi to boli, ale ako sa hovori, clovek sa nauci zit s bolestou. A nam nic ine nezostava. Drzim ti vsetky palce, aby si to zvladla, potrebujes vela casu, kym sa znova usmejes, kym sa aspon chvilu budes citit dobre. Ale ta bolest a prazdno tu bude vzdy. Prajem vela sil.

elisaaa

Deria toto som jedine vdacna Bohu ale aj nemocnici ze ma nevyhodili ....maminku prijali na oddelenie asi tak 23:30. Az ked som jej chcela vybavit nadstandart kvoli tym bielym krvinkam a oslabenej imunite po chemo az potom pochopili ze je onko pacient ani oni si to nevsimli az zo sprav ktore som im dala pochopili. Nemali nadstandart volny tak jednu pani v noci prekladali na inu izbu a teda maminka bola sama. Akosi som sa ani nepytala ci mozem ostat ale videli na mne ze ani zeriavom by ma odtial nedostali. Povedali ze sa mam pripravit na vsetko a vsetko sa uvidi rano. Maminka prezila do rana. Nastupil na ranajsiu novy internista vsetko vysvetlil ze aku zahajili liecbu co vsetko sa bude diat ze poobede rtg a tak. Povedal ze som pre nu hrozba menom infekcie ale ked videl, ze ho akoze nepocujem pochopil a celu ma vystriakal nejakou dezinfekciou.
A o 11:30 mi odisla do neba. Este asi 5 min sa mi ju podarilo akokeby prebrat ze vnimala co rozpravam aj ked sa uz na mna nepozerala ale odpovedala mi. Som jej povedala ze idem domov za jej psikom ho dat vycikat, osprchovat sa a ze hned sa vratim - proste 4 den som bola nonstop hore a uz som zaspavala po sediacky. a asi tri min nato odisla. Ta toto jedine dakujem Bohu ze som bola pri nej drzala ju za ruku a opakovala jej celu noc az do konca ako ju lubim a ze musi bojovat. Hlavu sme mali sebe opierali sa nosmi drzali za ruku.

Veci v dome musim-chcem popratat a v byte tiez lebo sa tam bude niekto stahovat.

Priatel je uzastny clovek. On to vsetko vie, viem ako sa citim a aj ked mi rupne v bedni tak stoji pri mne a aj ked kricim aj na neho tak ma drzi v objati a nepusti ma.

To je aj moj ciel pochodit doktorov nech mi povedia ze som zdrava, ze to mam len psychosomatickeho povodu a chcem babo. POtrebujem dat niekomu lasku.

Deria

A ano, urobila si velmi dobre, ze si maminke nepovedala celu pravdu. Su ludia, ktori sa v takej situacii zlozia. Mala zit v predstave, ze umiera? Nie. Takto ste mohli zazit este vela peknych chvil.
Ked clovek odide zrazu, je to krute ale vzdy lepsie, ako keby sa bola trapila v bolestiach a nemohla zomriet. Takze nic si nevycitaj, pretoze pre maminku to bolo to najlepsie a o to ti vlastne ide.

adka....

Filip ma pravdu tie veci pomaly budes musiet odkladat,musis to vzladnut ,lebo budes stale len na nu mysliet a bude ti stale horsie a ty si to nesmies dovolit. Nedovol aby sa ti zrucal tvoj vztah ,ved mas uz len jeho a ma ta rad a ani on nechce aby si trpela ,chce ta taku aka si bola predtym.Skus mu vysvetlit ,ze nech ti da cas aby si sa s tym vysporiadala ,pochopi to lebo ta ma rad a bez maminy to dokazes urcite ved teraz ty si ta ,,mamina co sa musi postarat o vsetko o domacnost o muza a potom aj o deti .A ked ta cierna ubija tak ju nenos ,nezalezi na tom aby ta vsetci videli ,
ze smutis to je tvoj smutok a na druhych sa vykasli o nikoho sa nestaraj ,teraz ty si dolezita moja.

Deria

Mila Elisaaa, uprimnu sustrast. Viem takisto, co to je stratit milovanu maminku. Moja tiez zomrela v nemocnici a co ma najviac trapi, sama. Pritom sme boli cele dni pri nej, nebola ani minutu sama. Vecer o cca 22.00 nas vzdy vyhodili. Nakoniec zomrela nad ranom, ked sme pri nej nemohli byt. Je to uz 6 rokov a boli to stale ale clovek sa s tym akosi vyrovna....ano, cas je ten najlepsi a vlastne jediny liecitel. Veci po nej som nevladala 1 cely rok vytriedit, ibaze v maminkinom byte potom nikto nebyval. Este po roku to bolo velmi tazke. Zelam ti vela sil, aby si to dobre zvladla. Stastie, ze mas priatela, o nedlho babätko, takze nie si sama a maminka je v tvojom srdci a mysli aj tak stale s tebou.
Tvoj imunitny system je pravdaze z tolkeho trapenia totalne oslabeny, tym padom ti chybaju vitaminy a mineraly. Potrebujes nejake dobre, co by ta postavili na nohy.

elisaaa

ja viem, pripravujem sa nato ale musim si zohnat krabice vaky a tak a adresy kam to odnesiem, pretoze to chcem urobiť naraz. Lebo inak by som to asi nezvladla. Ale mas pravdu, ze mi to asi pomoze. Jednoducho tie veci ma prilis zrazaju ku dnu. Ked vidim jej zupan, bundy a tak. Uz pomaly chapem ze tie veci niesu ona ale moje spomienky a pocit je to co mi ju pripomína a cim bude stale pri mne.

Ja ked som volala sanitku som vedela ze je velmi zle za 1h sa jej stav tak zhorsil ze az. Este doma o 9 sa somnou normalne rozpravala a o 11 uz pomali prechdzala do svojho sveta kde prsalo a bola jej sestra. To akurat prisla sanitka a ked uz bola na oddeleni bolo velmi velmi zle. Tam som pochopila, ze pustit cloveka do neba bude pre neho vykupenim.

Ved ja tak dufam, ze som urobila dobre. Ze aspon tie 3 mesiace mohla prezit ako tak v nadeji a nie v cakani na koniec.

Viem, ze by nechcela aby utrpel aj vztah s mojim priatelom ved ho mala rada ako syna. Ale tymto mojim spravanim trpi aj nas vztah a ruca sa mi ako domcek z kariet. Co s tym ako nato? Pri kazdej radosti, usmeve ma pichne pri srdci ze ako to dokazem ked je uz prec? Aj ja cierna farba ma ubija. Ja viem ze clovek nosi smutok v srdci a nie na tricku a bojim sa aby ma neohovarali ved dedina ....

adka....

No tak to je fakt ze sa tvoje telo vzburilo ,ved sa tomu ani neacudujem ,ale neboj bude dobre a budes zdrava URCITE.No vycitky zato ,ze si maminu nechala zomriet v nemocnici nemaj ,take nieco som prezila aj ja s svojimi susedmi,mali sme toho najlepsieho suseda na svete ,raz zmokol v praci to bolo koncom juna a na druhy den dostal teplotu ,nejako sme tomu nevenovali pzornost este sme si z neho so susedou robili srandu ,ze pre trocha dazda hne d smrka.Za tyzden sa to vsetko zmenilo a bolo to v nedelu ked mu zostalo strasne zle ,ho suseda s detmi brali rychlo do nemocnice ,po vysetreni jej oznamili ze vas manzel umiera ,akutna leukemia isla s nim na izbu ,slubilamu ze ho zajtra donesie domov ,ze ho tu nenecha a rano uz zvonil telefon ze umrel.Vies si predstavit tie vycitky tak isto ako ty preco ? Neobvinuj sa za to ze si to mamine nepovedala ved mozno ze by si jej s tym viac ublizila ,takto odisla bez cakania na to co uz malo prist .A este k mojej susede ,bolo to utrpenie pre nu ale chvala bohu zvladla to ,aj u nej sa z toho stresu objavili choroby ,s cim sa aj doteraz pasuje ale nie su nebezpecne ,a dostava sa z toho.Nemaj vycitky moja ,bude dobre ,len vydrz.