Pocit zbytočnosti, pocit že žijem v tieni samého seba

Neviem ako začať, začiatky niesu moja silná stránka aj keď sa na nej snažím pracovať nejde mi to, takže sa vám v prvom rade pozdravím a poprajem vám krásny deň aby ste si nemysleli, že som nejaké nekultúrne hovädko :) neviem, či sa to hodí písať niekomu koho poznám, otravovať cudzích ľudí nikdy nebolo v mojom záujme a vždy som sa snažil míľovími krokami tomu vyhýbať a zo svojmi problémami bojovať sám ako udatný rytier, vždy som sa snažil pomáhať druhým ako som len mohol a spraviť to, čo som im videl na očiach...častokrát bohužiaľ som vyšiel s toho ako idiot ale to nevadí, zvykol som si, že som bol väčšinu času osamotený len s pár kamarátmi o ktorích som pred pár rokmi prišiel ako aj o svoje záľuby a snažil sa prispôsobiť jednej osobe, ktorej som venoval celé svoje srdce, celý svoj život a čas...nevravím, že tích pár rokov, čo som s ňou strávil nebolo krásnych, však som mal prvý sex, prvé to,hento a áno aj hentamto no pred pár mesiacmi sa to celé skončilo, zistil som, že som žil v klame a klamal sám seba, že to bude dobré, že ona taká neni ako vravia ostatný, proste srdce mi hovorilo niečo iné aj keď hlava koľkokrát mi vravela, že takto to fungovať dokonca života nebude ale srdce tupé, ja som sa bál samoty a kakal som nato....asi nechcete aby som tu vypisoval všetko ako čo bolo, že? tak nebudem to preháňať aj keď ja rád sa rozpisujem,píšem, deriem klávesnicu a to je jeden z mojich problémov, lebo sa neviem vyjadriť v krátkosti,vtipne ale píšem ako nejaký básnik kadejaké dlhé lítery a potom dostanem niekedy odpoveď jednym slovom,dvomi a že sakra čo nato odpísať, hmm, rozmýšlam,rozmýšlam a napíšem dačo úplne odveci ako je to niekedy vtipné sa aj ja natom zasmejem, čo z niektorích ľudia vypľujú zoseba :) ...no ale to som zas odbočil niekde mimo témy, normálne si radšej ani po sebe neprečítam lebo sa chytím za hlavu, čo za mongola to písalo a potom si uvedomím, že ja arghh :) k tomu vztahu sa teda vrátim, myslím si, že to bolo monotonne ja som vymýšlal, že poďme to,hento,hentamto a ona stále, že pôjdeme ale teraz toto a teraz toto a toto aj keď sme spolu rok žili tak sme sem tam niekde vybehli alebo čo ale väčšinou sme robili kadejaké blbosti a keď som s ňou varil a tak a chcel som vareškovú vojnu a blabla tak mala blbé reči, pokričala a potom zrazu sa ospravedlňovala ja som taký človek, že po ktorom keď sa nazjape tak sa stiahne a nevie potom sa dostať do tej nálady ako predtým len tak ľahko ako usmievať a všetko v poriadku ale som ustráchaný a teraz ako to skončilo tak ako keby som všetko stratil.... ostalo mi to len zlé... cítim sa byť trápnym,nežiadaným, nikoho okolo seba už ani nemám a najhoršie je, že keď som na sociálnych sietach, ktoré nepoužívam teda iba ten žrút času fejsbuk na obsluhu jednej stránky o hudbe, ktorá ma kedysi napĺňala ale kedysi bolo fakt kedysi teraz už ani nato chuť nemám, proste stratil som chuť na všetko čo som kedysi mal rád a neviem ju nájsť...celé dni iba márnim a premrhávam pri seriáloch,hudbe alebo teraz momentálne na pokeci, kde niekedy nájdem nejakú spriaznenú dušu s ktorou prehodím pár správ ale potom ma zastihne moja mnou zvaná \"emo deep shit\" nálada a všetko to proste padá, nemám chuť odpisovať, nemám chuť na ľudí a tak si lahnem do postele, zastriem žalúzie, schovám sa pod perynu a dovidenia vypínam hlavu, hľadám chuť do života...pýtate sa prečo nepracujem? Pracoval som rok dozadu v zahraničí a vtedy bol môj biorytmus ráno som vstal-práca-prišiel som v noci takže sprcha-večera-posteľ a takto po roku som zistil, že mám s toho vážne zdravotné problémy a tak sa vrátil na Slovensko s nich dostať...pomaly ale isto som vyliečený a je mi dlho doma, prácu už mám vybavenú a to je možnosť vrátiť sa do zahraničia hocikedy alebo na slovensku robiť pre jedného súkromníka len potrebujem si dorobiť jeden kurz, ktorí mi končí o mesiac aj pár drobných dní a mimochodom ak sa pýtate, že koľko má táto osoba, čo nemá chuť na nič,mrhá svojim časom a má pocit, že je z inej planéty tak vás nebudem trápiť a prezradím vám to ...mám 20 rokov,pomaly ale isto každou sekundou 21 a cítim sa už starý.... ‪#nohate pre starších :) ale mám pocit, že je najväčší čas niečo zmeniť pretože mám problém už aj z ľudmi a ich spoznávaním... som totiž strašne hamblivý kým sa neokukám, nemám sebavedomie, keď uvidím niekoho kto sa mi páči tak normálne sa hambím, prestávam dýchať lebo si myslím, že dýcham strašne nahlas a tak podobne :( a neviem, čo ani od vás chcem ale asi len to aby ste si to niekto prečítali a možno niekto má podobný problém a rád pokecá, ja by som nebol proti .) ...ďakujem vám a prajem pekný zvyšok dňa :)