Dobry den,
pred nedavnom som zpoznal dve skvele zeny. Pre jednoduchost ich nazvyme zena A, zena B. Obidve su spolu navzajom kamaratky. Zenu A poznam o par mesiacov dlhsie, priblizne od zaciatku roka. Zenu B cca od leta. Zena A ma pritahovala hned od zaciatku. Velmi som ju chcel. Bol som k nej mily, pozorny a snazil som sa byt s nou co najviac (vacsinou v kruhu dalsich spolocnych znamych).
Ako som uz hore spomenul, neskor som spoznal aj zenu B. Takisto skvele, krasne a mile dievca. Viem, ze mala o mna od zaciatku zaujem. Chvilku som sa k nej spraval sposobom, ze mam zaujem aj ja. Potom som si vsak uvedomil, ze sa takto spravat nemozem (hrat to na obe strany, navyse ked sa poznaju) a tak som cuvol spat.
Dlho som rozmyslal, ako sa zachovat. Obe su skvele dievcata. Uvazoval som, ci sa zdoverit s mojimi citmy k zene A alebo ist "na istotu" so zenou B. Nakoniec som sa rozhodol a pred par dnami som zene A povedal, ze mi je sympaticka a ci mam u nej sancu. Odpoved bola v tom zmysle, ze zostaneme iba kamarati. Zabila to este vyjadrenim, ze ma zoznami s jej kamaratkami.
Chcel som sa vas opytat, ci mam podla vas este sancu u zeny B. Ako som spomenul, su kamaratky, takze je dost mozne, ze o mojom vyznani si navzajom povedali. Ked sa budem teraz opat snazit o zenu B budem asi vyzerat ako debil. Aky je vas nazor na celu tuto situaciu.
Viem, posobim, ze neviem, co chcem a ze som mozno este nevyzrety. Pripustam to. Ale po celu dobu som strasne tuzil mat cloveka, ktoreho by som lubil. Chcel som sa zachovat cestne, voci sebe aj im dvom...