Nerozumiem sam tomu a mozno sa najde este niekto kto presiel niecim podobnym.
Pristihol som sa ze mi nechyba vztah. Neviem ci je to seriou sklamani a tym ze som si vytvoril akusi zonu komfortu v ktorej sa venujem sam sebe a veciam a ludom pre mna podstatnym alebo tym ze nemam chut plytvat svoj cas na hladanie niecoho co mozno ani neexistuje. Aby som vlastne popisal v com vidim problem tak neviem ci som fakt tak spokojny so svojim zivotom na tolko ze ma naplna aj ked som sam, alebo je to akasi forma rezignacie nad hladanim perspektivneho vztahu. Mam 28, a uz nejake vztahy za sebou ale asi 3 roky nemam nikoho okrem nejakych kratkych znamosti a sklamani. V poslednom case som si uvedomil ze vlastne mi je dobre samemu a akosi som si odvykol od vztahu a vsetkeho co s tym suvisi v dobrom aj zlom. V podstate sa mi tento stav nechce zmenit, len mam trochu obavy z toho ze raz budem chciet a nebude to fungovat lebo budem zvyknuty fungovat ako samostatna jednotka. Asi si preslo viac ludi obdobim ked boli samy a zaujima ma ci mali podobne pocity ako ja a co, resp. kto a ako vas presvedcil zmenit tento stav.
Nechýba mi vzťah
Rudolf súhlasím so všetkým. Celkom dobre si napísala to o tom vrhnutí do mora.
Máme blízkych známych, ktorí majú dieťa s postihom. Tí nám hovoria, že väčšinou si ľudia želajú: "... a hlavne to zdravie, lebo to je najdôležitejšie, keď máš zdravie máš všetko". No a čo má hovoriť človek s postihom - on nemá to najdôležitejšie, všetko teda prehral?
No nie, ani zdravie nie je to najdôležitejšie. Sú veci, ktoré sú ešte dôležitejšie ako zdravie.
Áno našim primárnym cieľom je nájsť Boha. To sa robí plnením jeho vôle. Jeho vôľou môže byť napríklad manželstvo. Môže ním byť služba v rodine. Darovanie života novým ľuďom a ich výchova.
Píšeš, že nevieš či máš prejsť životom s manželom. To sa môžeš dozvedieť už zajtra.
Keď som mal 24 rokov na základe svojej predchádzajúcej skúsenosti a aktuálneho duševného stavu som si vyhodnotil, že nie som schopný partnerského života, takže manželstvo nie je pre mňa, čiže si už nebudem všímať dievčatá. Boh to zariadil tak, že cca hodinu potom, ako som urobil tento záver, som spoznal svoju manželku. A vedel som od prvého momentu, že je to ona.
Filip TT, pozorne čítaj. Šťastný je ten, kto nežije len pre seba. Človek, ktorý žije sám, ale nesebecky môže byť šťastnejší ako človek, ktorý žije "osamote" bok po boku s niekým.
A aby niekto niekomu robil dôvod, pre ktorý tu žije? Veľmi nebezpečná stratégia. Čo ak niekto pokladá niekoho iného za dôvod, pre ktorý žije a ten dôvod zrazu pominie (rozvod, úmrtie partnera)? Vrhne sa zo skaly do mora?
Pozri Filip TT, som veriaca žena a mojou najväčšou životnou prioritou je dostať sa do Večnosti, kde budem hľadieť do tváre Bohu. Ale či prejdem týmto životom sama alebo s manželom po boku, na tom mi až tak nezáleží. Veď ani neviem, ako to má byť :).
Rudolf, ale aj Augustin hovoril - Nespokojná je moja duša, kým nespočinie v Bohu. Človek nie je šťastný SÁM.
Ten druhý mu nemusí robiť tešítko. Môže mu robiť dôvod, pre ktorý tu žije.
To môže byť Boh, manžel/ka, rodina, alebo keď robíš charitu tak tí núdzni. Keď nežiješ pre nikoho, máš pocit prázdnoty a zbytočnosti.
Je to chytanie za slovicka. Je tam napisane, tak ozajstne stastny.
Stastna budem ked sa pozriem do svojej oblubenej destinacie, ano, vychutnam si ju aj sama, ale urcite nie tak, ako s milovanym clovekom, pretoze vtedy sa stastie nasoby. Ok?
Ccccc, ak človek nevie byť šťastný sám, nebude vedieť byť šťastný ani s niekým. Je nebezpečné vyhľadávať vzťahy len preto, že človek nedokáže byť šťastný a spokojný osamote. Pretože partner takéhoto človeka často plní vo vzťahu úlohu "tešítka", talizmanu, bodu šťastia, bez ktorého už nič viac nedáva zmysel. Človek by mal byť s niekým, aby mal s kým zdieľať šťastie. Nie čerpať ho z nejakého externého "vzťahového zdroja". Vieš, my kresťania máme na to v Novom Zákone jedno také odporúčanie. Znie takto: "Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!" To nie je o sebectve. Ide o to, že kto nemá opravdivo rád seba, nemôže mať opravdivo rád ani iných ľudí. A tak je to aj so šťastím.
Človek je šťastný, keď žije pravý život.
Čo je pravý život?
Pravý život je keď zažiješ, aké to je druhého potešiť alebo povzbudiť, aké to je keď ťa pochopí a podporí, aké to je keď si ťa váži, keď zažiješ ako to mrzí, keď mu ublížiš, ako to bolí, keď ťa sklame, urazí a zraní, ako to povznáša, keď nájdeš pre neho ospravedlnenie.
Pravý život je, keď zažiješ aké je to dať život, aké je to strachovať sa o deti a bezmocne im želať dobro. Aké je to zažiť ich lásku a radosť.
A tak. :)
Na to, aby clovek sam zaplnil svoje srdce laskou, by musel byt velky narcis :)
ccccc: :D :D :D :D :D
ver mi, ze nie...mozes byt stastna, aj ked si sama, ak si sama so sebou spokojna a vies zit plnohodnotny zivot. Partner by ti mal byt rovnocennym partnerom, nie tvojim doplnkom, tvojou naplnou, aby si mohla byt stastna.
Suhlasim: Chyba partnera vo vztahu znamena dyku do srdca.
Nesuhlasim: To je ochotny len ten, kto povazuje manzelstvo a rodinu za svoje poslanie.
Trapis sa s partnerom, aj bez partnera. No stastny si len s partnerom.
Bez partnera mozes byt relativne spokojny, no nie stastny, tak ozajstne stastny.
