Ako sa zbaviť strachu?

BeeFree a vieš poradiť niečo konkrétne? Aké kamene používať a kam si ich prikladať. V minulosti ma to trochu zaujímalo.

Na ostatných budem reagovať neskôr, podľa času a priority mojich denných vecí, ktoré by som potreboval riešiť :-)

Inak viac som sa otvoril ľuďom v posledné dni a začínam sa s nimi baviť o svojich pocitoch, čo som doteraz nikdy nerobil. A zistil som, že ľudia, keď im ja hovorím o svojich problémoch a tie otázky o šťastí, naozaj majú záujem mi poradiť tak, aby mi pomohli. Je to fajn rozprávať sa s ľuďmi. Lebo človek býva niekedy až predpojatý a myslí si, že ti na Slovensku nikoho nič nezaujíma a každý sa stará len o seba. Ale nie je to tak. Ľuďom treba dať šancu, aby sa prejavili a zistil som, že pomocou úprimnosti na vás aj budú inak pozerať, než len keď budete hovoriť v náznakoch a neurčitkoch, ktoré o ničom konkrétnom nehovoria... Preto treba problém jasne pomenovať aby som mohol počuť radu.

Inak čo sa týka toho pocitu radosti, napadlo ma, že by mohlo ísť hlavne Mesač. princovi to hovorím. o urč nepomer hladiny serotonínu v mozgu, čo je neurotransmiter. Neviem, do akej miery je o pravda, ale ak zistím, čím je spôsobený tento nepomer, tak dúfam, že sa posuniem dopredu v riešení tohto, ale ešte budem dúfam na vás reagovať. Ktovie, možno pôjdem aj psychiatrovi, nech sa to pekne zamotá :-), ale žiadne lieky brať nemienim, lebo som inak v pohode, bez smútku. Budem sa ho pýtať aj na podrobnosti, čiže nič iné mi nezostáva než zas len študovať, aby som bol v akom takom obraze.

Inak dnes mi bolo povedané ohľadom šťastia v živote zase - Nájdi si ženu, ktorá ťa bude mať rada takého aký si a nie pre peniaze. A od iného známeho kolegu zase som počul - Nesmieš brať tento život moc vážne - to som už prestal a nepomohlo v tomto pocite šťastia.

Ahojte

www.ad-link.cz Toto vyrieši všetky problémy

www.ad-link.cz

prečitajte si toto :) pomôže

Dobre. Ale už si aj na sebe všímam, že sa začínam riadiť tvojimi radami, lebo aj dnes som spravila jednu chybu a som si povedala, že stane sa a viac som to neriešila, z čoho sa teším, lebo by ma to ešte aj zajtra hnevalo.

Tomu verím, lebo som niekde čítala, že tak dlho ako trvá depresia, tak dlho trvá aj jej odstránenie. Takže čím dlhšie ju neliečim, tým dlhšie sa z nej budem dostávať.

To áno, tú radosť si pamätám, aj to aká šťastnejšia som bývala. Keď sa tak pýtaš tak ani nie. Niekedy mám pocit, že som až nevďačná. Rozumiem ti, tiež sa viem zasmiať, ale zároveň viem hneď upadnúť do toho stavu smútku okamžite. Takže nepociťujem nejakú radosť alebo tak, skôr je to také umelé.

Nedokážem a to ma hnevá. Neviem sa už radovať z ničoho. Iní by skákali tri metre za pracovnú ponuku a ja mám chuť skočiť pod vlak. Nič ma nebaví a z ničoho sa neviem radovať, ani zo žiadneho úspechu.

Hej, hlavne na základe neúspechov. Dobre.

Ten tvoj nápad s oslovovaním ľudí nie je zlí, to by bolo veľmi dobré a poučné vedieť priamo od ľudí, čo ich robí šťastnými. Zaujímali by ma ich odpovede. Aj keď si skôr myslím, že hlavne mladí budú na teba pozerať ako na blázna, a starší sa s tebou o tom radi porozprávajú :) Tak daj vedieť, či si to nakoniec urobil a ako ti to išlo :)

Cliattsi čítala som aj to, čo píšeš pre Mesačnéhoprinca a neviem, či si úplne trafil klinec po hlavičke. Ja osobne poznám jedného človeka, ktorý celý život nemal vzťah a je skutočné štastný, na ňom to vidíš, aj keď sa s ním rozprávam tak si hovorím, že chcem byť taká šťastná a to nemá vzťah. Potom si myslím, že to závisí asi od človeka, lebo aj ja som mala vzťah a žiadnu radosť do života mi neprinieslo a ani ma nebolelo keď som to ukončila. Takže som z toho zmätená a fakt neviem, čo môže tú radosť do života priniesť.....

Cliattsi, tvoje príspevky sú pre mňa veeeľmi dlhé, to priznávam, takže ich ani nijak moc nečítam. Ale keď už tak veľa veľkých písmen, tak ti skúsim odpovedať na tvoju otázku, čo je šťastie a kde ho máš hľadať. :o)

Musíš si ale najskôr vydefinovať, že šťastie čoho a koho hľadáš. Preto potom aj dostávaš rôzne odpovede, adekvátne tomu, kto odpovedá.

Prvou úrovňou je úroveň fyzická a to je samozrejme telo. Čiže, ak hľadáš šťastie pre telo, je to skryté vo veľmi jednoduchej výpovedi. Telo chce byť sýte, zdravé, plné brucho, prázdne vajcia, ak sa jedná o telo mužské, nejaké to lehno, chľast. Celé. Čiže, staň sa gurmánom, venuj sa zdravej strave, cvič, nabúš si svaly, nájdi si ženu, ktora bude preborníčkou v sexe, postav si úžasný dom. A si šťastný. :o)

Druhou úrovňou je úroveň duševná..nálady, emócie, vášne, city, afekty.Na toto už potrebuješ uspokojovať a rozkmitávať svoju dušičku..to znamená, hudba, filmy, stretávanie sa s druhými..vášnivé diskusie, plač a smiech, podľa možnosti naraz...chemické opojenie *láskou*..už nielen jebačka, ale opakované milovanie, hľadanie súzvuku...prechádzky lesom a omdlievanie nad krásami prírody, sledovanie športových zápasov, radosť v hrudi, že Slovenskoooooooooo, ideeeeš. :o)))

Tretia úroveň..mentálna..tvoje myšlienky, predstavy, spomienky, ktoré vytváraš..tvoj vnútorný svet. Tam už sa blížiš k tomu, čo sa veľmi úzko spája s tým, čo ľudia nazývajú zmysel života.Napĺňanie toho, čo život je. :o) Čistota myšlienok..myšlienky zdraviu a radosti a sile podporné..nie spochybňujúce, neprajné, nenávistné...tie dávajú silu realizovať tvoje plány, tvoje sny. :o)

A povestný vrchol pyramídy, úroveň duchovná, reprezentuje ju myseľ. Tá, ktorá pomocou myšlienok tvorí predstavy zo spomienok, kombinuje ich, spája a myslením vytvorí pochopenie a raz navždy ho uloží. Aby, keď sa ocitneš v akejkoľvek odpornej, radostnej, vášnivej, smutnej, depresívnej situácii, ti okamžite poskytla riešenie danej situácie. Pochopenie nie je vášeň, nemá farbu, nie je to šťastie. Je hĺbkou. :o)

Tak malý návod na *šťastie*. Na základe hlbokého pochopenia tvor podporné myšlienky, ktoré v duši vyvolajú radosť a v tele zdravie. ;o) Praj druhým v každej sekunde to, čo praješ sebe. Radosť, šťastie, zdravie. To sa potom svetom šíriť bude a to sa spätne k tebe vráti. :o)

liecive kamene su fajn :)

1.Mal som 15 ročný vzťah. Zatiaľ jediný a odvtedy som sám. Áno, pomohlo mi to, no keďže to v podstate ani vzťah nebol tak mi to pomohlo len zo začiatku. Zabudol som ma všetky problémy. Respektíve ich moje šťastie a endorfíny potlačili natoľko, že som prežil dva krásne roky života.

2.nie

3.každý koná občas impulzívne ale nie. Väčšinou si všetko veľmi dobre premyslí.

4.Nie, vôbec

5.nemyslím si, že som inteligentný :D Vo všeobecnom IQ teste mi vyšlo, že mám IQ 60 a to... :D sa smejem :D Súvislosti? Jasné, na to, aby toto všetko človek prekonal potrebuje podľa mňa dve premenné a to buď zabudnúť alebo pochopiť. Zmena myslenia u mňa nepomáha a nefunguje tak mám len tieto dve možnosti.

6.milujem svoju mamu

7. pamätám si od škôlky, skoro všetko. Nezabúdam skoro na žiadny okamih, Moja pamäť je skôr prekliatie, lebo naozaj si pamätám kompletne všetko. Ešte aj farbu lízatka, ktoré mi dala moja prvá kamarátka v škôlke. Je to ťažké nevedieť zabúdať.

Ono k tomu...vieš každá spomienka nesie emóciu, boli aj dobré a aj zlé, no ak prevažujú tie zlé, tak by si mal čerpať z dobrých. No nie vždy sa to dá. Ak sa ti aj podarí zabudnúť, tak stačí emócia, vôňa, hudby a všetko je späť. Či krásne alebo aj to pre teba zlé. Nie je to také ľahké.

8.neblázni, je to jediný človek, ktorý ma kedy bezhranične miloval. Veľmi ju mám rád :)

9. Občas som dostal, ale od otca a zaslúžil som si :D Ale tak keď som bol malý ma znásilnili, videl som ako zabili dvoh mojich kamarátov, moja partnerka ma celý čas klamala...je toho veľa, veľmi veľa...

Najprv vám chcem dať do pozornosti to, čo som písal v téme o negatívnych automatických myšlienkach. Je to podľa mňa vhodné sem dať, lebo tieto myšlienky sa objavujú pri depresii.

www.zdravie.sk. Mne ten graf neišiel zobraziť, neviem či vám to išlo

MESAČNÝ PRINC – MÁŠ TEN ISTÝ POCIT NECHUTI DO ŽIVOTA AKO AJ JA. Som rád, že si sa ozval. Rád by som s tebou spolupracoval pri výmene informácií o o tomto probléme a aj o tom, keď sa to bude niekomu z nás zlepšovať táto téma je pre mňa ŽIVOTNE DÔLEŽITÁ – AKO BYŤ ŠŤASTNÝ A MEŤ CHUŤ DO ŽIVOTA ? Bolo by celkom fajn, dostať sa z tohto problému a mohol by informovať toho druhéhoAj keď som laik, dúfam, že sa dostanem k informáciám a skúsenostiam, ktoré ma posunú dopredu. Teraz už aspoň viem, ako sa cítiš. Ale mám pre tebe otázky, ak ti to nevadí:

1A.) Mal si už nejaký krásny vzťah s nejakým dievčaťom/ženou ? 1B) ak áno, tak sa zmenil tvoj pocit šťastia v živote? Ako?

2) Bola tvoja mama (alebo je) autoritatívna?

3) Koná impulzívne?

4) Bila ťa tvoja mam, pamätáš si na to dodnes ?

5) Si pomerne inteligentný človek? 6)Hľadáš súvislosi mezi tým Čo sa okolo teba deje?

6) máš rád svoju mamu ? /

7)Mesačný princ a to si tak ďaleko dozadu aj pamätáš? A asi koľko mesiacov, rokov po narodení trval tento pocit šťastia? Lebo ja si pamätám tento pocit šťastia ešte aj zo škôlky bilo?

8) či si si vybudoval akú averziu voči matke)

9) Mal si aspoň jedného rodiča prísneho na teba, presadzujúceho len svoje názory? A bili ťa doma ? Pamätáš si na to? Ja si pamätám napr. na spomienky, keď ma mama doslova mlátila a potom mi v posteli hovorila že Ty si moj miláčik a za toto si veru nevyslúžila môj kladný vzťah k nej. v tom období

Mesačný prrinc, toto je k tomu:

Inak asi pred rokom dozadu som stretával v jednom meste chlapíka pravidelne a bavili sme sa často o živote. Tiež on rozprával rôzne svoje zážitky, ale jeden príbeh ma zaujal, pretože by sa to možno dalo aplikovať na mňa, ale dobrá správa je, že možno aj na teba, čo sa týka toho prežívania pocitu šťastia. O čo ide?

Ten chlapík poznal istého muža(asi kamaráta) ktorý bol taký ako keby čudný a bez života, no proste o ničom. Ale potom si našiel ženu.(myslím, že išlo o energickejšiu ženu, ale nie som si istý, asi sa ho budem musieť ešte raz na to opýtať, lebo je to pre mňa podstatné.) A tá žena ho ÚPLNE ZMENILA. Bol vraj úplne ako vymenený.že k lepšiemu a šťastnejší, že vraj ten človek normálne OŽIL a mal chuť do života, keď mal tú ženu a vraj to videlo aj viac ľudí. Keďže ja som zástanca komplexného prístupu a my ľudia sme boli vytvorení po biologickej stránke ako muži a ženy, myslím si, že „spojenie“-partnerstvo muža a ženy môže vyvolať dobré pocity a pocit šťastia a možno je to to , čo tebe a aj mne chýba a možno práve táto interakcia so ženou môže aktivovať tie oblasti v mozgu, ktoré sú za pocit šťastia zodpovedné. Ak by som bol neurovedec, už by som sem písal fakty o tomto, lebo myslím si, že v dnešnj dobe je už veľa informácií o vzťahoch mouža a ženy a o tom, ako sa to prejaví v mozgu.. Myslím si, že to už aj mohlo byť dokázané a aj nejaké štúdie by ohli byť urobené.

A nakoniec, urobil som aj to, čo som písal 6.11.2015. Opýtal som sa 7.11.2015, čiže deň potom, čo som tu avizoval, že sa budem pýtať ľudí na ulici, ako byť šťastný v živote, 2 ľudí na túto otázku, aj keď som to veľmi neplánoval.

Prvý človek: Išiel som z obchodu na na autobus domov. Večer po tme išiel oproti asi 55 ročný muž. Prihovoril sa – Prosím ťa, nemáš náhodou 15 centov, potrebujem na mestský autobus – Inak podľa môjho dojmu neklamal a naozaj to potreboval. Dal som mu 16 centov. A potom to nastalo: Viete čo, mohol by som sa vás ešte niečo opýtať? :-). No čo ? No zaujímalo by ma, či si myslíte, že ste šťastný človek. On bol taký zaskočený, nevedel, čo hneď povedať. Začal niečo motať. Tak som to zopakoval: Či si myslíte, že žijete šťastný život. On odpovedal: „Nó ano. Tak som mu povedal – Viete, ja som taký človek, ktorý sa nevie radovať zo života, tak by ma zaujímalo, čo by ste mi poradili, aby som bol šťastný. Inak nie som ani nešťastný, s ľuďmi sa veľmi ani nebavím... A prečo sa nebavíš, šak so mnou sa vieš baviť? JA: Áno, ale bežne sa s ľuďmi o bežných témach moc nebavím, preto som radšej sám. Inak mám robotu, ale nemám akosi chuť do života, tak som sa vás chcel opýtať, či máte nejaký recept na šťastný život. On sa tak pozrel, bol zaskočený a povedal – Ja som šťastný, mám rodinu aj deti. Ja som sa opýtal na to: A bol ste šťastný aj predtým, než ste sa oženil, alebo až potom? Odpovedal: To ja už si nepamätám, to je už dávno. Tak čo by ste mi poradili? ON: VIEŠ ČO, NÁJDI SI NEJAKÚ KAMARÁTKU A UVIDÍŠ, BUDE TI LEPŠIE :-) A NEBUDEŠ TAKTO CHODIŤ. (Inak po celú dobu som sa tak mierne usmieval a trochu na tom aj zabával, lebo ten chlapík aj bol taký „optimistický“extrovert, ale taký klasický 50-nik, ktorého asi nič netrápi). Aj sa ma pýtal, odkiaľ som, tak som mu povedal (znak mojej otvorenosti, snažím sa o to, aby som nič neskrýval).

Čiže ten chlap potvrdil to, čo sa aj vo všeobecnosti tvrdí a aj to, čo si myslím ja – že muži a ženy sa navzájom potrebujú. Myslím si, že aj keď som kedysi odmietal partnerský vzťah (z dôvodu nezávislosti od kohokoľvek), tak práve k tomuto som prednedávnom zmenil postoj a myslím si, že je to to, čo by mohlo tento stav nevedieť byť šťastný napraviť. Inak nevedel som, že máš už 32 rokov, som si myslel, že si mladší, Mesačný princ.

Ešte len dodám, že predtým, než som ho oslovil bolo najprv bolo v mojej mysli chcenie ho osloviť (môj sen, túžba urobiť niečo, ktorá je neobvyklá – aj vzhľadom na hanblivosť a soc. fóbiu, ktorá teraz už nie je taká výrazná vďaska rôznym interakciám s ľuďmi), potom nasledovalo také niečo ako „Počkaj,zastav sa, nerob to“ (tento signál mi vyslal mozog, ktorý mi asi chcel povedať, že sa pri tom strápnim, asi tá amygdala-ktorá riadi strachy a spôsobuje pocit ohrozenia).

„Počkaj,zastav sa, nerob to“ – toto trvalo našťastie len možno 1 až 2 sekundy – preto tak krátko, lebo ja so strachom pred ľuďmi už dlhšie pracujem a potom som povedal tú otázku, aj keď zo začiatku s miernou opatrnosťou: Viete čo, mohol by som sa vás ešte niečo opýtať? :-). No čo ? No zaujímalo by ma, či si myslíte, že ste šťastný človek. – a po tejto vete to bol taký zvláštny pocit, že som povedal niečo také neobvyklé, ale zároveň to bol môj sen, túžba (malý sen), ktorý som si splnil (že to poviem).

Inak bol som raz aj na takom pohovore s jedným chlapíkom a ten povedal takúto vetu: NAJKRAJŠÍ BOJ SO STRACHOM JE SEN. A tu sa to v plnej kráse prejavilo. Mnohí sa bojíme povedať ostatným niečo, za čo by nás možno vysmiali . Ale my máme nejaké túžby, alebo sny (ako napr. ja - dozvedieť sa návod na šťastný život). A tieto sny si naplníme vtedy, keď prekonáme svoj strach. Inak už dlhodobo sa snažím používať napr. aj Mám právo povedať komukoľvek čokoľvek. Čiže ak chcem povedať niekomu niečo neobvyklé, tak táto veta mi to ukazuje, že je aj to možné, nech by som chcel v tom momente, keď by som to chcel urobiť, z tejto situácie, o ktorej by som si myslel, že bude trápna, ihneď vycúvať (a to je ten strach, strach zo strápnenia). Čiže nech už je to akokoľvek šialené, je to pekné, keď vám šťastný človek poradí, ako na to, nech je aj cudzí!

Inak keď som od neho odchádzal ešte aj hovoril ten pánko : Pane mój, tak toto som ešte nezažil. A ja som sa len smial na tom. A o tomto to inak je. Myslím si, že čím viac trápnejších situácií prekonáte ( a uvedomíte si, že sa za ne nemusíte hanbiť), tak o to istejší budete v menej neobvyklých situáciách a ďalšia vec – naučte sa hovoriť aj o svojich nedostatkoch.

Inak včera som stretol dievča, ktoré išlo okolo mňa po chodníku a pozrelo sa na mňa v poslednej chvíli, keď ma míňalo. Viete ako to chodí – ten človek (dievča v mojom prípade) si vás obzrie AŽ v poslednej chvíli – pozrie sa vám do tváre. No a mňa dnes len tak proste napadlo toto: Čo keby som tej babe v tom momente povedal AHOJ, usmial sa a pozrel sa jej do očí? Čo by sa asi stalo? Možno by išla ďalej preč a možno by sme sa dali do reči.. a ja by som jej začal otvorene hovoriť o mne a o mojom prístupe k životu a pod.... Nebudem to rozvádzať, ale toto by bol celkom zaujímavý spôsob na zoznamovanie. A už som to videl aj na nejakých videách na youtube, tak VIEM, ŽE JE TO AJ MOŽNÉ A ŽE TO AJ FUNGUJE! A takto by sme si mohli aj násjť nových kamarátov/tky, ale musíme zariskovať. A viete, prečo sa na mňa pozrelo to dievča? Je viac dôvodov, len jedno je veľmi pravdepodobné – ONA BOLA NA MŇA ZVEDAVÁ, ALE HANBILA SA NA MŇA POZRIEŤ SKOREJ, ABY NEVZBUDZOVALA PODOZRENIE U MŇA, ŽE BY SOM SA JEJ MOHOL PÁČIŤ. AJ ZA TÝM JE POCIT URČITEJ HANBY U DIEVČAŤA a ten pocit, ktorý som tu dlho opisoval – ČO SI BUDE O MNE TEN CHLAPÍK (teda ja) ASI MYSLIEŤ, KEĎ SA BUDEM NA NEHO POZERAŤ SKÔR, BEŽ HO BUDEM MÍŇAŤ? To je otázka, ktorú si možno kládlo to dievča, ale nepozrelo sa skorej, ale až na poslednú chvíľu, aj keď bolo na mňa zvedavé. Čo je príčinou toho ? JEJ STRACH. A ten, kto prvý prekoná túto bariéru, má eso v rukáve a je v tej chvíli pánom situácie, preto sa na to trochu pripraviť, o čom asi bude hovoriť a ako bude viesť rozhovor s dievčaťom(Ja by som napr. zadal tému – myslíš si, že si šťastná ?....a potom, tvoje záujmy a podobne a vysvetlil by som jej, prečo sa na to pýtam a aký som človek. ) Mňa tieto veci ale fakt fascinujú :-).

Ja viem o tom, že my ľudia sa aj chceme zbližovať, sme zvedaví na iných ľudí, ale na to, aby sme to urobili už dopredu riešime, ako katastrofálne by to mohlo dopadnúť (pretože už máme v pamäti uložené negatívne skúsenosti s ľuďmi a trápne situácie – alebo lepšie povedané: situácie, pri ktorých sme sa cítili trápne a tieto nám znemožňujú náš ďalší rozvoj)), a pri tom by sme mohli stretnúť človeka, s ktorým by sme si mali čo povedať (nehovorím, že rovno hľadať životnú lásku). A chcel by som aj písať o tom, ako sa to robí , lebo introverti práveže neradi bývajú stredobodom pozornosti. Ale uvedomte si jednu vec, introverti – ak chcete naozaj niečo v tom živote medzi ľuďmi dokázať (sen), musíte byť občas aj pánmi situácie a situáciu nejako vedieť uviesť a udržiavať tak, ako vy sami chcete (napr. aby ste sa niečo dozvedeli).

Ešte dodám jednu podstatnú vec – veľmi dobré je a už som to tu spomínal v tejto diskusii a tejto téme, že keď sa stretnete cez deň s veľa ľuďmi a vymeníte si s nimi informácie, pocity, úsmevy (napr. ľudia v práci), no proste veľa interakcií, tak sa vám bude ľahšie komunikovať aj s cudzími ľuďmi následne po tom, lebo už bude váš mozog viac pracovať na tej komunikačnej úrovni a menej na tom, aby analyzoval tú situáciu (napr. analýza môže byť takáto „Čo sa stane, keď ....(napr. ju oslovím)“ – toto je otázka, ktorá vzniká pri analýze ešte pred situáciou.) Čiže nabudenie komunikovať namiesto prílišnej analýzy, aj keď aj ona bude prítomná. Ja osobne si myslím, že keď sa človek veľmi zarozpráva, tak ten mozog sa zameria na to rozprávanie a menej analyzuje tie podnety zvonka vo vnútri, človek menej rieši a viac hovorí /ak si inak všimnete poučky o extrovertoch, tak presne táto moja veta na to sedí – čiže introvert sa stáva akoby viac extrovertom s jeho typickými vlastnosťami a pomáha mu to aj odbúrať do urč. miery strach z vystupovania pred iným človekom//.

A ja chcem dávať ľuďom neobvyklé otázky a vymaniť sa trochu z tohto stereotypu, ktorý mám vytvára táto spoločnosť a takzvaná „nepísaná, alebo aj písaná etiketa“ . Nezabudnite – Vy môžete všetko (systém Mám právo...), len neubližujte ľuďom.

No a ten chlapík na konci povedal: „Tak toto som ešte nezažil“ ( o mne a mojich slovách. a ja som rád, lebo aj chcem, aby ľudia počuli aj to, čo ešte nepočuli).

Tiež bola rada od neho, aby som nemyslel negatívne. Pomohlo mi to síce dávnejšie, keď som sa odnaúčal negatívne myslieť, ale nepomohlo to, aby som sa cítil vnútorne naozaj šťastne, iba mi to pomohlo dostať sa do takej vnútornej rovnováhy.

A potom som stretol kamaráta v buse a tiež som mu položil otázku, ako byť šťastný. Odpovede – Vedieť si urobiť srandu zo seba a Nebrať všetko vážne. – tak s týmto ja už nemám moc problém, lebo som to zistil už dávno, ale aj tak nie som dosť šťastný v živote, takže to nebudú kľúčové prístupy na dosiahnutie šťastného pocitu.

9.11.2015 – som položil kamarátke túto otázku a tá mi povedala, že by som mal robiť to, čo ma baví. To aj robím, ale nie som šťastný – čiže neviem prežiť ten pocit šťastia tak, ako ostatní aj napriek tomu, čo ma baví.

A tiež som hovoril s kolegom o tom, že či bol šťastnejší, keď mal ženu, než predtým. Bavili sme sa dlhšie a povedal mi, že ÁNO, že je to lepšie, úplne iný lepší pocit, než bez ženy. Aj som mu povedal, že som ešte nemal babu a on tiež potvrdil, že sme aj tak vytvorení – muži a ženy a že sa potrebujeme.

Pre niekoho možno trápne otázky, ale o tomto by sme sa mali baviť a vyjsť z toho stereotypu, ktorý tu vládne na Slovensku – viac sa baviť o tom, čo nás trápi medzi ľuďmi a nie pozerať do zeme a rozoberať povrchné veci, My introverti podľa mňa na to máme.

Cliattsi - s tým menším prežívaním radosti máš naozaj pravdu. Je to tak aj u mňa. S tým rozdielom, že ja sa nemám čoho chytiť...ja som neprežíval naplno ani keď som bol dieťaťom. Možno chvíľku keď som sa narodil ale odvtedy to bolo celé zle. Takže u mňa tá časť mozgu dosť zakrpatela a možno sa nedokáže zväčšiť. Ak toto trvalo 32 rokov tak 32 rokov by som sa musel snažiť, aby to bolo opäť dobré. Čísla jednoducho nepustia.

Ale je to tak, ako píšeš.

A aby som to upresnil, tak ten pocit šťastia ako keby bol už otupený ešte pred tou depresiou. Mohlo to byť už aj v 5. ročníku ZŠ. Proste ako keby taká nenaplnenosť šťastím, radosťou zo života, tomuto sa snažím prísť na koreň, prečo to tak je.

Ale tak teraz ma napadlo, že sa budem pýtať ľudí, ktorých stretnem a položím im prekvapujúcu otázku - "Dobrý deň/ahoj. Vidím na vás/tebe, že sa viete radovať a vidím, že je to naozaj zo srdca." Človek sa určite zastaví a zamyslí . A potom poviem : "Ako to prosím vás robíte, ja to nedokážem, sa tak radovať zo života, máte na to nejaký recept? Čo spôsobilo to, že ste teraz šťastný ??? Ako žijete ten život, že sa viete takto naplno zasmiať?? " - A s úžasom sa toho človeka opýtam. Som si istý, že veľa z tých ľudí budú ochotní o tom hovoriť, lebo niektorí ľudia radi poradia tomu, kto hľadá pomoc, aj keď to celé znie bláznivo. Ale ja som bláznivý :)) . Tak, ako som od nich odpozoroval ich správanie a podľa toho som sa zmenil (patrí sem aj systém Mám právo...), tak by som mohol zistiť aj recept na šťastný život, a možno nie. Uvidíme, nejako to dopadne :-) Chcel by som sa ich opýtať na prístup k životu, na to či už mali depresiu (ak by niektorí nich mal napr.. depresiu aj 3 roky, ako napr. ty, alebo ja) a boli by šťastní, tak by som sa ich opýtal, čo pre to urobili, že sú šťastní. Možno povedia a možno nie. Ak neriskuješ v živote, tak veľakrát sa nič nedozvieš a veľakrát sa mi to potvrdilo...

Ty kokos ale fakt to myslím vážne a normálne si to budem asi aj zapisovať. Ak si vezmete, tak práve títo ľudia behajú denno denne okolo nás po ulici! A sú šťastní, vidíte to na nich.Toľko zdrojov informácií!!! :-)) Pôjdem na to presne tým istým systémom: Uvidím, čo sa stane, lebo ja neviem, čo sa stane a tým by sa mal aj zredukovať môj strach, ak sa vyskytne. A hlave starší ľudia bývajú milí (aj keď nie všetci) a majú toho veľa za sebou..

Kľudne na to reagujete, Maja , aj Mesačný princ, alebo ostatní, môžete sa aj zasmiať, mne to nebude vadiť. Ale ako inak, než priamo zo zdroja šťastia sa môžeme dozvedieť, ako byť a zostať šťastný ? Niekedy je prax lepšia ako teória....