Ahojte.. dlho rozmyslam nad tym ci sa podelit so svojim strachom. Mam 33 r, priatel ma 31 a sme spolu rok a pol. Ja osobne sa nejak necitim este na deti ani nic ale musim sa priznat ze ma trosku stresuje to ze vela mojich znamych uz deti maju alebo sa chystaju alebo sa vydavaju alebo sa stahuju s priatelmi pod jednu strechu. Nedavno mi moja velmi dobra kamoska povedala ze jej priatel jej to po 3! mesiacoch navrhol. A mne je smutno. My o tom este ani nerozpravame. Aj ked je pravda ze sa o mna stara, vela casu travime spolu, takmer kazdy den a ak nie sme kazdy den spolu tak viber, kazdu hodinu, tel. a tak. Poznam jeho rodinu, priatelov. Urcite nepatrim medzi zeny ktore nutia svojich priatelov do niecoho takeho al. "narazaju" na takuto temu. Vsetky moje byvale vztahy boli blizko ku svadbe nakoniec som sa s nimi rozisla lebo som necitila ze chcem s nimi byt na cely zivot, nebola som natolko stastna. Teraz ale som, mame pekny kludny vztah, bez hadok, s porozumenim atd.. ktory nas oboch naplna. Baby co mam robit. Napada mi iba jedine - ze tomu dam este taky pol rok a ak nenavrhne nic ohl. spolubyvania tak to asi ani nikdy neurobi a tak sa s nim rozidem. Sama nedokazem a ani nechcem navrhnut spoluzitie a buducnost. Stresuje ma to, boli ma z toho zaludok. Mozno je navine jeho vek, je to prvy krat kedy mam mladsieho partnera ale v porovnani s byvalymi ktori obli starsi odo mna aj o 8 rokov je neporovnatelne zrelejsi a seriozny. Obaja mame dobru pracu a nic nam nechyba. Prosim poradte, budem cakat na vase nazory lebo uz naozaj neviem ako to riesit..len mi nehovorte aby som to prediskutovala s nim to urcite nie. Prosim aj muzsky pohlad. Vopred dakujem
Strach z neistej buducnosti
Cau trianda
zelam vam vsetko dobre, nech vas vedie Pan (nie vestica).
Coho sa ten muz s tebou boji....
Ano Fleur mas absolutnu pravdu. To je prave to comu sa chceme vyhnut. Ak to nepojde tak to ukoncime. Zatial to ide a zhodli sme sa na tom ze to prislo v momente ked sme boli spolu velmi stastni. Asi to tak malo byt aby sme si to vysvetlili a vedeli kam spolu smerujeme. Aspon ja som to potrebovala. On priznava ze je introvert a tazko sa otvara ale snazi sa lebo vie ze ja to potrebujem. A ze komunikujeme co je velmi tazko najst a je to z tych podstatnych veci vo vztahu.
a este to ze je to muz ktoreho nemilujem iba ako muza ale ako aj cloveka... a to sa teraz deje prvy krat v mojom zivote...a to ze ked so smutna pride za mnou a pyta sa co mi je...objima ma a vsetko riesi diskusiou...nehadame sa a robi co mi vidi na ociach... je mily a celu noc ma objima uz bez toho ani spat neviem. Vzbudzuje vo mne pokoj. Miluje zvierata a moj kocur ho zboznuje.. chce rodinu a viem ze ked ju bude mat tak sa bude snazit aby to bolo pekne navzdy...toto su moje dovody preco zostavam s tymto muzom...
heh, prosím ťa never tej veštici ;)
To je aj ten efekt, že ona môže povedať blbosť, ale čomu človek potom verí, to si niekedy sám privedie...
Tak vám držím prsty. Ako každý iný pár máte aj vy oblasti, v ktorých treba hodne zapracovať, ale to je normálne...
Je dobre, že to rozhodnutie vrátiť sa k sebe je už s tým, že obaja viete po čom túžite a že ste ochotní v tom hľadať spoločnú cestu.
Možno vo voľnej chvíli by si si mohla prečítať knihy od A.Armstrong Queens code a Keys to the kingdom, vďaka ktorej budeš vedieť lepšie pochopiť svojho priateľa a aj lepšie komunikovať svoje potreby a ľahšie budete hľadať spoločné riešenia...
A nezabudni sa s ním poriadne spoznávať, aj keď to je práca na celý život :) Mnoho párov začína spoločný život totálne nepripravní a potom to po pár rokoch končí... Je dosť dobrých kníh o manželstve, či pre snúbencov, či proste pre tých čo jedného dňa chcú trvalý vzťah. Je pekné, že máte pokojný vzťah, ale nezhody sú normálnou súčasťou vzťahu, tak ak prídu nenechajte sa nimi odradiť...
Mať fungujúci vzťah nie je náhoda a ani šťastie na partnera (aj keď vhodný výber samozrejme hraje nemalú rolu). Je to ale hlavne o tom, ako daný človek v tom vzťahu funguje, nakoľko dokáže byť dospelý, zodpovedný, rozumný, úctivý, verný...
Nechcem ťa poučovať, len veľmi túžim, aby bolo viac silných vzťahov vo svete, lebo tie rozpadajúce sa rodiny majú strašné následky :(
zet- to dufam.... je to najkrajsi vztah aky som doteraz mala... aj ked predtym mi tvrdila o mojom byvalom ze je to muz mojho zivota a mala som sancu znovu byt s nim a nechcela som...tak asi nebol :-) samozrejme ze tvrdia ze stale zavisi od teba co a ako bude lebo rozhodnutie je stale na tebe ;-)
mama 37 a netlačim nikoho do nicoho všetko ako chcem alebo či by to bolo možne poviem na rovinu, ked som mala asi 20 bola som u veštici a ta mi povedala ze ten muž s ktorým chodim nie je ten pravy a budem s nim nestastna a ze budem mat muza ktorý bude nosiť nejaku rovnošatu a budem mat s nim 2 deti chlapca a dievčaa , to som bola v 2 mesiac tehotna, nic sa teda zatial nesplnilo zobrali sme sa žijeme doteraz spolu a mame 2 chlapcov, a to ti poviem ako som ja bola na tom tiež zle či jej mam veriť alebo nie, vsetko v zivote je o tebe ako si to urobiš a ake šťastie budeš mať, lebo život je loteria, hod to za hlavu život si planuješ ty
a este sa mi pacilo - ze presunul vsetky nase fotky z mobilu do pc lebo na nich musel stale pozerat a trpel :-))) to bolo mile :-) povedali sme si ze sa milujeme a budeme sa snazit o stastie toho druheho... dufam ze to pojde...lebo sa mi budete smiat ale kontaktovala som jednu vesticu a ta mi povedala ze on nie je muz mojho zivota!!! A zase mi pokazila naladu.. vsak na to nemam verit??? Nehnevajte sa na mna ale bola som zufala...nie som na seba pysna :-(
Ahojte..tak som tu opat..vcera sme sa stretli, povedal ze sa musime porozpravat. Bol velmi smutny a ja tiez. Samozrejme uznal ze to s tym potratom bolo neprijatelne a celych tych 8 dni co sme boli od seba na to musel mysliet. Prisiel na to ze samozrejme je to nieco co nie je planovane a v sucastnosti to nechce ale urcite by ma nakoniec neziadal o potrat..pripisoval to tomu stresu, este sa nikdy predtym neocitol v takejto situaci. Bol nestastny sam zo seba ze mi tym ublizil. A to s tymi 5 rokmi vraj som zle pochopila. Sam sa cuduje ze nakolko poznam jeho rodinu, viem aka je rodina pre neho dolezita a sam tuzi po rodine. Ze len proste nevie zadefinovat kedy to bude ci o 2 al. 3 roky ale chce aby sme boli stastni a ze to pojde samo ked to budeme obaja citit. Chce rodinu a to navzdy..nie aby sme sa potom rozvadzali. A taktiez dodal ze 5 rokov je vela a ze to nechce takto natahovat. Velmi mi chybal a zistila som ze aj ja som robila chyby. Uvidime...napriek tomuto omylu je to najlepsi clovek nie len muz ktory presiel mojim zivotom. Prosim drzte mi prsty :-)
aj ja som veriaca, aj ked priznám sa dost Boha zanedbavam a toto je vysledok.. dokonca s tym mojim sme sa aj modlili sice na dialku ale navzajom sme sa aj kontrolovali a pytali sa.. modlil si sa? modlia si sa?.. potom sme s tym nejak prestali, zabudli a zacalo sa to aj kazit a dospelo to az sem :(
Nečítala som vsetky komenty, ale mám za to, aby si mu to čím skôr vyklopila, ako to cítiš a berieš. Tvoj drahý nevlastní žiadnu jasnovideckú guľu, možno má práve rovnaké myšlienky ako ty. Tak začni ako prvá. Ak by to aj zle dopadlo (čo si nemyslím), budeš mať jasno v tom, že s ním už nemusíš zabíjať životný čas.
Aj ťa v tomto chápem Trianda, som muž :)
Za nás môžem povedať, že sa nám vyplatilo počkať aj z praktického hľadiska. Ukázalo sa totiž, že s tým máme jeden veľký problém, ktorý si vyžadoval vzájomnú dôveru a tá dôvera bola na tom to podstatné. Dalo sa to lepšie riešiť medzi manželmi ako medzi priateľmi.
