Niekedy mám pocit, že mám zo života peklo

Prosím, neviem, či je to vhodná téma.. Ale ja fakt neviem s kým to riešiť. Mám 18 rokov, v živote som mame nezaklama, neskalama ju, stále poslúcham a dodržím čo povie. Ale už ma nebaví byť každý jeden deň doma o 22:00.. Cez školu len do 21:00. Nepomáha sa s mamou rozprávať, kompromisy ako by u nás neexistovali. Nemôžem chodiť von, nemôžem sa zabávať, doma je to hrozné a nie raz som sa chcela odsťahovať. Niekedy mám pocit, že mám zo života peklo. Mne to už príde ako psychické týranie, neprávo mať svoje potreby a práva. Som samostatná, slušná.. Ja neviem. Jej názor na to je asi takýto: "kým bývaš so mnou, budeš robiť presne to, čo poviem. Nezaujíma ma, či máš 14 či 25 rokov, jednoducho bude ako poviem." Nemôžem byť s kamarátmi ani s frajerom tak dlho, ako by som chcela. Nebolo by najvhodnejšie riešiť to s psychologičkou alebo v nejakej poradni? Prosím, som zúfalá.