Zdravím
Myslím že toto zaživa mnoho ľudí, no chcem sa podeliť s pocitmi keď sa Vám spoločnosť zdá odchýlená od tej vašej osobnosti. Možno som idealistka ale este som nenašla niekoho okrem partnera /toho vynechám z tejto témy, lebo je mi všetkým a som s ním spokojná/ s kým by mi bolo dobre na dlhšie, vedela by som mu veriť, napríklad kamarádku, kolegyňu ktorá by bola mojou spriaznenou dušou. Som nedoverčivá, ale to je myslím skor plús jako mínus. Proste trebárs v práci sa mi vobec nechce zapadnúť lebo vidím aké to tam je.. navonok sa zdám byť extrovert, celkom dosť komunikujem ale vždy mi nieco vadí na ľuďoch tam, keď som s jedným človekom s kým si aj celkom rozumiem ok, no keď sme tam všetci /pretože je to páca v kolektíve/ tak sa to zase všetko pokašle, lebo možno som až příliš úprimná a poviem čo si myslím, ale nemyslím to zle. U mňa nehrozí ohováranie, ani nepotrebujem pri každom jednom odlišnom človeku meniť svoj charakter... som sama sebou stále lenže to oni nevedia byť, nenávidím ako sa asi každý na niečo hrá, že ich to baví, kým sú? ktorú masku majú práve? grc... Ja sa snažím byť priateľská, pomocť, posrandovať ale tie ich prekročené hranice mi hrozne vadia a neviem stále schovať to ako mi to lezie na nervy...hrozne rada by som pracovala niekde sama zavretá.
