Za hodinu až hodinu a pol chcem spáchať samovraždu. Podľa vás, mám to spraviť?
Samovražda
mino117
Radoslava123
Mino117 - samovraždu určite nie, ty sa iba hľadáš a potrebuješ sa nájsť a keď si zmysel života nájdeš, potom už bude dobre, uvidíš. Hlavne neber psychiatrické lieky, lebo tie ťa pripravia ešte aj o pamäť a o schopnosť logicky myslieť a práve mozog, IQ, logiku... si musíš vážiť, lebo tam, kde nefunguje dobre telo, treba urobiť všetko pre to, aby sa fungovanie mozgu nezhoršilo, lebo práve tvoja hlava sa môže stať nástrojom, ktorý pomôže tebe, aj ľuďom. Pozri, koľkí telesne postihnutí, dokázali byť uspešní na paralympiáde a doniesť odtiaľ medaily. Síce možno nikdy nebudeš môcť ísť napríklad do lesa a rúbať drevo, ale to prenechaj iným. Neverím, že nemáš IQ aspoň len na úrovni priemeru. Ten priemer určite máš a to je už dobrý základ, na ktorom sa dá stavať. Poznám jedného vozíčkara, ktorý si sám naštudoval základoškolskú, stredoškolskú a ešte aj vysokoškolskú matematiku a teraz dáva žiakom a študentom súkromné doučovanie z matematiky, hoci aj nie je vyštudovaným pedagógom, ale má môj veľký obdiv za to, že sa naučil presne to, čo mu považoval pre svoj život za potrebné (vynechajúc VŠ-štúdium a učenie sa zbytočností a nepodstatností) a to sa stalo nakoniec aj jeho prácou, ktorá ho napĺňa a robí ho šťastným. A vieš, prečo ho robí sťastným? Lebo hoci aj nemá nohy zdravé, predsa dokáže mnohým pomôcť. Na jednej strane pomôžu ľudia jemu, keď to potrebuje, no na druhej strane ani on sám nezanevrel na život a všetkým okolo seba dokázal, že aj napriek svojmu hendikepu môže byť pre ľudskú spoločnosť nejakým spôsobom užitočný. Takto si dokáže popri invalidnom dôchodku privyrobiť a pomôcť budúcim inžinierom, ktorí v súčasnosti študujú VŠ, tým, že im matematiku vysvetlí jednoduchým spôsobom, aby ju pochopili a aby skúšku z nej úspešne zvládli, oni na jeho pomoc nezabudnú a ak bude treba, pomôžu mu zase na ulici, veď ľudia nie sú zlí a to, že sa niekomu stalo nešťastie a nemôže chodiť, to ešte neznamená, že sa musí odťahovať od ľudí. Práve kontakt s ľuďmi a nájdenie nejakého spôsobu, ako im pomôcť, by sa malo stať zmyslom tvojho života a potom dosiahneš to, že aj napriek postihnutiu budeš šťastný. Nehovorím, že sa musíš hneď pustiť do matiky, keď ťa nepoznám a ani neviem, či by ťa bavila. Možno by ťa viac bavili cudzie jazyky. Aj z cudzích jazykov môžeš dávať žiakom doučko, dokonca aj prekladať knihy a aby si sa ich dokázal rýchlejšie naučiť, tu je jedna dobrá stránka, ktorá ti v tom môže pomôcť: www.ako-sa-naucit-skor.com
anjelik *
Menšia korekcia..*Slabosť* rovná sa úprimnosť? To ako, že silní sú neúprimní? To je vážne blbosť. Toto tvrdiť. :o)
anjelik *
To predsa nie je čiernobiele videnie. Ale úplne triezvy pohľad na svet. Nikto predsa nechce žiť v depresii, ak vie, ako sa z nej dostať. Čiže, asi nevie ako, keď pokračuje. Nikdy ma nepresvedčíš, že pochopenie sa nerovná schopnosti niečo zmeniť. Leda by to pochopenie bolo iba povrchné a ďaleko silnejšie by bolo ego. Plus, to tvoje, smútok rovná sa úprimnosť? Áno? No nie. :o) Slabosť patrí k životu, je to vývoj...ale slabosť by nikdy nemala byť dávaná na piedestál, ako to stále znovu a znovu robíš ty. Taká spoločnosť potom smeruje k záhube. Môžeš mi stále dokola obuchávať o hlavu, že ja to vidím čiernobiele, ale určujúci je vždy pocit, keďže to je život a tak si vygeneruj v sebe slabosť a vygeneruj silu a porovnaj, čo je pre život prínosnejšie a prirodzenejšie. :o)
Ešte jedna vec..ak žiješ v depresii roky, darmo ja ti poviem..pozri, takto to urob..keď ty si svoju depresiu pestoval roky ..je to tvoje dieťa, vo veku 30 rokov a ja pred teba postavím batoliatko pochopenia. To batoliatko ty máš živiť a mojkať a nie toho starého hňupa, ak si s ním neni spokojný. Ak si...nuž, niet čo riešiť. Nedá sa donekonečna zaťažovať seba odpornými, depresívnymi úvahami o tom, ako je všetko zlé, akí sú ľudia zlí a čakať, že ti to dá silu a príjemné pocity a obľúbenosť. To tak nikdy nefungovalo a ani nebude. Pretože je to jednoducho proti zdravému rozumu, proti základným princípom života a tými sú usporiadanosť, čistota a spojitosť. Kde tam ty čítaš slabosť, depresia, smútok, nenávisť? To sú len duševné stavy a nie život. Preto život v tebe stagnuje, lebo ho nepodporuješ. ;o)
Anjelik* - ,,ale nevedia si pomôcť sa vymaniť zo svojho problému, keďže ani jeden z nich nedisponuje návodom, ako sa z problému dostať.,,
Toto som myslel ak som ti písal o čiernobielom svete. Odkiaľ si nabrala presvedčenie, že ten návod nemajú alebo, že si nedokážu navzájom pomôcť? Že nedokážu spoločne svoj problém prekonať?
Toto je ten tvoj čiernobiely svet. Nie všetko je vždy také, aké to na prvý pohľad vyzerá.
A na margo môjho pochopenia - aj ten, ktorý pochopí, tak nie vždy si dokáže sám pomôcť. Je to ako teória a prax. Ak niečo pochopíš, tak to ešte neznamená, že to dokážeš realizovať.
Je čierne a biele, je láska a nenávisť, je slabosť a sila. Všetko musí byť v rovnováhe a ak niekto považuje slabosť za niečo zlé, tak sorry ale nemám si s ním o čom viac písať. Ak by som použil tvoje slová, tak by toto, čo som napísal znelo lepšie a dôveryhodnejšie ale bohužiaľ neviem moje myšlienky a skúsenosti zaobaliť do takej filozofickej roviny ako ty.
Slabosť patrí k životu presne tak ako sila. Ak by boli všetci silnými, tak by nikto nikdy nebol smutný, nikto by nikdy neplakal, ľudia by prestali byť k sebe úprimní.....a mohol by som pokračovať,
ale naozaj je zbytočné ti čokoľvek písať. Stále píšeš o tom istom a to, že som nič nepochopil. Tak ťa v tom nechám :)
ži!
ži!
mino, ak to skončíš, budeš to ľutovať. Môžeš si zabiť telo, ale seba = svoju dušu nie. Lebo dušu ti dal Boh a keď zomrieš, prídeš k Nemu. On ti potom ukáže, čo všetko dobré mal ešte pre teba pripravené, a koľkých ľudí si ty naopak pripravil o seba, lebo by si bol pre nich darom a obohatením. Bude ti to ľúto, ale už to nebudeš môcť vrátiť. Budeš kvôli tomu, že si sa zabil, trpieť viac, ako trpíš teraz na zemi. Lebo zabiť sa znamená povedať Bohu nie.
Niečo o tom, čo nás čaká po smrti:
anjelik *
Nazdar, dušík. Moja definícia sily je moja. A pojmovo sa hodí k danému problému. Čo sa ti na tom nepáči? :o) Jedná sa o silu žiť. A nie kinetickú a neviem ešte akú. Keďže, bez sily žiť, sa ani tá kinetická neprejaví. Alebo áno? ;o) Že mňa na poučky upozorňuje niekto, kto verí na hada, čo lobuje za zlo..to už jaká prdel toto. ;o)))
Filip TT
Ahoj anjelik - moje hmotne ja.
S definiciou sily je to velmi blede. Pozri tuto prednasku 11 minutu.
A ty nestastnik, co je s tebou, zijes?
anjelik *
Tak vydefinuj si najskôr, čo je sila. Sila je synonymum energie a energia je schopnosť vykonať určitú činnosť. Alebo nazvime to aj vôľou. Drvivá väčšina ľudí, teda aspoň tých, čo tu prispievajú, trpí akútnym nedostatkom energie, sily, vôle, žiť. A keď pripustíš, že život by mal asi žiť a nie živoriť, tak je potom energia, sila, viac ako žiadúca a tak úvahy typu, slabosť je vítaná, sa hodne odchyľujú od správnosti a nedá sa ani v najmenšom vravieť v mojom prípade, že to vidím čiernobielo alebo nesprávne. :o) Takže to kúsok poopravme. Slabosť nie je normálna, slabosť je iba vývojová a vo vývoji ide o nadobudnutie sily. Ty si to evidentne pojmovo mýliš s mocou. Aj keď v mojom *čiernobielom* ponímaní sa za tým slovom skrýva moc ako opak bezmoci, respektíve nemoci. Na fóre o zdraví je opäť normálne podporovať ľudí v mocnosti, radnosti a nie ich podporovať v bezmocnosti, alebo aj nemocnosti.
Či si dvaja depresívni vedia pomôcť? Áno, samozrejme, keďže platí fyzikálny zákon o sčítavaní frekvencií a tak logicky, aj dve mizivé sily spolu sú viac ako mizivá sila jedna. Takže môžu si navzájom pomôcť sa lepšie cítiť fyzicky, ale nevedia si pomôcť sa vymaniť zo svojho problému, keďže ani jeden z nich nedisponuje návodom, ako sa z problému dostať. Opäť to nie je čiernobiele videnie problému, len jednoducé sedliacke počty. Áno, je to moja pravda. Tvojou sa stane iba vtedy, keď ju dokážeš pochopiť a začne fungovať aj u teba. :o)
