Mám 29 rokov a približne 4 roky trpím bulímiou. Obdobia sa striedajú veľmi nepravidelne. Dokážem sa držať týždeň, niekedy sa však prejem počas dňa a následne zvraciam aj 3 až 4krát. Najhoršie na tom je, že si plne uvedomujem, čo robím a dokonca si to aj naplánujem. Idem do potravín, kúpim si určité druhy surovín - zväčša sladkosti, prídem domov, všetko zjem a potom zvraciam. Pravidelne cvičím a držím si stravu, tieto moje úlety ma však skutočne začínajú stáť príliš mnoho. Chcela by som do pol roka mať dieťa zo svojím priateľom, plánujeme svadbu, máme krásny harmonický vzťah, v práci žiadna sláva, dosť stresujúce zamestnanie. Teraz mám však 2 týždne dovolenku a jediné, čo robím, každý boží deň sa ráno prejem, zvraciam...a stále dokola. Jediné, čo ma zastaví, je že priateľ príde z práce. Posledné mesiace som sa skutočne izolovala aj od svojich známych. Nikam v podstate nechodím, nemám proste chuť. Samozrejme, že som plná výčitiek, prečo to vlastne robím. Neviem však ten začarovaný kruh rozseknúť. Prosím poraďte, čo mám robiť ďalej. Priateľ to vie, resp. vie že občas zvraciam, ale netúší, že to robím každý deň. Neviem sa z toho dostať, neprinútim sa s tým prestať, každý boží deň ráno si poviem, že dnes nie a predsa.....Som si vedomá toho, že si ničím život, napriek tomu si neviem povedať dosť.....Bojím sa, že prídem o zdravie, kt. tiež už nie je v dobrom stave - problémy s tráviacim traktom - hnačky, plynatosť, bolesti brucha, opuchnuté uzliny, bolesti hrdla...
Mám 29 rokov a približne 4 roky trpím bulímiou. Obdobia sa striedajú veľmi nepravidelne. Dokážem sa držať týždeň, niekedy sa však prejem počas dňa a následne zvraciam aj 3 až 4krát. Najhoršie na tom je, že si plne uvedomujem, čo robím a dokonca si to aj naplánujem. Idem do potravín, kúpim si určité druhy surovín - zväčša sladkosti, prídem domov, všetko zjem a potom zvraciam. Pravidelne cvičím a držím si stravu, tieto moje úlety ma však skutočne začínajú stáť príliš mnoho. Chcela by som do pol roka mať dieťa zo svojím priateľom, plánujeme svadbu, máme krásny harmonický vzťah, v práci žiadna sláva, dosť stresujúce zamestnanie. Teraz mám však 2 týždne dovolenku a jediné, čo robím, každý boží deň sa ráno prejem, zvraciam...a stále dokola. Jediné, čo ma zastaví, je že priateľ príde z práce. Posledné mesiace som sa skutočne izolovala aj od svojich známych. Nikam v podstate nechodím, nemám proste chuť. Samozrejme, že som plná výčitiek, prečo to vlastne robím. Neviem však ten začarovaný kruh rozseknúť. Prosím poraďte, čo mám robiť ďalej. Priateľ to vie, resp. vie že občas zvraciam, ale netúší, že to robím každý deň. Neviem sa z toho dostať, neprinútim sa s tým prestať, každý boží deň ráno si poviem, že dnes nie a predsa.....Som si vedomá toho, že si ničím život, napriek tomu si neviem povedať dosť.....Bojím sa, že prídem o zdravie, kt. tiež už nie je v dobrom stave - problémy s tráviacim traktom - hnačky, plynatosť, bolesti brucha, opuchnuté uzliny, bolesti hrdla...