Tri roky som sa liecila na panicku poruchu. Otehotnela som a tak som z liekmi prestala ihned. Vsetko bolo v poriadku az do piateho mesiaca. Najprv to zacalo znovu panickym zachvatom neskor prisli uzkostne stavy ako strach zo smrti stale som nato myslela, teraz to uz preslo ale prislo zasa nieco nove. Cele teho do teraz som sa neuveritelne tesila na ulohu matky, momentalne mam strasne cierne myslienky ako obavy ze sa zblaznim a dietatku nieco urobim az bude na svete, ci ho budem lubim, ci mi nebude lahostajne. Milujem deti viem ze aj to svoje. Kedysi ma pohlad na nich tesil a vyvadzal usmev na mojej tvari no posledne dni ked sa na nejake pozriem necitim nic. Ako by zomna vyprchal zivot. Byvame dva roky v bratislave inac sme s kosic. Som tu casto sama nemam tu priatelov v ke mam kazdeho znamych rodinu... Stale mam cierne myslienky neviem sa ich zbavit. Nepocujem ziadne hlasy ako by mi niekto cudzy rozpraval len ako keby som mala niekde v sebe ukryte zle ja. Prosim vas cim to je? chcem byt normalna tehulka ktora sa pripravuje na najkrajsiu vec cize rolu matky ale nejde to ale len poslednych par dni predtym to bolo v poriadku. Vzera to nejako ako laktacny syndrom i ked som len v siestom mesiaci tehotenstva. Prosim len mi nepiste len tolko ze mam ich za psychiatrickou tam som bola lieky nehcem. Chcem aby to babo bolo zdrave. Dakujem pekne Inac stieda sa to aj s naladamy spkojnosti a stastia ale len malo...
Tri roky som sa liecila na panicku poruchu. Otehotnela som a tak som z liekmi prestala ihned. Vsetko bolo v poriadku az do piateho mesiaca. Najprv to zacalo znovu panickym zachvatom neskor prisli uzkostne stavy ako strach zo smrti stale som nato myslela, teraz to uz preslo ale prislo zasa nieco nove. Cele teho do teraz som sa neuveritelne tesila na ulohu matky, momentalne mam strasne cierne myslienky ako obavy ze sa zblaznim a dietatku nieco urobim az bude na svete, ci ho budem lubim, ci mi nebude lahostajne. Milujem deti viem ze aj to svoje. Kedysi ma pohlad na nich tesil a vyvadzal usmev na mojej tvari no posledne dni ked sa na nejake pozriem necitim nic. Ako by zomna vyprchal zivot. Byvame dva roky v bratislave inac sme s kosic. Som tu casto sama nemam tu priatelov v ke mam kazdeho znamych rodinu... Stale mam cierne myslienky neviem sa ich zbavit. Nepocujem ziadne hlasy ako by mi niekto cudzy rozpraval len ako keby som mala niekde v sebe ukryte zle ja. Prosim vas cim to je? chcem byt normalna tehulka ktora sa pripravuje na najkrajsiu vec cize rolu matky ale nejde to ale len poslednych par dni predtym to bolo v poriadku. Vzera to nejako ako laktacny syndrom i ked som len v siestom mesiaci tehotenstva. Prosim len mi nepiste len tolko ze mam ich za psychiatrickou tam som bola lieky nehcem. Chcem aby to babo bolo zdrave. Dakujem pekne Inac stieda sa to aj s naladamy spkojnosti a stastia ale len malo...