Mám otázku na vysokoškolákov: chcela by som vedieť, či vás škola, ktorú študujete, naozaj baví. Lebo ja som už na konci s dychom. Som už na tretej vysokej škole. Ani jednu som zatiaľ nedokončila, odišla som po dvoch rokoch, lebo predmety, ktoré sme mali predpísané, ani celé to učivo ma vôbec nebavili. A s touto treťou je to rovnako, cítim až odpor keď sa musím učiť niečo, čo mi vôbec nič nehovorí. Ale čo je najhoršie, neviem si vôbec predstaviť, že by som robila prácu, ktorá by sa odvíjala od hociktorej z tých troch škôl. Proste mojím problémom je, že absolútne neviem akú profesiu by som chcela robiť. Všade čítam, že človek má robiť to, čo ho baví, že práca má byť jeho koníčkom. Ale ja som nič také zatiaľ nenašla čo by ma bavilo. Doma mám kvôli tomu peklo, pretože rodičia mi stále oplieskavajú o hlavu že ani ich nebaví práca ktorú robia, ale z niečoho predsa žiť treba. Že aby som nesnívala, lebo drvivá väčšina ľudí robí to, čo ich nebaví len preto, aby sa uživili. Ale taká predstava je pre mňa strašná. Nedokážem sa zmieriť s tým, že by som celý život robila to, čo ma nebaví, iba pre peniaze. Možno ľudia, ktorí túžia po prachoch, sa dokážu takto namotivovať a makajú na hocičom, len nech im to dobre sype. Ale pre mňa peniaze nie sú dostatočným stimulom.
Vôbec nie som lenivá ani zhýčkaná, len trpím tým, že som dodnes neprišla na to, aká práca by ma bavila a chcela by som ju vykonávať a akú školu by som mohla vyštudovať naozaj s radosťou. Baví ma veľa vecí, ale nič natoľko, aby som sa tomu chcela venovať celý život a s plným nasadením. Pritom viem, že sú na svete ľudia, pre ktorých je ich práca koníčkom, milujú ju a aj sa im v nej darí. Myslíte, že ak od života očakávam niečo takéto, je to naivná a nezrealizovateľná predstava? Ak by existovala práca, po ktorej by som túžila a podmienkou pre jej vykonávanie by bola nejaká, hoci aj nezáživná škola, viem, že by som sa dokázala zaťať a vyštudovať ju. Ale z tých troch škôl ani jedna taká práca nehrozí... Čo sa s tým dá robiť? Už nemám osemnásť, roky letia a ja stále prešľapujem na mieste.
