Cítim sa zbytočná

Príspevok v téme: Cítim sa zbytočná
smutne.dievca

Mám 20 rokov, som z kompletnej rodiny, myslím že mám aj celkom dobré kamarátky. Dostala som sa na vysokú školu, o ktorej som snívala. Na prvý pohľad sa zdá, že mám skvelý život, a že som len strašne malicherná keď si nevážim čo mám, koľko ľudí by mi mohlo závidieť. Že sa zbytočne len sťažujem, a pritom existujú ľudia, ktorí sú na tom niekoľko násobne horšie ako ja. Opak je však pravdou.

Už pár rokov sa cítim veľmi nešťastná. Aj keď som stále obklopená ľuďmi, stále sa okolo mňa niečo deje, cítim sa sama. Sklamala som sa v toľkých ľuďoch, že samu seba prekvapujem ako ešte niekomu dokážem veriť. Či už to boli chlapi, ktorí ma len využili, alebo dokonca "najlepšie" kamarátky, ktoré mi dokázali vraziť nôž do chrbta. Som ten typ človeka, ktorý keď si niekoho obľúbi tak mu chce len dobre a spraví pre neho čokoľvek. Myslím si, že aj to je dôvod prečo ma ľudia toľkokrát len využívali.

Samozrejme, že o svojich problémoch som sa dokázala porozprávať s kamarátkou, ktorej som sa fakt mohla zdôveriť s čímkoľvek, ale postupom času som sa už aj pred ňou začala uzatvárať do seba ako pred ostatnými ľuďmi a tváriť sa, že som v úplnom poriadku.

Dokonca ani vlastní rodičia na mne nikdy nepoznali, že som smutná, že ma vo svojom vnútri niečo trápi. Koľko nocí som preplakala vo svojej izbe, sama, rozmýšľala nad tým prečo vlastne žijem. Aký je zmysel môjho života. Nikdy by som si však nedokázala nijako ublížiť, nech sú moje myšlienky akékoľvek.

To je aj dôvod prečo som začala s alkoholom. Pamätám si, keď som ešte mala 15 rokov a hovorila, že alkohol nikdy neskúsim, viem ako to dokáže človeka zničiť. Lenže raz, keď som sa strašne pohádala s frajerom, mi kamarátka ponúkla víno. Hneď mi bolo lepšie a myslela som si ako mi to strašne pomohlo. Preto som začala každý víkend s pár ľuďmi chodiť piť, spravila som aj veľa hlúpostí. Ale ako som dospievala začala som si uvedomovať že mi to vôbec nepomáha a len tým upadám do ešte väčších depresií.

Posledný týždeň sa cítim úplne najhoršie. Už ani nedokážem skrývať svoj smútok, svoje slzy, plačem skoro stále, v noci neviem zaspať aj keď som unavená a ráno nechcem vstať ani z postele. A už vôbec nie ísť do školy, na ktorú som tak strašne chcela ísť, vôbec sa nesnažím a cítim, že mi už na ničom nezáleží.

Cítim sa úplne zbytočná, neschopná, v ničom si neverím a najradšej by som zmizla niekde preč.

Absolútne necítim, že by niekomu na mne záležalo a mal by ma rád. Už naozaj neviem ako ďalej ako sa z tohto stavu úzkosti dostať. Bojím sa, že už nikdy nepocítim aké je to byť šťastná a ani sa neuvidím úprimne zasmiať.

Som nic

Ahojte.Ja ani neviem skade zacať.Ked som mala 16 rpkov ,zacali sa moje zdravotne problemi.Schudla som z 80kg na 59 kg behom dvoch mesiacov,vtedy som vlastne ani netusila co sa so mnou vlastne deje.Od vtedy sa moj zivot celkom zrutil,nemala som ziadne kamaratky stratila som zmysel pre vsetko.Zacala sa mi hlava krutit,zvracala som z nicoho nic,ja som si to zvracanie nevyvolavala sama prislo to same tazoba na zaludok zavrat a islo vsetko zo mna von,presla som komplet vysetreniami a na koniec som dopadla na psychyatrii,Nohy ma nedrzia,ked chcem ist von musim sa niekoho drzat,lebo si myslim ze spadnem,Teraz mam 42 rokov mam dcerku ale aj tak ma to nenaplna stastim,lebo zavidim rodicom ktori mozu ist z detmi von same,sadnu do auta a idu no ja nemozem a strasne tym trpim,keby som nemala rodicov neviem kde by som bola teraz a mam dcerku pre ktoru sa snazim a nesmiem sa vzdat,ale dakedy to nejde,Mam vselijake myslienki v hlave,ked mi je najhorsie,jeden den sa da a druhy mi je zle a neviem ako dalej,Keby sa mi urovnala aspon ta chodza,doma porobim co sa tyka,len vonku sama nepripada do uvahy ak ma niekto taketo problemi prosiiiiiim pomozte mi,lebo ja uz fakt nevladzem,cele dni bit doma zatvorena a vidiet styri steni kazdy den tiez to nieje bohvieco....

life123

uprimne akokeby si teraz opisala moj zivot, s mensimi rozdielmi, ale inac to perfektne sedi, uplne viem, ako sa citis, na jednej strane si hovoris ze ved mam vsetko a na druhej strane vsak vies, ze ti nieco chyba v tom zivote, alebo nieco, co ti neustale zamestnava mysel a cim sa trapis...ak by si chcela tak mozeme kludne pokecat, daj na seba kontakt (email alebo co)

Smile458

ahoj ja mám často ten pocit a to nemám otca mala som v detstve problémy s nevlastným a som tu aj mna veľa ľudí sklamalo ale netráp sa to prejde. Ty pravý ľudia ktorý ta majú radi sa ti stále ozvú a ver mi rodina je aj tak najviac

Smile458

ahoj ja mám často ten pocit a to nemám otca mala som v detstve problémy s nevlastným a som tu aj mna veľa ľudí sklamalo ale netráp sa to prejde. Ty pravý ľudia ktorý ta majú radi sa ti stále ozvú a ver mi rodina je aj tak najviac

Moireal

Ked som bola mala, mojim snom bolo mat vela kamaratov a byt oblubena, lebo ma v mladosti sikanovali a pokracovalo to az po spolubyvajuce na vyske.

Teraz uz viem, aky to bol blby sen, lebo davas moc druhym ludom nad svojim zivotom. Oni rozhoduju ako sa budes citit.

Pamatam si ako ma to vsetko obmedzovalo, no na druhej strane som bola rada, ze s niekym som. Brala som k sebe hocikoho. A aka to bola hlupost. Zijes svoj zivot, nikto iny ho za teba zit nebude. Opustila si samu seba, preto sa citis tak ako sa citis a places po nociach. Je prirodzene, ze chces byt milovana, vsetci to chceme, ale najskor musis milovat samu seba a dat si nejake ciele, ktore sa budu tykat vylucne teba a nie druhych ludi. Rob to, co ta bavi, nie to co ti vnucuju druhi alebo mas pocit, ze ti schvalia. Ludia ti v zivote neschvalia takmer nic, lebo kazdy ma nejaky vnutorny boj a vysporiadava sa s tym po svojom.

Sadni si za stol a spis si veci, ktore v zivote chces. Jasne, ze ak chces rodinu , deti, napis aj to, ale na to mas este cas. Teraz je pre teba najlepsi cas zacat skumat samu seba, co ta bavi, co chces a za tym si ist. Daj si nejaky poradovnik,vyber si to, co je pre teba najdolezitejsie a na tom zacni pracovat. Ak nemas nikoho, kto by ta podporil, pozri daco aj na nete, je aj vela knih. Ja ti odporucam tu Saru od Hicksovcov, je to sice detska kniha ale poskytne ti iny pohlad na tvoj zivot, problemy.

Je celkom dost moznosti, len niekedy ich nevidime. Aj tu na nete keby si das inzerat alebo napises, ze hladas niekoho s rovnakym zmyslanim, sa iste niekto najde. Drzim ti palce, zvladnes to. :)

Fleur-de-lis

človek potrebuje mať pocit, že je potrebný, že je milovaný a prijímaný, potrebuje mať zmysel/cieľ života... Rovnako potrebuje rozdávať lásku a pomoc. Potrebuje mať niečo z čoho sa teší.

Kde ten smútok začal?

Dobrí priatelia sú ozajstné požehnanie. V mladosti som ich mala dosť a teraz spätne si uvedomujem aké šťastie som mala. Neskôr som sa presťahovala do zahraničia a bola som dlhý čas bez takých priateľov, bolo to ťažké. Nie vždy máme šťastie natrafiť na tých správnych ľudí, alebo to niekedy proste trvá dlhšie kým tých ľudí dosť dobre spoznáme a zistíme, že sú to "spriaznené duše". Ja som sa prirodzene vždy dobre cítila s úprimnými dievčatami, skôr jednoduchšími, otvorenými... a tak nejak prirodzene som také priateľky našla... Jedna vec je viera v ľudí a druhá vec je slepo dôverovať "každému". Možno sa potrebuješ naučiť ako si vyberať blízkych priateľov, naučiť sa čo je dôležité, čo si všímať...

Možno začiatok tvojho problém súvisel aj s internetom. Čas na počítači jednoducho nemá šancu tak naplniť človeka ako ozajstná spoločnosť ľudí, či reálna aktivita...

Skúsila by som si na tvojom mieste nájsť nejakú aktivitu, kde sa pomáha. Či už niečo s ľuďmi - staršími, deťmi, mládež... alebo zvieratkami.... Aby ťa to vynieslo z toho bludného kruhu kde myslíš "len" na to ako ti je smutno... aby si sa skúsila zamerať na druhých ľudí, bez toho, že od nich niečo budeš očakávať naspäť.

A samozrejme venovať čas aj tomu čo máš rada (nejaký šport, hudba...), vyhnúť sa takej lenivosti, lebo potom sa človek cíti ešte horšie.

Možno by si chcela skúsiť nejaké spoločenstvo (napr. kresťanské). Ja som sa v mladosti a počas výšky pohybovala aj v takých kruhoch a sú to priateľstvá na život s úžasnými ľuďmi s ktorými zdieľam pohľad na život. Sú tam ľudia menej aj viac duchovní, nie je to len o modlitbe ale aj o množstve spoločných aktivít.

Prajem ti aby si čím skôr našla priateľku, ktorej budeš môcť plne dôverovať, tiež ti prajem viac múdrosti pri výbere partnerov, aby si nemusela zažiť opäť sklamanie a radosť do srdca. Uč sa vďačnosti za všetko čo máš, čo si kedy mala a čo ešte len príde :) Najšťastnejší ľudia nie sú tí čo majú najviac, ale tí čo si najviac vážia aj hoc to málo čo majú...

iggzik

Hladanie "zmysla" zivota a pozeranie "triezvymi" ocami na tuto "spolocnost" k nicomu dobremu nevedie..

Mozog aj telo by mali byt co najviac "zapriahnute". Nemyslim to tak, ze makat stale na 100% ale aby to nebol salam parek..

Si este mlada holka takze pekne hladaj co ta bavi, stanov si ciele.

Pomoct a vazit / venovat sa ostatnym je sice fajn, ale nemalo by to byt tiez na svoj vlastny ukor..

Vycitky koli alkoholu tiez si myslim, ze nemusis riesit,.. som najprv prestal s alkoholom, ked som chudol a zistil som, ze ho fakt vobec netreba,, ozraty som nebol uz asi 8+ rokov a moj rocny prijem cisteho alkoholu je asi 0,5l

Neanalyzuj vsetko, ber veci tak ake su. Ziadne domyslacky, vsugerovacky. Neztotoznuj sa s nazormi inych, teda aspon pokial to niesu dake odborne..

Knihy, hudba, kruzky, prechadzky, sport ... take veci ako sadnut si s kamossmi dakam do podniku popijat a trepat ptakoviny nieje na nic dobre ..

Zivot je dar ..

dont worry, be happy .. smile .. live your life..