Život je dar?

Burnedout, áno, ŽIVOT JE DAR! A to VZÁCNY, tak narábaj s ním opatrne, aby Ti nevypadol z rúk a neroztrieštil sa na márne kúsky. Môžeš ho ešte ak sa dá polepiť, ale už to nebude ono, všetci uvidia tie PRASKLINY, ...Nie je pravda, že si na tento svet nechcel. CHCEL TY SÁM! Sám si si vybral rodičov, prostredie,... Aby si splatil svoje dlhy, učil sa, zdokonaľoval, naučil chápať, nerobil znova tie isté chyby,... Nemáš ešte ani 30, nič si nezažil, neprežil a už hádžeš flintu do žita? Na čo sa sťažuješ? Na to, že si žil s rodičmi, mal strechu nad hlavou, mal čo jesť, ... Alebo Ťa odložili, bili, hladoval si, nemal čo na seba, musel ťažko od detstva pracovať,..? Si už dospelý, tak láskavo preber za svoj život zodpovednosť!!! Potrebuješ poriadne prefackať alebo ľadovú sprchu, aby si pochopil, o čom je život! Máš 2 ruky, 2 nohy, prácu, strechu nad hlavou, jedlo, si mladý, zdravý/aj keď toto je už na psychológa, psychiatra?/. Nik Ťa netýra, tak sa týraš sám? A nehovor o tom, že sa niečo NEDÁ! DÁ SA !!! Určite si tu už dostal dobré rady, vidím tu aj Anjelika /záruku kvality/, tak sa vzchop a začni už konať. Začni si spytovať svoje svedomie, si doklonalý, nepovedal si aj Ty niečo svojim rodičom, niečo čo by ich zranilo,...?Hľadaj príčinu svojho stavu a začni U SEBA. ODPUSŤ, snaž sa POCHOPIŤ, kým toto nespravíš, budeš aj naďalej živoriť. A Ty chceš ŽIŤ, tak ži pre PRÍTOMNOSŤ! Minulosť nechaj minulosťou a v budúcnosťou sa nezaoberaj. Ži pre PRÍTOMNÝ OKAMIH! K tomu Ti pomôže aj VIERA, NÁDEJ, ale hlavne TVRDÁ PRÁCA NA SEBE! Chýba Ti duchovný rozmer. Všetko je len v Tvojich rukách, nevyhovaráj sa, neľutuj sa, nesťažuj sa, nehľadaj chyby v druhých. Ak si nevyriešiš svoje problémy TU a TERAZ, budú Ťa prenasledovať aj v budúcom živote. Alebo sa mýlim? Skús si niečo prečítať o tých, čo hodili flintu do žita, čo ich stretlo,... Alebo si myslíš, že nám ostatným padajú pečené holuby do huby, máme sa fajn, nemusíme na sebe makať aj v pokročilom veku? Alebo je to v tom, že sme sa naučili vnímať poloprázdny pohár ako POLOPLNÝ, vidieť a vedieť, že zlo je na niečo aj dobré, že ešte dnes bude lepšie, krajšie...

Neznasam ludi co skucia a stazuju si neustale /pritom niektore ich problemy su uplne blbosti.../ Nelutujem samovrahov, naopak, obdivujem ludi ktory sa napriek tomu ze maju naozaj tazky zivot /napriklad uz od decka ako spominane nechcene dieta a vycitky od rodicov, po cely zivot dostavas len nenavist namiesto lasky a pod./ dokazu zivotu postavit a bojovat, proste zit s tym co mas ale budes hrdy na to ze si.. pretoze zivot JE dar. Nauc sa mat vsetkych v pi ci a milovat seba, hlavne seba, netvrdim ze ma byt clovek sebecky hajzel.

Áno, život je dar a dostávame ho na to, aby sme sa tu na Zemi realizovali ako osobnosti. Treba si hlavne uvedomiť to, že človek má nesmrteľnú dušu a teda žijeme večne. Podľa toho sa treba aj správať a tak pristupovať k životu.

Nevylučujem, že sa človek po nejakom čase znovu narodí. Tieto veci sa už konzultujú medzi duchovnými bytosťami, podľa mňa. Je to podľa mňa možné.

Najdôležitejšími hodnotami pre človeka sú tzv. duchovné hodnoty a to menovite: viera a vedomosti, zručnosti. Aj vedomosti sú duchovnou hodnotou, lebo to nie je logicky materiálna hodnota. Prostredníctvom duchovných hodnôt potom prichádzať k materiálnym veciam. Len to je správny postoj k životu. Práca keď ťa bude napĺňať, tak ťa to okrem rodiny urobí tiež šťastným.

Netreba sa na všetko pozerať len cez prizmu života v luxuse, ktorý je len prejavom iného druhu biedy. Treba žiť normálne, tak ako sa má.

Bohužiaľ je teraz taká doba, že treba pracovať nonstop, aby sme postíhali všetko poplatiť, lebo je toho skutočne veľa a príjmy sú veľmi nízke. Ja neviem, kedy skončí táto pseudo-filozofia, že len v materiálnych veciach vynikne naša osobnosť. Naša osobnosť však vyniká v úplne iných veciach.

Tak asi tak, vyber si, čo ťa oslovilo.

Ja som prišiel na tento svet a momentálne som zistil, že buď tomuto svetu už kompletne nerozumiem, alebo som stratil zmysel pre normálnosť. Ja považujem za normálne úplne iné veci než ako je napr. luxus a pod. Len duchovno ma napĺňa a posúva ma ďalej. Drahý dom ma duchovne nikam neposunie, ani drahé auto:-)

Skor prekliatie nez dar

Veľa ľudí má na to tiež taký názor, pokiaľ si nenájde zmysel života...o tom to je, nie len prežívať zo dňa na deň, ale nájsť si niečo čo ťa bude napĺňať a baviť...

a aj keď sa to niekedy nezdá, rodičia sa snažia robiť vždy to najlepšie pre dieťa (až na pár výnimiek), ale niekedy si neuvedomujú že to niekoho deptá...alebo povedia niečo a neuvedomia si ako to vyznie, ale myslia to dobre

Ano, život je zazrak. Je fascinujuce ako sa s nim kazdy jednotlivec dokaze vyrovnat a zmierit. Zaroven prijat fakt, ze prezije mladost, dospelost a starobu a pritom si naplnat svoje sny, resp. hladat ine možnosti prežitia. Samovražda je uplny nezmysel, a tí co takýto umysel dokonali, boli urcite psychopati a schizofrenici.

Jedného dňa sa zastavím u Plejáďanov a nechám Vás všetkých pozdraviť :D

Predstav si sám seba, že si mimo tento vesmír, mimo túto galaxiu a nazeráš na oboje. Čo by si videl? Videl by si krásne svety, plné šťastných bytostí, ktoré obývajú nádherné planéty, všetci myslia ako jeden, pre blaho jednotlivcov a kolektívu .Nádhernú prírodu, niečo ako Avatar. Zmyslupné životy, pochopenie,..A potom čím ďalej od týchto miest, sa to zhoršuje. Až prídeš kdesi na perifériu a tam je hnus. odpor. Zverstvo. Násilie. Nenávisť. Strach. Bieda. Zúfalstvo. Spoznávaš svoje rodisko? ;o) Takže čo s tým urobíš? Poserieš sa z toho? Vzdáš to? Práskneš do bot, ako sa vraví? Zabiješ sa, lebo si len slabý chudák a úbožiak, čo na iné nemá??? Alebo vstaneš a začneš bojovať. Za to, aby aj ty si raz mal právo patriť do lepšieho sveta. Medzi tie skurvené božské bytosti, ktoré už dávno zabudli, že tiež raz niekde tu živorili. Dokážeš, že aj my, tu, v tom najzasratejšom vesmíre, máme rozmer života. Dokážeme žiť aj po krk v sračkách a nič to na nás nezmení..stále budeme mať v sebe radosť, vieru a nádej. To je ten tvoj zmysel života..žiť a rozvíjať sa. Jasné, že ťa zážitky nikam neposunú..ale vždy ťa môžu lepšie naladiť na tie horšie dni. Študovať sa dajú nielen pracovné záležitosti, ale aj knihy o živote. :o) Lebo takým uvažovaním, aké máš ty..nepomáhaš ani sebe ani nikomu. Že ťa v práci nechvália?? Preto robíš, aby ťa šéf potľapkal po pleci? Alebo preto, že máš radosť z niečoho, čo si vytvoril. Sám v sebe. Že raz tatko v slabej chvíli povedal, že na čo si sa narodil?? Hej, to je pravý dôvod sa zabiť. Rovnako jebnutý, ako keď niekto uverí, že po smrti ho kdesi stádo panien čaká. Svet je krásny, nádherný je ranný úsvit, úprimný úsmev dieťaťa. Lenže. Tú nádheru uvidíš len vtedy, keď sám v sebe, ty ako život, budeš rovnako nádherný. Skôr nie. Čo tak urobiť niečo s tým? Vybudovať ju v sebe. Na to máš žiť. :o)

Nechcem sa na tejto stránke o sebe nejak moc rozpisovať.

A čo ak človek nemá moc možností. Čo ak sú okolnosti také, že tie možnosti sa len zužujú? A čo je také na živote pekné? Že vidím ráno vychádzať slnko? Na mňa takéto nezaberá. Alebo že na chvíľu vypadnem niekde do prírody, niekde pocestujem, uvidím tam niečo pekné. Poviem si "vau", ale aj tak sa budem musieť zase vrátiť do tejto reality, do tejto skazenej chorej spoločnosti, do preludnených miest, kde strácam hodiny života a zdravie v zápchach alebo v práci robiacej z ľudí zombie, roboty. Aký má zmysel tento stereotyp? Keď ani sa nenazdám, zostarnem a zomriem.

Asi som sa zle vyjadril. Myslím si, že jeden z rodičov nechcel deti. Žil a žije si len pre seba. Raz mi povedal, že keby nebolo mňa a brata, aký by bol bohatý. Že díky. Ale takúto "podporu" som mal celý život. Vždy vedel, že na čo nemám a vedel mi to pekne zdôrazniť.

Ano máš pravdu, treba skončiť s tým, čo mi lezie krkom, tak by to aby som skončil s týmto tragikomickým životom.

Nemajú zmysel, lebo ma nikam neposúvajú. Študoval som. K čomu mi to bolo? Robím svoju prácu dobre, som jeden z najlepších. K čomu mi to je? Ani posraté díky od teamleadra, nieto ešte nejaké posunutie sa vyššie, alebo iné tréningy, či benefity.

Ale taktiež aj iné obyčajné aktivity mi prídu nezmyselné.