Pred niekoľkými rokmi som mala niekoľkoročný vzťah, milovala som ho, veľmi a stále milujem, no nebol to krásny vzťah. Bolo v ňom veľa bolesti.
Po dlhom čase samoty, som si začala s dlhoročným kamarátom, ktorý vedel o všetkom aj o tom do čoho ide. Od začiatku som k nemu úprimná. Ľúbim ho, je to úžasný muž no nemyslím si, že niekedy ho dokážem milovať. Vie o tom. Navrhla som mu rozchod, no hovorí, že to by ho bolelo viac. Viem, že som pre neho tým, čím bol pre mňa môj predchádzajúci priateľ. Nejaká rada ?
Myslím, že je odo mňa sebecké byť sním, ak je možné že to môže zažiť s niekým iným. Alebo takú lásku zažijeme len raz za život ?
Prešli ste si niekto niečím podobným ? Nechcem, aby sa trápil.
Ďakujem.
