Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Ako sa začleniť do priateľovej rodiny?

Príspevok v téme: Ako sa začleniť do priateľovej rodiny?
lusss123

Zdravim.

Velmi ma zaujima, ako ste sa vy zaclenili do rodiny priatela. Ja mam trosku zvlastny,cudny pocit ked som s celou jeho rodinou (rodicia,sestra). Samozrejme ze sa usmievam,som zdvorila,snazim sa komunikovat. Ale niekedy fakt si pripadam akoby som tam nepatrila - viete, 5 koleso. Este len 5x sme sa videli. A mne dosli temy na rozhovor, jeho rodicia su starsi, tak neviem vela krat ako sa spravat, o com diskutovat a ked som ticho pripadam si hlupo :-( :-( co podla vas mam robit?

lombardo

baby jedna úplne jednuduchá taktika na takéto situácie, zistiť pár otázkami čo má kvázi protivník (rodičia partnera)rád a nechať ho o tom rozprávať
Napr. otec je vínkar, tak mu nadhadzivať tému o víne, on bude celý happy, vo svojom živle a vy pekne v defenzíve to so cťou prečkáte, rovnako je to aj u matiek čo ja viem rada pečie tak sa zamerajte na to
Situácii typu Nedelný obed, že je tam nastúpena v zbroji celá partnerova rodina sa zo začiatku radšej vyhnúť, tam sa už môže strielať aj ostrími (žiarlivé sestry, bratia )takej presile sa už čelí oveľa ťažšie. Samozrejme záleží aj na partnerovi, či Vám dá nejaké know-how o rodine, alebo Vás nechá v tom vymáchať samú.

vikky

Prva nasteva u mojej buducej svokry dopadla apon pre mna katastrofalne.Uz, manzel mal mamu v rokoch mojej babky,a sestru o sedem rokov mladsiu ako moja mama ,komunikacua ziadna a ja som bola pre nich len decko ,podotykam 20 rocne .Nikdy sa to nezmenilo akokolvek som sa snazila a.

Iiiii

V prípade sebaobrany voči viacerým útočníkom sa odporúča, aby si sa postavila chrbtom k stene a podávala si ich po jednom. Ty ich chceš zmáknuť všetkých naraz, ale to sa nedá. Pekne po jednom, musíš sa vždy pustiť len do jedného/jednej z nich a stále sa tej osoby niečo pýtaj a keď ti niekto skočí do reči, tak mu/jej odpovedz, ale potom stále pokračuj s tou jednou osobou až kým ju nerozoberieš do skrutky:-)

Vierkavie

Dievcata nikde nie je napisane ze musite byt s rodicmi vasho chalana najlepsi priatelia co si maju co povedat. Casto to vidime vo filmoch, v realite vynimocne. Na zaciatku je kazdy novy partner casto votrelcom ktory chce rodicov pripravit o ich milovane dieta. Lepsie je vyuzit taketo stretnutia na dokladne odpozorovanie a vyhodnotenie ako sa jeho rodicia k sebe spravaju, hlavne ako sa sprava jeho otec k jeho mame. Sance su ze vas chalan sa bude k vam skor ci neskor spravat podobne.

MiaM9

ja som s priateľom ešte len pár mesiacov ale keďže víkendy väčšinou trávime u neho a býva s rodičmi tak tiež riešim tento problém. našťastie má priateľ vlastnú izbu s kúpeľnou takže sa s jeho rodinou stretávam len pri obede a tak. môj problém je že som veľmi tichá a hanblivá takže aj keď nejaké tie témy na rozhovor by sa našli tak akosi sa neviem prekonať, väčšinou len odpoviem na bežné otázky a som ticho. už sa cítim trápne preto ale neviem čo s tým

lusss123

Veru, zaciatky su tazke. Ja mam 20 a jeho rodicia kolo 60tky. Takze je to take zvlastne, snazim sa byt sama sebou, netrepat hovadiny a tak. Ale teraz dost casto s nimi sme. A tie temy na rozhovor su uz pomenej :-( vzdy ked mame byt s nimi, mam obavy,uzkost atd.ale potom to prejde :-)

Kiaraaaaaa

Ahoj :-)

Ja som s priateľom niečo vyše roka a prvýkrát som u nich bola po necelom roku chodenia, t.j. v auguste. Stretnutia som sa dosť obávala, pretože mi o nich mnoho rozprával, takže som si vytvorila vlastnú predstavu.

Jeho mama bola od prvej chvíle na mňa milá, naozaj som nemohla na ňu povedať nič zlé, ale aj tak som si pripadala trápne, lebo som skôr cítila, že nie je úprimná. Dosť si ma premerala a občas z nej faloš kričala.

Jeho otec bol po pár minútach dosť ukecaný a na môj štýl mal dosť sebavedomia, ba aj viac akoby bolo zdravé. Pretrpela som víkend u rodičov môjho priateľa a odvtedy sa snažím vyhýbať každému jednému stretnutiu.

Som človek, ktorý dosť ľahko odhadne ľudí a to bolo tak aj v tomto prípade. Priateľova mama ma už stihla ohovoriť a jeho otec síce mlčí, ale jeho názor poznám. Náš vzťah to síce zatiaľ veľmi nepoznačilo, ale je to dosť ťažké, keď viem, že môj priateľ vyrastal úplne inak ako ja. Odvtedy témy viaznu aj medzi nami a dovolím si tvrdiť, že stretnutie s rodičmi väčšinou rozhodne o vzťahu.

hjuikl478

Mna priatel zobral k nemu domov asi az po roku chodenia. Teraz sme spolu 6 rokov. Zo zactaiku to bolo take vselijake .. mala som asi 18 a jeho rodicia su starsi okolo 60tky uz.. tiez som sa s nimi velmi nemala o com bavit .. teraz mam 22 a sice ma neberie k nim domov casto ale ked je nejaka oslava tak ma aj pozvu a teraz to uz nieje take zle a normalne vieme sa aj porozpravat ked sedime spolu pri stole na oslave a tak.. si myslim ze len si na nich musis zvyknut a chodit k nim castejsie a ono to potom pojde uz samo. Budes sa mat s nimi o com bavit po case ked sa uz budete dlhsie poznat a tak. Zaciatky su vzdy zvlastne.