Tetania - psychické stavy

Ahojte, takže mám taký problém, mám 23 rokov a som žena, asi pred letom sa to všetko začalo. Najprv som obehla všetkých lekárov - neurológ mi povedal, že mám v chrbtici nejaký stavec v blokovej pozícii tak som začala riešiť fyzioterapeutku. Cvičím doteraz podctivo. Problém však nastal, keď som cestovala vlakom k otcovi - začali mi tŕpnuť ruky, strašne mi bilo srdce samozrejme som sa veľmi zľakla. Nejak som to rozdýchala, no keď som prišla k otcovi stav sa mi zopakoval tak mi zavolal RZP, opäť som navštívila neurológa a ten mi dal lexaurin, brala som ho len občastne. Začala som chodiť aj pre istotu k psychológovi, ktorý má učí správne dýchať atď. Stavy mi ustúpili. Cez prázdniny som nebrigadovala aby som si oddýchla od školy (som študentkou VŠ). Asi pred koncom leta sa mi začali v rodine problémy, resp udiali sa u nás nejaké veci (mamu nemám, otec stojí za mnou a brat je ten problémovi, pomáhame mu obaja, ale je dlžný na každú stranu a mne rozbili auto kvôli nemu, tatkovi tiež atď...). Zo začiatku som to zvládala, no postupne sa všetko stupňovalo a mne sa čoraz častejšie opakovali príznaky tetánie. Po poslednom "záchvate" mi priateľ zavolal RZP a vzali má do nemocnice, vyšetrili má a mala som dostať infúziu. Moja nervozita sa v nemocnici stupňovala a keď mi tiekla infúzia, nevedela som obsedieť bola som strašne nervózna - v tej chvíli má napadlo, že by som radšej zomrela ako mať tento stav, nevedela som sa nijak ukľudniť. Povedala som to lekárke a tá má poslala na psychiatrické oddelenie, kde mi lekár povedal, že som sa len vystrašila a že sa nemusím báť, že som psychicky chorá, ostala som tam na noc (doktor sa má opýtal či chcem a ja som súhlasila). Pichol mi infúziu s nejakými liekmi na ukľudnenie kým mi infuzia dotiekla už som zaspala. Ráno má prepustili domov a lekár mi predpísal neurol s tým, že si ho mám dať keby sa mi stav vrátil. To bolo v nedeľu keď má pustili domov a v pondelok som hneď navštívila obvodnu lekárku a tá mi povedala, že si kľudne môžem dať aj 2 tabletky denne. Keďže sa škola začala a ja cestujem vlakom (vtedy mám najväčší strach, keďže môj prvý stav sa mi stal vo vlaku tak si jednu tabletku neurolu dám). Kľudne docestujem do školy a keď sa vraciam tak myslím pozitívne a som kľudná tak si neurol nedám. Keď prišiel víkend ráno v sobotu som vstala bola som nejak nervózna tak som si jeden neurol dala. Urobila som všetky domáce práce a všetko bolo v poriadku aj keď dom mala trošku problém zaspať. No keď som sa zobudila v nedeľu hneď ráno o 7 do 10 hodiny som bola celkom v pohode no som mala všelijaké pocity a bola som nervózna a postupne sa to zhoršovalo (rozrušila má správa od kamošky až teda vytočila), opäť mi začalo bit strašne srdce, tŕpli ruky myšlienky som mala len nato, že zase dostanem záchvat ... rýchlo som si dala neurol a ľahla si do postele, zaspala som až do 14:30. Vstala som si zahrať hru na PC a potom som zase začínala byt nervózna o 18:30 som si dala druhu tabletku, ukludnilo má to, ale stále cítim nejaké napätie. Každý deň mám ten istý stav keď si nedám neurol, snažím sa ho brat len keď "musím", ale keď si ho nedám veľmi rozmýšľam nad tým, že sa mi vráti stav z nemocnice, že budem myslieť nato, že radšej by som umrela - veľmi sa bojím tejto myšlienky a že som vôbec nad niečim takým rozmýšľala. Chcem sa opýtať tých, ktorí majú tetaniu či mali takúto myšlienku? Raz som to povedala aj pred priateľom, že radšej by som sa už obesila ako trpieť takými to psychickými stavmi, začal na mna kričať, že mám prestať s takými rečami. No mne to nejak vykĺzlo. Bojím sa vôbec niekam ísť aby som tieto stavy nedostala.. Ti, ktorí majú tetaniu mali ste niekedy až take stavy zúfalstva? Som objednaná aj k psychiatričke, ale až o mesiac, no k psychologovi idem budúci týždeň a robil mi testy či netrpím depresiou, ale vyšlo mi, že nie. Už som zúfalá ako sa zbaviť toho v podstate strachu, že prídu na mna znova take myšlienky. Máte s tým niekto skúsenosti, ak áno ako ste to prekonali?
Ďakujem.