Bývanie spolu pred svadbou

Katolicka mozno nie som dobra, teda nie mozno, ale urcite, no tiez sa snazim riadit tym, ze to co ludom neublizuje, za zle nepovazujem. Preto to ani nechcem vyriesit tym, ze sa odstahujeme do tramtarie a rodicom sa ozvat raz za mesiac, ale rozhovorom, najst nejake vhodne argumenty, aby to aj rodicia chapali a nepovazovali to za zradu. Ja mam velmi benevolentnych rodicov, riadia sa pravidlom, ze deti si treba nechat zit svoj zivot a ak mali na nas dostatok casu v detstve a vybudovali sme si spolu otvoreny vztah, tak teraz sa s nimi vieme porozpravat o vsetkom. Cim som starsia, tym viacej povazujem mamu za vybornu kamaratku okrem ineho, ktorej mozem povedat svoj nazor a narovinu mi povie, co si o tom mysli, ale rozhodnutie necha na mna. Prave preto sa mi aj taketo veci velmi tazko chapu. Pritom moji rodicia su krestania, obaja sa velmi casto obetuju svoj cas, aby niekomu pomohli, vela usilia, aby naprvali veci, ktore nefunguju. Ale nas, ich deti, nechaju robit nase rozhodnutia.

Mam pocit ze tych vaznych debat uz bolo az-az a ze priatel vie ako sa citim, povedala som mu to narovinu. Takze asi fakt prisiel cas na to, aby som pockala na reakciu priatela. Skor by bolo mozno namieste sa spolu porozpravat s rodicmi, ale tak bojim sa toho, predsa len su to pre mna cudzi ludia, vobec sa nechcem hadat, len im vysvetlit, ze by to pre nas vela znamenalo a co pre nas znamena otocit za vikend 100km, ked ideme x krat hore-dole od piatku do soboty, co to znamena kazdy vecer si vypisovat cez internet, aby sme sa porozpravali ako bolo v praci, ked pritom je priestor byt spolu osobne a taketo veci.

Mne nejde o to ze by som nemala cas vypisovat smsky, len je nad zlato moct si sadnut doma k veceri a v klude sa porozpravat.

Rodicia by sa nemali čo pliesť do zivotov dospelých ludí. Ja som vzdy robila to co citim, aj ked rodicia s tym nesuhlasili. Samozrejme ked som dospela. Ja sa riadim heslom Rob si co chces pokial tym neublizujes iným alebo sebe.
Keby sa tým neriadím už som dávno na druhom svete

Ak si katolicka nie len na papieri, tak by si mohla uz tych par mesiacov vydrzat.
Ved najskor svadbu budu platit rodicia.
Ak sa s vierou nestotoznujes, ba naopak, neveris v Boha, tak by bolo lepsie
nevydavat sa v kostole, alebo aspon nechciet peniaze od rodicov. Vysvetlit im,
ze chces byvat s mladym pred svatbou /ved to uz robite, tak co?/.
Rozhodni sa klamat az dokonca, alebo chod s pravdou von a bude to tazke,
ale aspon budes mat ciste svedomie.

Zas ked mas cas vypisovat tu siahodlhe clanky, tak na nejaku sms s partnerom si cas urcite najdes.

majka, ja na tvojom mieste hodím s partnerom ešte raz vážnu debatu. znova by som mu povedala všetko - svoje pocity, názory, túžby ohľadom tejto témy. a rovnako by som vyjadrila, že už doňho rýpať s týmto nebudem, ale chcem aby si uvedomoval, že je to téma, ktorá ma naozaj trápi a rada by som ju vyriešila čo najskôr. jednoducho ešte raz a rázne povedať k tomu všetko, ale potom to už nechať na ňom. niekedy naozaj nie je dobré tlačiť na pílu a stále do chlapa hučať. ja viem, my ženy (teda aspoň na sebe to poznám) máme tendenciu stále dokola rozoberať to čo nás trápi, rozoberať to z pravej strany, aj z ľavej, aj z takého uhla a onakého :-D stále dokolečka s túžbou čo najskôr to vyriešiť. ale niekedy to asi naozaj nie je dobré a bolo by lepšie trošku zvolniť a aspoň na nejaké rozumné obdobie dať tomu čas... a tým nemyslím podkopať to pod koberec a nechať to plávať x mesiacov, ale snáď rozumieš čo som tým chcela vyjadriť :-)

Naty, presne tak. Príde mi to už veľa, zostať vo fáze vypisovania si, chodenia do kina, vymýšľania kam ísť na rande a mať najväčšiu starosť, ktorú reštauráciu si vybrať. Práva takéto starosti, radosti, ako spoločné varenie, upratovanie, vyberanie nového závesu niekedy zblížia ten pár ešte viac :)
No je pre mňa neuveriteľne ponižujúce, keď mi priateľ asi už 20x povie, že či mu neviem dať ešte chvíľu času, kým to vyrieši s rodičmi. Aaaach jaj, niekedy tie vzťahy vedia dobre potrápiť

majka, presne tak. čas neúprosne beží a či sa nám to páči alebo nie starneme a náš život sa kráti. možno to znie morbídne, ale to je realita. a tiež mi nepríde správne mrhať týmto drahocenným časom smskovaním, vypisovaním si. v začiatkoch vzťahu je to možno pekné. také tešenie sa na druhého, písanie si smsiek ako si chýbame, smsiek na dobrú noc, atď. ale časom príde vzťah do štádia kedy je to už len to spomínané mrhanie časom a je na čase posunúť sa vpred. nie je nad to prísť unavený z práce/školy a mať DOMA milovanú osobu, posťažovať sa čo sme cez deň zažili alebo sa potešiť s radosťou, ktorú sme cez deň prežili, zaspávať s milovanou osobou, zobúdzať sa pri nej, ísť si spolu nakúpiť, navariť, povadiť sa kvôli pohodeným ponožkám :-D , jednoducho riešiť každodenné starosti a radosti s tým koho milujeme...
Možno by sa dalo počkať ešte toho vyše roka, ALE ak vy dvaja cítite, že je na čase zdieľať spoločnú domácnosť mali by ste si ísť za tým. Je to v prvom rade o vás dvoch predsa :-)

Mne ani nejde tak o nejaké skúšanie si spoločného bývania pred svadbou, ale o ten strávený spoločný čas. Pretože na každom sa nájdu nejaké chyby, aj ich mám, ale väčšinou sú to veci, ktoré sa medzi sebou dajú vykomunikovať a spraviť kompromisy. No ten čas, ktorý strávime písaním si, smskami a tými blbosťami už nevráti nikto. Už ľudia aj tak majú málo času na svojich partnerov, keď sme stále v robote, v škole, samé povinnosti, naháňanie sa, tak prečo si vzájomne nevenovať po celom uponáhľanom dni aspoň tú hodinku priameho ľudského kontaktu...

Ďakujem vám za názory, veľmi mi pomôžu názory iných, lebo človek sa niekedy sám stráca a nedokáže mať triezvy pohľad na svet kým niekto neupozorní, aby sa na to pozrel z inej strany. Je to pravda,že chlap by mal stáť hlavne pri svojej žene, ak už si ju teda vyvolí, lenže argument jeho rodičov je dookola, že jeho žena ešte nie som a že svadba je ešte ďaleko.
Dobre to vystihol môj otec, ktorý povedal, buď nech si to vyriešime, alebo sa rozídeme, lebo niektoré veci sa nedajú trpieť