..prečo sa neviem tešiť z bežných vecí? že slnko svieti, že je piatok a budem opäť s kamošmi, že mám chlapca, ktorý má ľúbi.. namiesto toho som najradšej sama so svojimi myšlienkami, s hudbou a s depresiami..ukrývam zjazvené ruky od žiletky, z čias, keď som môj stav ešte nedokázala zniesť..nevravím, že ho už znášam, ale som už aspoň zvyknutá...mám 16 a sľubný život pred sebou..škola mi ide vlastne super, dokážem sa smiať a baviť sa ale v hlave niečo nie je ok..PAIN ..prečo?
prečo som naprogramovaná inak ako ostatní??
angra
dudulka
babenyyy...co to robite...poradim vam jednu knihu...ja uzasna...vola sa Tajomstvo Shambaly,neviem presne od koho,ale ukaze vam spravny smer ako mne...aj ja som taka bola...precitala som si....
poznám to
ahoj. presne viem o com hovoris. hoci mam 22, uzasneho snubenca, sk´velu skolu, dobru postavu, vsetko mi ide, ale nie som stastna. Stale nie som s sebou dost spokojna. Nechavam sa unasat depkami a placem ani neviem preco. Chod nasvtivit psychologa, psychiatra. Moze to byt nejaka posttraumaticka depresia, choroba ako kazda ani, stoji ti to za to. Nechces predsa cely zivot byt mimo. a povedz o tom svjmu priatelovi, alebo kamoske a bude lepsie.. uvidis...
