Ahojte, hladam spriaznenu dusu. Mame s partnerom velky problem. Sme spolu 6 rokov. Nikdy sme sa nejako nebavili o detoch, bola to samozrejmost, vedela som, ze on ich chce a aj ja som chcela, kym som sa nezacala nad tym hlbsie zamyslat. Ako sa blizim k veku, kedy by sa ´patrilo´ a vidim aj na muzovi, ze do 35 by chcel, dostavam panicku hrozu. Este len mame pred sebou riesenie otazky byvania, ale o to by mozno ani neslo. Mam strach z porodu, nosenia v sebe dietata 9 mesiacov, neviem si predstavit kojit, ked som povedala muzovi, ze ja by som si mlieko odsavala a davala z flasky, pozeral na mna ako na magora, neviem si predstavit prebalovat, uz len z mojich vykalov ma napina. Dalej sa bojim, ci sa onho budem vediet postarat, kedze nemam nikoho kto by mi pomohol, bojim sa tiez ze cely nas zivot sa narusi, nebudeme uz iba sami dvaja, nebudeme si moct robit co sa nam zachce. Moj zivot uz nebude patrit mne a ani moje telo, ktore sa urcite zmeni a ja budem mat este vacsie problemy s udrzanim vahy ako mam. Dalej, co ak budem ziarlit na manzela, ze sa venuje niekomu tretiemu? Zacinam mat pocit, ze nie som proste ten typ zeny, ktory ma materinske city. Ani som nikdy nemala vztah k babatkam, aj ked starsie deti mam rada. Tiez som zacala uvazovat, pre aky dovod by som mala priviest do tohto neisteho sveta dieta? Pripadne ake pravo mam ja sa rozmnozit, ved nemam nejake specialne geny, ani nepotrebujem zabezpecit pokracovatela rodu, nie sme ziadni krali. Ked som povedala muzovi, ze mozno deti ani nechcem, oboril sa na mna,ze on deti urcite chce a ze natolko ma nemiluje, aby so mnou zostaval, ked ich ja chciet nebudem a vraj by som sa mala hanbit za tieto reci. To ma neskutocne zranilo a doslova sa mi vsetko okolo deti zhnusilo. Povedala som mu, ze ak som pre neho iba nadoba na splodenie jeho dietata, mozeme sa rozist, na to vsak nepovedal nic. Myslim, ze nas vztah prave utrpel vaznu trhlinu a bude to len horsie. Nieco sa zmenilo. Je tu niekto kto ma pochopi? Mozem mat tieto pocity pre to, ze ma vlastni rodicia opustili a matka mi dlho nicila zivot?
Je tu zena po 30, ktora nechce nemat deti?
Mojim snom je mať manžela ktorému bude robiť dobre - navarím a donesiem pivo. Chcem mať 10 detí a vychovávať vnúčatá. Chcem aby aspoň jedno moje dieťa bol slávny bojovník a mučeník.
Problem skor je v ocakavaniach a tradicii. Caka sa, ze zena sa vyda a bude mat deti. Stale sa berie, ze zena bez muza je svojim sposobom stara dievka, resp, ze o nu nikto nestoji, aj ked to uz menej a zena = matka. Aj mne teta povedala, ved na co si muzovi ak mu nedas dieta a nepostaras sa o domacnost. Potom si zbytocna. Cele toto je len dosledok myslenia z obdobia komunizmu, a jeho pozostatky v spolocnosti. Vela veci mame vstiepenych do podvedomia aj starymi rodicmi. Lenze zabudame na jednu vec, zijeme uplne v inej dobe. To mozme byt rady, ze nezijeme v Rusku. Je napriklad kopec zien, ktore len prijali, ze musia byt matkami, ale po skusenosti druhe dieta nechcu. Ja napriklad po dietatku netuzim, ale ak tak v kvalitnom vztahu. Ked nie tak nie. Momentalne ma naplnaju ine veci. Chcela by som cestovat a plnit si svoje sny.
Autorka neprispieva, mozno fejk tema. Nevadi. Tak ja mam daavno po 30 a deti nechcem, mam ich rada, ale sama ich nechcem ani tehotna nosit, po-rodit ani kojit a ani striekat mlieko do flase ani nic take. Je mi to cudzie a vzdy bude a vzdy aj bolo, tak to ostane a nic na tom nikto nikdy nezmeni. Toto je na SVK ako skoro vsetko tabuizovana tema, kedze sme tu sto rokov za opicami, tak sa o tom vôbec nehovori, no osobne si myslim ze tento rozrastajuci sa fenomen ide ruka v ruke s nefunkcnym zdravotnictvom, neludskym pristupom (BITIE ZENY POCAS PORODU, REZANIE ZA ZIVA DO MASA PRI SITI, NASILIE A PRIVAZOVANIE POCAS PORODU, FACKY, PODAVANIE NEZIADUCICH LIEKOV!!!) a rozmáhajúcou sa baby blues ci popôrodnou depresiou ci sebeckym a nezrelym pristupom partnera ktory ocakava od zeny fyzicku dokonalost (internetovy a instagramovy brainwashing vystavujúcich sa modeliek a to neratam porno) a casto aj hned dokonaly sex a kdeze dnesne zeny su lahko dostupne (moralka, soc siete...) tak rychlo najde nahradu za mladsiu co nerodila atd atd. Poznam, a to osobne veeela pripadov dokonalých vztahov, ktore stroskotali prave na tomto. Svoje zohrava aj vychova tej zeny nematky, z akého je prostredia, jej rola vo vztahu, sebavedomie, financie atd.
Príspevky od tohto používateľa boli zablokované, na základe opakovaného porušovania pravidiel diskusie.
Zeny by to mali ovela lahsie,keby sa naucili citat muzsku rec.Veta "Natolko ma nemiluje,aby so mnou zostaval v muzskej reci znamena":vztah ma nenaplna,nie je to pre mna ta prava,nedostavam,to co chcem,ale mozno decko by to zachranilo.Signal ze takeho partnera treba poslat kade lahsie,inak budu vznikat este horsie a vaznejsie dilemy!
Natolko ma nemiluje, aby s Tebou zostaval?Pozor,toto hovori za vsetko,manipulacia a vydieranie!
Posli ho kade lahsie,ak mas v sebe kusok hrdosti!!
Aspon vidis,ze Ty ako osoba,clovek si mu na haku,a to je super,ze sa to vykrystalizovalo pri takejto manipulacii-natlacenie Ta do toho co nechces proti Tvojej voli!!
Ani Ty ho natolko nemilujes aby si mu tolerovala takyto neuctivy postoj k Tebe!
Najdi si sebe podobneho a nie s opacnymi zaujmami a prestanes mat dilemy,alebo samota niekedy lepsia nez otravovat sa s druhymi s inymi zaujmami a podkopavanie svojej sebaucty!
tak mu to povedz, pokial on tuzi po detoch a ty nie tak asi nema zmysel aby ste spolu boli aj ked sa mate radi, toto su zasadne veci. aj keby ti mozno teraz povedal, ze nevadi tak o par rokov by ti to mohol vycitat
Mam blizsie k 40 ako k 30 a nechcem deti, nechcem ani sex, som panna a je mi jedno, co si kto pomysli. Som frigidna a mam silno introvertnu povahu, plus ked sa v niekom sklamem (na urovni kamaratskych vztahov), tisicnasobne stupne moja nedovera voci ludom vseobecne a potom uz moju doveru nemaju ani dobri ludia, ktori by si ju zasluzili a moj zaujem spoznavat novych ludi je absolutne nulový. Pravidelne kvoli intriganskym primitivnym kolektivom striedam prace. Rada si vo volnom case nieco citam, cvicim, chodim plavat, bavi ma internet, casopisy... Niekedy pridem z roboty unavena, totalne vycerpana a vtedy si tiez pomyslim, ze neviem si predstavit, ze by som mala teraz sa este niekolko hodin venovat dietatu. Ale keby uz som sa mala premoct a ten cas niecomu venovat, tak potom radsej sa dat na dialkove studium, to by sa mi javilo zmysluplnejsie a vyriesil by sa tym moj dlhorocny problem s intriganskymi kolektivmi. Vystudovat dialkovo ekonomiu, naucit sa uctovnictvo a robit ho z domu. Koniec. Bodka. Lebo vsade musi ten najsikovnejsi a nejlepsi zamestnanec - obzvlast ak je to pekna a mlada zena majuca gymnazium, ale chudobnych rodicov, ktori ju nevedeli dat studovat, vsade dostavat nespravodlive vyhadzovy - hlupaci a lenivci to maju na pracovisku isté. Mozu si dovolit rozkrocit nohy, sexovat o dusu a plodit deti. ALe ja si nemozem, ked si nemozem byt ista ani svojou pracou a menit zamestnanie kazdy pol rok. A kto ma uz potom v 50tke do roboty vezme? Ked by teoreticky deti chodili do skoly a potrebovali by peniaze na lyzovacky, na skolske vylety, ale aj na vsetky ich potreby? Aby po mne muz doma nenavistne blacal, ze som neschopna, preto ma z kazdej roboty vyhodia? Alebo ze som labilna, preto z kazdej roboty odidem? Vobec sa necudujem, ze sa sikovne, inteligentne a pekne, ale aj usilovne a pracovite zeny davaju na prostituciu a na zlatokopectvo - keby v primitivnych robotach neboli intrigani, ktorym velke sefstvo vsetko veri, vyhadzujuci si nasledkom toho najlepsich zamestnancov, nejedna prosittutka by sa nikdy neobla stala prostitutkou a nejedna zlatokopka by sa nikdy nebola stala zlatokopkou. Je velmi smutny takyto svet, v ktorom tie najkrajsie, najsikovnejsie a talentami na ucenie NAJ zeny nevedia uzivit ANI SAME SEBA, nie este deti, muza... tak su odkazane iba tvrdo makat v primitivnych robotach a vyberat jeden uver za druhym, aby mali vobec z coho zit. Lebo len stare, skarede a tucne intriganky maju v pracovnej oblasti istotu. A kto ma istotu v pracovnej oblasti, nemusi sa bat rozkrocit nohy a sexovat, rodit deti. Ale kto ju nema, ten ako co? Ma vybrat milionove, miliardove uvery, aby si aspon to jedno decko mohol dovolit? Nehovoriac o tom, ze ani s vysokou skolou nema clovek istotu stabilnej prace. To by musel pracovat z tomu. Bez kolektivu. Kde nikto neintriguje. Az vtedy by tú istotu mal. Naco robit zo seba niekoho, kým nie som. Naco sa pretvarovat. Kto chce do mna rýpat, pricinu si najde. Tak nech mu má. Nech rype, preco nemam deti. Ale ja viem, ze taky zivot by ma urobil nestastnou. Nezapredam svoje vlastne stastie za mienku ludi, ktory by, mimochodom, rypali do mna tak, ci tak.
Tedynka,
som na tom veľmi veľmi podobne ako aj ty. Mám 33 rokov, muža staršieho o jedenásť rokov, bývame v maličkom byte na hypotéku, máme psa, lebo psy milujem :-)
Muž má 19 ročnú dcéru na ktorú platí výživné- takže aj tam idú peniaze. Nikdy nič neušetríme, lebo sa to ani nedá, keď porovnám naše príjmy a výdavky.
K deťom som nikdy nemala extra vzťah. Ale poslednou dobou sa začínam zamýšľať nad touto otázkou, aj keď muž na mňa kvôli deťom netlačí a asi ich ani mať nebudeme, ale občas sme sa už o tom rozprávali a niekedy mi je možno aj ľúto, že má dieťa s inou ženou a so mnou nie.
Len proste si myslím, že práve taký človek, ktorý sa nad všetkým takto zamýšľa ako aj ty, môže byť lepšou matkou, ako to čo bežne pozorujem v okolí. Veď to je strašné keď vidíš niektoré tie ženy. Minule som išla po ulici a jedna tam úplne nenávistne bľačala na asi tak 7 ročného syna, že - "Celý mesiac som s tebou! Len si choď s otcom! Choďte si kam chcete!"
A to je len jeden príklad, pravidelne vidím podobný typ správania napr. v autobuse matky k svojím deťom... Nehovoriac, že na zamyslenie je už len to, že niektoré tie tupane vystupujú z autobusu kočíkom dopredu, to ako chcú aby im decko vypadlo a rozbilo si hlavu o obrubník, či čo?
Každá cigánka je v tomto normálnejšia a vie, že najprv má vystupiť ona a potom ťahať kočík.
Ja sa proste len zamýšľam, načo takýto ľudia majú deti? Potom z toho vyrastajú ďalšie generácie zlostných a nešťastných ľudí. Mám pocit, že niektoré typy ľudí by sa vyslovene nemali množiť a práve takí sa množia odušu.
No a tak som si proste pomyslela, že ja by som sa asi snažila byť lepšou matkou a dávala svojmu dieťaťu viac lásky a slobody a to aj napriek tomu v akých podmienkach žijeme a teda nie veľmi vhodných na dieťa.
Úplne rozumiem tvojím obavám, čo sa týka finančného hľadiska a ako by si to všetko zvládla. Ja navyše niekedy uvažujem keď prídem unavená z roboty, že bože môj, keby mám ešte dieťa a musela by som sa o neho ešte aj postarať...
Ďalší taký faktor je, že veľa závisí aj od toho akou ti je muž oporou, či sa dá na neho spoľahnúť. Ja si v tomto nie som vždy úplne istá, aj to je možno problém.... Totiž myslím to tak, že keď mi muž príde z práce, môže si oddýchnuť, načerpať sily, dať si pivko, dobré jedlo, ja rada varím...
Neviem ako by vnímal, keby musel po práci ešte aj preberať v niečom starostlivosť o dieťa, že by doma zrazu vrešťalo dieťa...Okrem toho je taká neistá doba, ak by sme prišli o prácu, či ochoreli, tak niet z čoho ani vyplatiť účty. Fakt neviem....
Ahojte zienky...no ja budem mat 31 rokov s muzom sme spolu 7 rokov.Je starsi odo mna o 11 rokov a ma z prveho manzelstva 20rocneho syna.Pri nasom zoznamovani mi povedal ze on sa uz zenit nebude a ani deti nechce.Ja som bola tiez za, chcela som si uzivat.Preslo par rokov a sme manzelia a teraz pol roka po svadbe na mna vyvalil ze by chcel dieťa.Ja som nikdy dieta nechcela sme zadlzeny byvame len vdaka hypoteke, on nema uz ziadnu rodinu a moja nestoji ani za rec...bojim sa...chcela by som mat niekoho v zivote kto bude patrit len mne nejaky zmysel zivota...ale mam strach z financneho hľadiska, ci by bolo zdrave ako by som ho porodila a co by som s nim robila??? Nemam vztah k deťom ziadny skor milujem psi
