Nevládzem žiť

To, že neplačeš, je pravdep. následkom depresie - hovorí sa tomu anhedónia. Moja otázka je: Dokážeš sa zasmiať poriadne, alebo ani to nie?
Pripadáš si ako robot?
Si samotársky človek alebo si spoločenská ?

ozvy sa ak chces ja sa liecim na depresiu uz 8 rokov a tak skoro sa nevyliecim:D...zatial som v kontakte z jednym dievcatom ktore je natom dost zle mozem vas zoznamit :)))) michal.malibong@gmail.com

A ešte by som chcela dodať že už rok som neplakala. Nikdy neplačem. Niekedy by som aj chcela ale nejde to.

Ako prvé by som chcela poďakovať tým čo odpísali a hlavne tým ktorých to naozaj trápi. A to je môj príbeh: Pred niekoľkými rokmi ma rodičia poslali na psychiatriu. Neviem prečo, ale nič sa tým nevyriešilo. Asi pol roka po tom som sa začala rezať. Jediný ľudia na ktorých mi záležalo ma zradili. Vtedy jediné čo som chcela boli ísť domov, čítať si knihu, počúvať hudbu a jesť. Po čase som prestala jesť. Nebola to anorexia ani bulímia. Jednoducho som nejedla keď som nemusela a keď som aj niečo zjedla večer som všetko vyvrátila. Nikto o tom nevedel. Neskôr moja mama zistila že sa režem lebo, úprimne, bolo to dosť viditeľné. Na istý čas sa všetko zlepšilo lebo som stretla dve dievčatá, volajme ich N. a D., čo tiež potrebovali pomoc a boli sme tu pre seba. Potom sa D. v podstate "vyliečila" ak sa to tak dá povedať. Úplne na nás zabudla. A neskôr som sa rozhodla napísať im pravdu, že sa chcem zabiť. Chvíľu ma ľutovali a robili to isté čo urobia všetci keď im poviete že vás bolí hlava. Hovorili že im budem chýbať že to nemám robiť. Ale ako to že im 'budem' chýbať keď už som aj tak dávno mŕtva vo vnútri? Nemala by som im teda chýbať už teraz? Potom N. čo ešte zostala a ktorej som verila povedala že by som sa mala prestať hrať na chúďa a že všetkým je aj tak jasné že to neurobím. Že som moc mladá. To bolo deň pred mojimi narodeninami. Zranilo ma to. Tak veľmi som potrebovala oporu a oni urobili toto. Povedala sim že dobre, že sa nezabijem lebo som moc mladá. A potom som dodala že zajrltra už budem staršia. V deň mojich narodenín za mnou prišli D. a este jedno dievca ktorému tu budem hovoriť T. Bola jedna z tých čo mi dlho ubližovali a zrážali ma na kolená. V tejto dobe si T. myslela že už je všetko ok ale D. vedela že nie. A aj tak prišla. V ten deň som s nimi sfúkla narodeninové sviečky a želala si aby som zomrela. A ony tlieskali bez toho aby si niečo všimli. Neskôr som sa pokúsila zabiť. Prehltla som nejaké lieky ale nezomrela som. Podarilo sa im zachrániť ma. Tento krát. A všetko sa opakovalo stále dookola. Oni my ubližovali a všetci sme sa tvárili že všetko je OK. V poriadku. Perfektné. Dokonalé. No postupne som prišla o všetko. Knihy, hudbu, jedlo, priateľov, rodinu, domov a hlavne som strácala samú seba. Stále dookola. Že vraj ak sa nebudeš pýtať nikto ťa neoklame. Aj to je klamstvo. Ale viete čo pravda je? Že najviac sa chce od toho čo najviac dáva. Nesťažujem sa. Rada pomôžem všetkým mojim kamarátkam čo majú problémi lebi v tom som dobrá a to viem. Viem ich pochopiť a pomôcť im. Presvedčili ma o tom. Uverila som im. Tak prečo keď ja pomáham, nikto nepomôže mne? Všetkých som zachránila ale kto zachráni mňa? Aspoň na niečo som bola dobrá. A potom mi ľudia znovu začali dokazovať že niesom. Bola som duch pre všetkých a hlavne pre tých ktorých som potrebovala najviac. Bola som s nimi v miestnostu len preto, kebz náhodou bolo treba zavrieť dvere. A to je všetko. Nemám už viec čo povedať. Snažila som sa byť dobrá dcéra, kamarátka, dobrý človek ale už sa nesnažím lebi sa mi to aj tak nevyplatí. A hlavne som sa snažila nájsť pomoc. Najprv potichu, potom hlasnejšie a nakoniec narovinu. Povedala som že chcem zomrieť a nikto ma nebral vážne. Stavím sa že keď už tu nebudem, budú hovoriť že som mala hľadať pomoc. Že som sa mala ozvať. A ja len dúfam že sa im bude i mne snívať do konca života lebo niekde vo vnútri budú vedieť že som volala. Priam som kričala aby mi pomohli a oni nič neurobili. A oni ti všetci vedia.

queen002 ozvi sa

Urcite by si mala ísť psychiatrovi , neboj sa , na všetko sú lieky , depresia je choroba a chorobu treba liečiť .Šport zaujmy koníčky to je vsetko sice pekné , no bez liekov sa ozajstnej depresie nezbavis .Urcite vyrozprávaj všetko do najmensich podrobnosti , aby ti vedel nasadit vhodnu liecbu .Moc drzim palce

Urcite by si mala ísť psychiatrovi , neboj sa , na všetko sú lieky , depresia je choroba a chorobu treba liečiť .Šport zaujmy koníčky to je vsetko sice pekné , no bez liekov sa ozajstnej depresie nezbavis .Urcite vyrozprávaj všetko do najmensich podrobnosti , aby ti vedel nasadit vhodnu liecbu .Moc drzim palce

Beriem ta vazne, napis mi
london.sisi@post.sk

Neber si život je to to najcennejšie, čo máš. Tieto smutne dni uteču ako voda a o pár dní budeš mať lepší npohlad na svet. Mne pomáha psík a šport a niekedy zájdem do posilky alebo plávať. Alebo skus pomahat v domácnosti. Teraz v tom zimnom období je človek taký mrzutejší, ale to prejde.

ticho&kľud a stolové paravány sa budú predávať ďalej. aj bez teba.