Viera v Boha

Príspevok v téme: Viera v Boha
NorthPaww

Ahojte, neviem ako zareagujete na túto tému, no ešte vopred vám chcem povedať, že nikoho nechcem ponižovať ani ho o niečom nasilu presviedčať, každý z nás je slobodný a plne to rešpektujem :)

Text je trochu dlhší, možno pôsobí výkladovo a neviem ešte ako inak, ale snažil som sa to napísať najlepšie ako som vedel :)

Takže, moja otázka sa týka najmä neveriach - prečo neveríte v Boha?

Čím viac tým ďalej si uvedomujem akí ste (sme :D) všetci ľudia úžasní, že v každom z nás je dobro a všetci túžime po šťastí. Všímam si to všade, kde vás stretnem a veľakrát ma zarmúti to, že sme nejednotní v otázke viery a v názoroch na život. Všetci chceme byť predsa šťastní. A šťastie sa dá ziskať cestou dobra. Darmo vykradnem banku aby som sa finančne zabezpečil (a aby som bol v tejto finančnej rovine šťastný) keď budem cítiť výčitky z toho, že mám niečo, čo nie je moje a možno som aj niekoho ťažko zranil prípadne zabil. Keď sme pri výčitkách, tie súvisia s našim svedomím, ktoré nás smeruje k dobru. Samozrejme, aj svedomie môže byť pokrivené (nevhodné prostredie v období detstva, vplyv rodičov atď.), no keď sa takémuto človeku opäť ukáže správna cesta, mal by vo vnútri pocítiť, že to je to dobro a že to je to správne, čiže akoby sa mu svedomie opäť napravilo a ukazovalo tým správnym smerom. A možno to svedomie vždy ukazuje správnym smerom a nepokriví ho nič. Neviem. A teraz prejdem k otázke. Čo je pre nás najväčším šťastím? Myslím, že láska. A všetci chceme, aby trvala večne. Nie minútu, nie 20 rokov ale večne. Ak sa pozriete na to, čo vraví Boh, na to, ako treba žiť, zistíte, že je to tá najsprávnejšia cesta a že smeruje ku šťastiu, k láske. K láske k Nemu, k blížnym, k sebe. Zistíte, že je to morálne čisté a že je to dobré. Že po tom túžite. Že to je to, čo chcete žiť. Veď si to predstavte, po čom túžite? Ja osobne túžim po tom, aby sme všetci ľudia boli šťastní. Aby sme sa mali radi a tešili sa zo života. A aby sme sa tešili aj vo večnosti. Aby sme milovali a boli milovaní. Ďalšie otázky. Čo si myslíte, čo nasleduje po smrti? Myslíte si, že nič? Že prestaneme existovať? Myslíte si, že všetci tí, ktorí už zomreli, že už neexistujú? Že tá láska, ktorá bola v ich srdciach, že už neexistuje? Myslíte si, že môžeme existovať jedine v priestore a čase? Že sme len mäso a kosti? Bez duše? V každom z nás je túžba po večnosti, po láske, dobre, šťastí. Áno, žiť s Bohom si vyžaduje aj určité úsilie (no pain, no gain :D) ale stojí to za to. Čo sa myslí pod pojmom úsilie? Napríklad boj s pokušením. Človeka to láka, zdá sa mu, že keď mu povolí tak bude šťastný, no je to klam. Stačí sa na to pozrieť z praxe a začnem zhurta :) Našli ste šťastie pri porne? Uspokojili ste si telo, no niekde vo vnútri viete, že je to len fikcia a že vám chýba skutočná žena/muž, skutočná láska. Že je to lacná náhrada, ktorá je deštruktívna - závislosť, sebeckosť, skreslený pohľad na ženy/mužov...Alebo, stačí vám viesť ľahký (promiskuitný) život? Necítite niekde vo vnútri potrebu po stálej, pravej a hlbokej láske? Podobne alkohol, treba ho piť s rozumom. A existuje ešte veľa ďalších príkladov. Boh nás volá k pravému životu. To, čo sa môže zdať ako obmedzujúce príkazy a zákazy, nás v skutočnosti vedie k slobodnému životu (viď závislosť od porna - to nie je sloboda). Možno si vravíte, že kňazi sú takí a takí. Treba však vedieť, že aj oni sú ľudia a takisto robia chyby ako aj my. Sú však prostredníci medzi nami a Bohom, hlásajú Pravdu. Ak to človek chápe tak ako to chápať má, tak aj chodenie do kostola dostane iný rozmer ako len ten, že ma núti babka :D Alebo, že nemáte dôkaz. Ak by ste ho mali, už by viera nebola vierou. Potom svätá spoveď, možno si vravíte, že nebudete o svojich priestupkoch hovoriť cudziemu človeku. Si myslíte, že on vás bude posudzovať? Alebo, že hneď pôjde všetkým vykričať, že ste mame zjedli tresku? :D Je sprostredkovateľom odpustenia, ktoré pramení od Boha. A častokrát aj dobre poradí, niečo ako psychológ. Sú tam samozrejme určité podmienky, napríklad lútosť a predsavzatie nehrešiť, vyznanie všetkých ťažkých hriechov... čo je aj dosť logické. A taktiež, mnohí ste možno zranení, nahnevaní a neviem čo ešte. Možno cítite krivdu. No zamyslite sa. Prečo sa cítite tak alebo tak? Prečo sa cítite odmietnutí? Cítite Hnev? Odpustite. Samozrejme, odpustenie neznamená, že na to zabudneme. Znamená to, že uznáme, že to, čo nám niekto vykonal bolo zlé, zranilo nás to, no my mu odpúšťame. Vedome a dobrovoľne. A prejavujeme mu lásku, žiadne také, že jemu sa to vráti a podobne. Pocity, že sme odpustili sa zrejme dostavia až potom, neskôr. A aj toto odpustenie je súčasťou tej správnej cesty, ktorú nám Boh ponúka.

Týmto príspevkom som vám chcel povedať, že to, čo možno odmietate, viera, je v skutočnosti kľúčom ku šťastiu, k pravde. Že aj veriaci človek môže žiť hustý a vymakaný život. Že byť veriacim neznamená báť sa dať týpkovi knock-out, keď obťažuje moju priateľku :D A tiež to, že mi na vás záleží a som rád, že niektorých z vás stretávam v meste, v škole, v obchode... Som rád, že ste :)

romntickadusa

Stotožňujem sa s Ernestovym názorom. Maximálne. Veď ako už sám autor témy píše, podstatná je láska a dobro a nie byť členom nejakej organizácie. Vraví sa že v každom človeku je boh, tak prečo sa riadiť niekým niečím atď.. každý má v sebe dobro a celý život sa učíme, všetko sú lekcie a takisto verím v reinkarnáciu.

NorthPaww

Ďakujem za vaše príspevky, je ich tu dosť. Chcel by som povedať, že človek by mal hľadať pravdu. Snažiť sa žiť správne. Počúvať svoje svedomie a konať podľa neho. Nemyslím si, že človek, ktorý je napríklad iného vyznania, je horší človek ako ten, čo žije podľa kresťanstva. Viem, že je to iné keď je niekto odmalička vedený k viere a niekto nie. Preto by sa nemalo škatuľkovať a hodnotiť človeka podľa toho, kto má aké vierovyznanie atď. Človek by však mal konať podľa svojho svedomia a úprimne hľadať pravdu. A ak ju nájde, nezakrývať si pred ňou tvár a neodmietať ju preto, že život podľa nej by znamenal určité ,,obmedzenia.'' Ako tu bolo spomínané, aj rodič keď vychováva svoje dieťa, robí to podľa určitých pravidiel nie preto, že by chcel dieťa obmedzovať ale preto, aby ho chránil a že mu chce dobre. A...všetci hovoríme jedným spoločným jazykom a ním je láska.

Ernesto

ja verim v "nieco viac", v "nieco nadprirodzene". neverim v ziadnu cirkev a uz vobec nepodporujem tieto zlocinne organizacie, ktore za tie starocia co existuju sposobili obrovske mnozstvo krviprelievania, vojen, vrazd a zasluzili sa o zastavenie ludskeho pokroku, nerespektuju slobodu jednotlivca a akonahle niekto veri niecomu inemu alebo nerespektuju ich tradicie, tak by takychto ludi najradsej vyvrazdili. Tieto organizacie su velmi nebezpecne.

autor temy pise o krestanskej sekte. ani samotni krestania sa nevedia zhodnut ktora ich vymyslena bajka je ta spravna a tak maju niekolko bajoslovi (biblii), dokonca este i to moje "nieco nadprirodzene" sa nevedia zhodnut ako nazvat. jedni to volaju vo svojej verzii bajoslovia ako boh, druhi hospodin, treti pan.

na slovensku je registrovanych 17 odnozi krestanskej sekty /podsekta rimskokatolicka, protestantska, evanjelicka, grekokatolicka, atd atd/. z historickeho hladiska ide o mocenske organizacie, ktore usilovali o zisk co najvacsej moci medzi oveckami /este ich tak i nazyvaju :D / a o zisk co najvacsieho majetku a za ucelom ziskania moci a majetku sa nestitili tych najodpornejsich zlocinov proti ludskosti /genocidy, verejne vrazdy na namestiach apod./

verim, ze vesmir nevznikol vybuchom z futbalovej lopty. ze zivot aky existuje na nasej zemi je tak uzasny, dokonaly a neuveritelny, ze nevznikol tak ako si myslime a je v tom vyssia forma niecoho, co si vobec neuvedomujeme. zijem ako dobry clovek, nerobim druhym to, co nechcem aby druhi robili mne. to je moja najvyssia moralna zasada.

dokonca sa aj modlim. nepouzivam sice basnicky ako maju vytvorene jednotlive sekty, ale modlim sa za ludi ktorych mam rad, za ludi ktori su chori a nestastni a podobne.

verim, ze po smrti sa nic nekonci. verim v reinkarnaciu alebo inu formu pokracovania duse/vedomia/energie. nazvat si to mozeme akokolvek.

co ma robi omnoho lepsim clovekom oproti sektarom je to, ze ak s mojim pohladom na svet nebudete suhlasit, tak vas neupalim zaziva ani nedostanete inu formu mucenia ako varovanie. urcite nevyhodim do vzduchu ziadne letisko alebo nevletim do davu ludi s kamionom. taketo zverstva dokazu iba ludia, ktori uplne podlahli vymyvaniu mozgov svojej sekty a uverili bajosloviu do pismena.

petrzlen

Viera je pekna vec , verit v boha alebo stastie ai , jedna vec je najpodstatnejsia , a to dobre zdravie , ako sa vravi v zdravom tele zdravy duch. Bez tohto zdravia sa nepohnenete ani o krok k bohu ci inemu nabozenstvi ci viere a pocitom stastia.. Zhrnul by som to asi tak ked je clovek mlady zdravy plny elanu je veriaci plny stastia a krasnych planov , ked ochorie vsetko sa zmeni .

Preteba

Dovolím si zareagovať mojím poznaním. Viera v Boha, skutočného Boha, Stvoriteľa a Spasiteľa naších duší je o vzťahu. Nie o tom, či niekto chodí do kostola, či je dobrý človek, alebo má plné ústa teórie o Bohu. Život na zemi, je príprava na život večný, nie je to konečná zastávka, inak by nemal pozemský život žiadny zmysel. Už tu na zemi sa sami rozhodneme, kde strávime večnosť, či v nebi, plnom radosti, pokoja a lásky, alebo v vo večnom odlúčení od Boha, v utrpení, strachu a večnosti plnej bolesti. Boh je LÁSKA. To, že niekomu sa nepáči, čo sa deje tu na zemi a tvrdí, že keby bol Boh láska, nedovolil by toto, tamto...Kto pozná Boha v osobnom vzťahu a dôveruje Mu, tomu dá Boh spoznať pravdu. Boh totiž dal každému človeku slobodnú vôľu a je na každom z nás, ako sa rozhodneme. Utrpenie si spôsobujeme sami, ale to si nikto nechce priznať, radšej to hodia na Boha. Že nám Boh zakazuje robiť niektoré veci, to nie je preto, že nás chce o niečo obrať, ale preto, že nás chce pred niečím ochrániť. Všetci dobre viete, že každé dieťa sa sťažuje, že rodič mu nedovolí toto, tamto. Prečo asi, chce azda, aby bolo jeho dieťa nešťastné a trápilo sa?! Odpovedzte si sami. Každý rodič chráni svojho potomka, ako najlepšie vie. Priznám sa, sama som bola v minulosti nahnevaná na Boha, že keď budem veriaca, nič nebudem môcť robiť. Teraz po rokoch úprimného spoznávania Boha, viem, že život s Ním, je oveľa lepší a slobodnejší. Vo svete sa hovorí,, uverím, keď uvidím", ale veriaci môžu smelo vyhlásiť,, uvidel som, keď som uveril" . Je to aj moja osobná skúsenosť. Je to úžasná cesta.

Marosko-n

BOH Jednoducho JE !!
A nezáleží na tom či veríte alebo nie.
Darmo si strčíte hlavu do piesku aby ste o Bohu nepočuli, On BOH JE !
Takže veriť alebo neveriť ?
Nemusíte !,
ale nečakajte od Boha milosti, ktoré potrebujete k životu.
Všetko najlepšie a jasný rozum Vám praje v r.2018 Maroško-n

kafe

Myslíš, že Boh je niečo, čo je mimo nás? (v kostole) Čo treba robiť/dodržiavať? (modliť sa a robiť kadečo aby som mal k Bohu prístup). Niečo čo treba vedieť? (uznať rozumom nejaké Bohom zjavené pravdy).
Pre mňa je boh niečo ako kyslík alebo gravitácia. Nepotrebujem v to veriť, ani svojou aktivitou dokopať kyslík k tomu aby vo mne bol, či aby gravitácia fungovala v mojom živote (preboha zabudla som aktivovať gravitáciu :D dnes ma odpáli až na druhý koniec slnečnej sústavy :D). Žijem v bohu úplne jednoducho. Tak ako nepotrebujem veriť v gravitáciu, ani ju uznať a ani sa k nej modliť aby fungovala tak ako má. Ona totiž funguje a má ma rada aj bez mojej viery v ňu. Vieš? Tiež ked sa zrýpem na zem, to nebolo za trest, že som bola amorálna, to je jednoducho gravitácia. Tak ako zákony fyziky, chémie, biológie fungujú bez toho aby sme o nich vedeli, verili a modlili sa k nim, či prosili ich aby boli v našich životoch prítomné a vzhliadli na nás láskavým a milosrdným okom (lebo oni tam už dávno SÚ), rovnako funguje a JE boh v každom jednom človeku. Či sa ten človek modlí alebo neverí v Boha je jedno.

Tipujem, že máš 19-20 rokov, máš fajn rodičov a je ti dobre. A pretože nemáš nič lepšie na práci a nevieš čo so svojim vlastným životom, ideš milovať celýýý svet. To mi trochu pripomína mňa, pred 20 rokmi :)