Zdravím.S frajerkou sme sa dali dokopy pred trištvrte roka,bol som so všetkým spokojný,pol roka bolo všetko v pohode,no časom prišli problémy. Najprv sa stalo to že frajerke sa zhoršoval príjem potravy ,zo začiatku som nechápal o čo ide ale nevadilo mi že jej s tým musím pomáhať ,ľúbil som ju stále rovnako. Ale postupom času sa stalo ešte niečo horšie. Zo dňa na deň alebo z týždňa na týždeň ,proste v krátkej dobe som ju začínal vnímať ako keby cudziu. Ona sa v podstate ani neprestala nijak inak chovať ,ale mne na nej prestalo všetko sedieť. Jej dotyky,bozky,vôňa,mimika,objatia,celá vlastne aká je a všetko čo s ňou súvisí som začal vnímať že to nie je ona. Už je to asi nejaké 3 mesiace čo to je takto a neviem kde mám hľadať pomoc ako to vyriešiť. Spomenul som na začiatku ten problém príjmu potravy (bola s tým u psychologičky a povedala jej že sa jej strieda bulímia s anorexiou) a neviem či to môže byť tým,že by sa jej skrz tú chorobu zmenila osobnosť...? Alebo som si len na ňu moc zvykol ,že nedokážem pri nej cítiť tie pocity čo som vnímal pred tým? Neviem či sa naozaj až tak zmenila alebo je niekde vo mne problém...Cítim ako keby mi niečo bránilo si k nej znova nájsť cestu. Ak sa niekto tomu rozumiete bol by som rád ak by ste mi poradili ako to vyriešiť. Záleží mi na našom vzťahu,len nechápem prečo sa toto deje . Cítil som pri nej takú rovnováhu ,spokojnosť. A s týmto všetkým to odišlo...
Strata citov k partnerovi
ZufalyClovek: Problémy Vašej priateľky Vám zrkadlia Vaše vlastné nevysporiadané problémy (ktoré vo Vás vyvolávajú depresiu).
To, čo píšete "všetko čo s ňou súvisí som začal vnímať že to nie je ona" sa týka aj Vás samého, tj. vnímate, že sa niečo s Vami deje a nie je to také ako to bolo predtým...
Tá rovnováha, spokojnosť, ktorú ste prežíval bolo iba pozlátko, ktoré sa začalo časom odkrývať...ak chcete skutočnú rovnováhu a spokojnosť potrebujete sa zamerať na príčinu Vašej depresie (bolesť, smútok, ktoré prežívate) a svoje emócie prejaviť, potom si budete aj lepšie uvedomovať, čo sa s priateľkou v skutočnosti odohráva...
/Rovnako tak mentálna anorekcia a bulímia sú iba prejavom nevysporiadaných emócií, ktorým osoba nečelila a tak sa zrkadlia v sebadeštruktívnom správaní (pozn.: nechutenstvo, časté zvracanie môže byť aj prejavom nejakej organickej poruchy v tele, to však ne(vy)riešia psychológovia..)/
Ja som sa velmi trapila, nic sa mi nedarilo, vsetko do coho som sa pustila sa kazilo a krachovalo.
Krachoval mi vztah, praca, zdravie aj financie. Mne pomohol jeden velmi mily pan zbavit sa porobenia.
S priatelom sme si mnoho veci vysvetlily, nasli si k sebe znova cestu, mam novu pracu a chut znova zit a napredovat. Ak nahodou budete hladat pomoc, urcite si pozrite stranku www.odrabanie.sk je to fakt celozivotna pomoc
No,mám 19 a pred tým som nikdy frajerku nemal
Ake si mal predosle vztahy? Stalo sa ti uz nieco podobne niekedy predtym v spojitosti s inym clovekom? A tvoj vek?
Nejde o to, ze by sa ona zmenila. Ide o to, ze Ty ju vnimas odlisne. Nie je v tvojich ociach tym, kym bola. A preto v tebe nemoze vyvolavat rovnaku citovu odozvu ako predtym. A tuto novu verziu nie si schopny milovat.
Skus aj ty navštíviť psychológa on ti s tým viac poradí ako mi ti na nete.
Ale každopádne takéto veci sa stávajú. A ako to prišlo tak to aj odíde. Niekedy keď človeka veľmi miluješ, začneš mať pochybnosti, že to nie je z jeho strany rovnaké. Ak je to len tými pochybnosťami tak to zmizne neboj nič. A ak už nebudeš vedieť ako ďalej skus toho psychológa.
Predtým ako som to takto začal vnímať som cítil rovnováhu,že je všetko tak ako má byť,cítil som sa živý,nič viac som nechcel. Teraz sa s tým neviem zmieriť,že som o také niečo prišiel. Cítim prázdnotu ,bezmocnosť a strašne depresívne pocity s tým ako si to neviem vysvetliť ,že prečo si k nej neviem nájsť cestu. Privádza ma to do šialenstva.
