Umenie...mám pocit menejcennosti

Príspevok v téme: Umenie...mám pocit menejcennosti
ArtInSoul

Dobrý večer prajem,

mám 18 rokov a nedávno som sa len tak spontánne vrátila k umeniu. Začala som čítať množstvo kníh týkajúcich sa rôznych umeleckých smerov a období, v televízii sledujem rôzne dokumenty o umení a pod...ale niežeby som ich zámerne vyhľadávala, skôr je to také spontánne.

Začala som aj kresliť, resp. vrátila som sa k tejto činnosti. Na základnej škole som zvykla v rámci výtvarnej výchovy kresliť, samozrejme bola som ešte relatívne dieťa, bola som cca v siedmom ročníku, jasné, že tie zručnosti boli na relatívne nízkej úrovni, ale učiteľka ma dosť chválila, bavilo ma to, bolo to pre mňa skutočne zaujímavé a napĺňalo ma to. Dokonca si pamätám, že jedna moja kresba bola aj vystavená a zarámovaná v priestoroch školy. Potom (keď sme už výtvarnú prestali mať v škole ako povinný predmet) som od výtvarnej upustila a prestala som sa kresleniu úplne venovať. Akosi to zapadlo prachom, dostala som sa do obdobia puberty, pridružili sa rôzne psychické stavy, ktoré trvajú dodnes...je to najmä pocit menejcennosti, takmer žiadne sebavedomie a neustály pocit, že všetko čo robím je úplne bez hodnoty, že sú ľudia, ktorí to robia lepšie a kvalitnejšie, ktorí sú talentovanejší, šikovnejší, zručnejší.... Chcem sa venovať kresleniu aktívne, nemyslím tým profesionálne, ale len pre svoju potrebu, chcem svoj život touto činnosťou zaplniť, ale moje pokusy sú tak zúfalé a tak biedne, že sa až za seba hanbím. Je to na úrovni škôlkara, proste mám pocit, že na takéto braky čo tvorím je aj škoda papiera a pasteliek....do umeleckej školy nechcem ísť, skôr chcem len nájsť vo svojom vnútri ten pocit, že aj keď mi to nejde, nemala by som sa vzdávať ..úprimne, ľudia ktorí vedia kresliť, maľovať a pod...ma vôbec neinšpirujú, skôr ma ešte viac demotivujú, keď vidím aké diela tvoria oni a ale tvorím ja...nejde mi o to, aby som zo seba urobila VanGogha, skôr mi ide o nájdenie sebavedôvery a tej detskej nevinnosti a spontánnosti, ktorú som mala keď som kreslila v detstve, keď som sa netrápila, či to čo robím, je dobré alebo nie.

Ďakujem za postrehy, názory a pod...

Jana Lukacova

ArtInSoul:

to, že sa svojim pocitom "venujete" neznamená, že ich aj prejavujete, práve naopak nasledovanie myšlienok predstavuje únik od toho, aby ste si ich prežila do hĺbky akej potrebujete a cítila sa skutočne lepšie...

Ak by ste chcela pomôcť ako na to, pokojne mi napíšte ;).

Duchovicova

Len si netreba tento pocit menejcennosti dopúšťať. Musíš byť cieľavedomá a ísť si za svojím snom a snažiť sa robiť pre to všetko!

ArtInSoul

JanaLukacova: Dobrý deň, ...ja sa práveže (aspoň si myslím) príliš venujem svojim pocitom. Nepotláčam svoje emócie, častokrát som permanentne v melancholii, smútku, často premýšľam o sebe a o tom, prečo tieto pocity mám, ale neviem aká môže byť presná príčina. Pravdepodobne je to niečo z detstva, ale neviem to presne pomenovať.

Jana Lukacova

ArtInSoul:

Únik v čomkoľvek, či už v kreslení alebo v niečom inom Vás trápenia samé o sebe nezbaví... Potrebujete sa povenovať príčine toho, čo prežívate ako menejcennosť a to sú neprejavené emócie, ktoré v sebe ukrývate - bolesť, smútok, ktoré vo Vás vyvolali situácie, ktoré ste prežila...Ak ich prejavíte budete spontánne robiť to, čo Vám prináša radosť, ale bez vlastného odsudzovania, ktoré Vás teraz prenasleduje.

ArtInSoul

Ďakujem za príspevky.

Trikolora: mám len mail, ktorý v názve obsahuje moje meno, nechcem ho tu zverejňovať, preto ak máš mail, ktorý má nejaký neutrálny názov, napíš ho sem, ak ti to nerobí problém.

Áno, ja viem, že umenie nie je len o kreslení a pod...celkovo sa venujem umeniu aj spôsobom prijímateľa, nielen tvorcu, rada čítam knihy, rada pozerám dokumenty o umení, som svojim spôsobom 'v umení'…ale rada by som niečo tvorila, ale mám pocit, že proste na nič akoby nemám žiadnu predispozíciu, že nie som pre nič stvorená...

ped

Len sa najskôr nesnaž prekúknuť celé umenie, to to potom budeš považovať za niečo iné než za umenie. Potom si povieš, oh, toto je umenie? Wow, riadna pi.ovina. Umenie v sebe obsahuje niečo viac ako bežné umenie, je to asi x-faktor, to ostatné je snaha, možno priam zničujúca. Vymyslieť niečo nové trvá a je to viac!!!

trikolora

Ahoj, celkom ti rozumiem, tiez ma od mala vzdy bavilo kreslit, venujem sa tomu dodnes a konecne mozem povedat, ze v tom nachadzam nejaky zmysel a potesnie, ze ma to naplna. Podelila by som sa s tebou o svoju skusenost a skusila ti tak poradit, ale nechcem to riesit verejne, ak chces hod sem tvoj mail a napisem ti

Cliattsi

Ja by som ti poradil a myslim to naozaj, keď bude nejaká vu/stava niečoho- obrazy, fotografie,.tak choď za tým,kto vystavuje a opíš mu svoje pocity a čo chceš dosiahnuť. Taký človek ti najviac pomôže.

No ja mám z teba pocit,.že ty si v takom sttave, že máš pocit velkej stagnácie, nikam sa nehybes a potrebujes KONECNE NIEKYM BYT. V niecom byt dobra. Mozno ani sama nie si si ista,.ze by to malo byt kreslenie, ale v niecom chces byt naozaj dobra a vidis ze mas od toho velmi daleko. Je to blby pocit.
A nestava sa ti nahodou to,.ze velakrat nieco zacnes a nedokoncis to?