Čo sa stalo s mojím životom?

Zase je to tu. Stav mizérie ,bezcenosti a túžby zomrieť. Ja už fakt nevládzem. ľudia, ktorí mate podobné problémy, ako to prekonávate

ty sam si co myslis, mas depresiu alebo nie?

Dufam, ze povodny prispevok nepisal uz nebohy moj velmi dobry kamarat, lebo uz to ma za sebou... Psychicke problemy nie su sranda ...

Ako keby som to sám o sebe rozprával:
www.youtube.com

Cize tvoje problemy su v kamaratstve, podpore, vztahov, a zlej práci

Co a vztahov týka vykasli sa na vztahy, trapit sa kvoli vztahom je ta najväčšia kliatba a mizeria v zivote. Hrozny to zivot ktory se zaklada na vztahoch. Je to cesta do zahuby a k nestastiu. Len ked sa clovek oslobodi od potreby vztahov, dosiahne stastia. Treba si nastavit iné priority nez zbytocne, docasne a nestale vztahy.

Zober si takych fararov, knazov. Maju svoju vieru a tá ich robí stastnymi. Ich viera je natolko silná že je pre nich prednejsia než vztahy. Ona sama im stačí ku stastiu. Treba si najst zivotne priority ktore su lahko dosiahnutelne a stále, a nie že jeden den su tu a iný den tu uz nie su. Taketo priority su napriklad koníčky či nabozenska viera. Tieto priority totiž cloveku nema nikto ako zobrat, a preto clovek s takýmito zivotnymi prioritami bude vkuse stastny.

Co sa kamaratstva týka, to tiež treba brat len nieco ako bonus. Ak nemas kamaratov tak si skus najst aspon tých internetovych kamaratov, a taktiež sa skus nejako sam zabavit, najdi si nejaky program ktorý ta zamestna a na ktory nebudes potrebovat kamaratov.

Co sa práce týka ak sa ty nepáči tak ju zmen. Dnes je velka ponuka práce, nieco si uz musis najst co by ta bavilo.

youtu.be

Tak keď si hrdina zober si príklad z činu tvojho silného fotríka.Ale ten pohľad na mŕtvu rodynu ako ta visí fuj odporné.Ale vieš čo na druhej strane je to hrdinský čin mal by si dostať konečne rozum a urobiť pre svet aspoň tento jeden dobrý skutok.Čo s teba smrada aj tak si už mrcina.Pedofil slon.

Čo ma trápi? Zaujímavá otázka i keď lepšia čo ma netrápi, toho by bolo menej, no ale skúsme odpovedať i na túto otázku.
V prvom rade asi to, že som introvert a v podstate postupom času ako sa moji známi a dobrí kamaráti stávajú manželmi/manželkami tak ja som odsúvaní na vedľajšiu koľaj a ozvú sa už iba ak niečo potrebujú.

Uvedomujem si, že nemá absolútne nikoho, komu by som sa mohol zveriť zo svojimi strasťami i radosťami.

Ďalej podpora, v podstate, od mala ma nikto nepodporil, nepochválil. Vždy som bol pre každého niktoš a na miesto pochvaly som dostal tak vynadané, aký som tĺk, drevo a pod...., čo sa pravdepodobne odzrkadlilo i na mojom biednom sebavedomí.

S predchádzajúcim bodom súvisí, že i napriek 27 rokom som nemal ešte žiaden vzťah, čo by len vzťah, neviem ani čo to je bozk.

Poďme k práci, robím to čo ma nebaví a do práce chodím vyslovene s odporom. Rád by som sa už aj osamostatnil, ale tu v tejto slovenskej diere by to bolo tak od výplaty do výplaty.

Keby som nebol taký slaboch a mal aspoň tú silu ukončiť tento biedny život.

Abandoned popíš konkretnejsie co ta trápi.

My ti veríme a súcitíme s tebou.