vyhorel som?

A áno, ako tu bolo spomenuté, musí žiaľ človek spadnúť až na úplne dno prázdnoty, aby hľadal cesty ako sa z nej dostať k pocitu naplnenia. Tieto pocity vo väčšej či menšej miere zažíva každý.Tak ako každá minca má dve strany, ani radosť nemôže existovať, bez toho aby sme poznali aj smútok. Keby sme boli vždy iba sýty, nevedeli by sme o tom, pretože by sme nepoznali čo je to pocit hladu. Svetlo prichádza po temnote.

Si normálny, úprimný chalan, nedaj si nahovoriť, že by si trpel nejakou poruchou.
Rozumiem ti, ja napr. chodím na dovolenku zásadne v septembri, kedy je všade menej ľudí a to až do Poľska k Baltskému moru, lebo neznášam horúčavy a tam je príjemné ovzdušie a dá sa prejsť po pláži ľahko až na miesto kde je človek aj celkom sám. Je to pre mňa totálny psychický relax, lebo tiež už sa niekedy cítim úplne zblbnutá z väčšiny ľudí a z tých ich prejavov. Tento rok som tam videla iba jeden pár, ktorý si robil fotku s takou tou tyčou. Ja neviem, ale mne to príde vždy hrozne komické. Podľa mňa keby to niekto videl ešte tak pred 20 rokmi, okrem toho, že by sa čudoval, určite by aj pukol smiechom.

Pocit vyhorenia .ci uz pracovneho.vztahoveho prip.kombinacia..priciny su rozne...ale ked sa v nom ocitnes.si zrazu celkom iny clovek....uplne iny ako si byval...viem to celkom presne...co je uzasne .da sa to znova pomalinky zapalit.mne to trvalo 4,5 roka a este stale som otvorena tomu.co som na svojej ceste v hladani radosti zo zivota .este .prehliadla....nakoniec zistis ako velmi ta toto tazke obdobie posilnilo...ja som to zvladla bez liekov a lekarov...to.ze si nespokojny.ta bude tahat stale dopredu.aj cez depky a smutky...ale je to zvladnutelne..ja som bola vyhorena do tla.uplne.velmi...ak chces.napis mi..a prave teraz prezivam jedno z najintenz.pozit.obdobi.ked vidim.ze to malo zmysel...nie su to frazy...je to len cesta hladania opatovnej radosti...pretoze pri vyhoreni sme zhoreli emocne.pracovne.socialne....radost zmizla.vyznam a zmysel zivota smw odrazu zacali stracat...je narocna a pomylena doba..ale kto tuzi po zmene.najde znova svoje stastie...zalezi aj.co ta k tomu doviedlo.pricina...a aj to aky povahovy typ si bol predtym....

Skus si najst aspon nejakych internetovych kamaratov a casom mozno pridu aj tí realny.

Inak ty zijes sam? Lebo ak clovek zije sam tak too je onicom, z toho by sa zblaznil skor neskor kazdy. Bolo by dobre byvat s niekym, kamaratom , surodencom ci s rodicmi alebo pribuznymi ci spolubydlajucimi.

napis mne na mail tomas555555@centrum.cz tiez hladam ludi na kecanie a debaty pomozes mi tym.

Mozes mi napisat na Marekk26@azet.sk

Kolko mas rokov? to mas pravdu vsetko je povrchne a bez emocie..viem o tom svoje vravim ak chces nechaj mail

Angelika, suhlasim, ze takych ludi nepotrebujem a ja si aj robim veci po svojom. Lenze takych ludi je v mojom okoli vela. Teraz cisto len priklad. Idem na hory, aby som si oddychol od idiotov a hlupani v Ba. A na kazdom kroku nejaki pseudoturisti so selfie tycami. Nezaujima ich priroda, zvierata, ci hory. Mne to pride akoby isli na hory len kvoli selfickam na insta. Proste ciste pozerstvo. Alebo pacila sa mi FB skupina Turistika na Svk. Po case sa to vsak zmenilo na skupinu s fotkami pozerov. Ludia uz nelajkuju fotky hor ale fotky bab s vytrcenym zadkom ci chlapov s hore bez.
Proste o tomto by sa dalo vela popisat ale to by bolo na roman.
Krinka chodim k psychosovi ale nikdy mi nic take nediagnostikovsl. Z coho si to usudila?

to mi príde skôr ako nejaká bipolárna porucha ako vyhorenie...nerozmýšľal si nad tým, že by si šiel aj k psychológovi napríklad?

Ahoj, ja si myslím, že je to najmä tým, že ľudia sú hrozný egoisti. Neustále potrebujú potvrdenie z vonku od iných o tom, že za niečo stoja, preto všetky tie instagrami, sociálne siete, lajky a somariny.

Tiež keď jeden niečo robí, hneď to musí robiť aj druhý, aby nevyzeral čudne. Takže všetci čumia do tých mobilov a v podstate sa vo veľkej väčšine prípadov za tie dispeleje iba skrývajú. Skrývajú vlastný strach z okolia.

Kašľať však na to, takých ľudí aj tak nepotrebuješ. Rob si veci po svojom a tak ako to cítiš, vtedy budeš šťastný.

Ako som už písal nič mi nerobí radosť. Koníčky mám, ale buď na ne nemám čas, alebo na ne nemám energiu, alebo ma pochytí taká depka, že ma nebavia, prídu mi nudné a zbytočné.
Riešim ostatných, pretože ako každý človek sa potrebujem socializovať, chodiť von. Keď sa socializujem, tak takíto ľudia ovplyvňujú môj život. Akože ja sa riadim heslom "ži a nechaj žiť", ale keď sa nemám s nikým s podobným pohľadom na život/svet porozprávať a počúvam len povrchné reči, či hlúpe a pokrytecké názory, tak sa cítim dosť osamelo. Teda je to aj jeden z iných dôvodov prečo sa väčšinou cítim naštvaný, v dezilúzii alebo totálne bez nálady.