Vacsinu casu travim snahou mat sa fajn ale nieco vo mne odmalička ma pocit,ze by som na svete byt nemala.nechapem preco ten pocit nemizne ked sa snažím.co dalej?pritahujem situacie a ludi,s ktorými mi to zlyhava a to zase potvrdzuje moj zakladny pocit.ja uz neviem.zacarovany kruh.teraz mi zase niekto chce dokazat ze on je iný,od zaciatku nemam dovod pochybovat,ale akoby sa nieco vo mne zlomilo a ide si svoje. Ja viem ze ked budem dookola opakovat ze ved on ma aj tak sklame ze ho to prestane bavit po case a vykasle sa na mna ale akosi si nemozem pomoct.takato som nebola.prave naopak.nepochybovala som.bola som si vztahmi ista.aj kamaratskymi.no ale slo to docerta a ja som len nechapala....teraz zas sanca,ale uz som zrazu bez nadeje. Ano,mam aj zaujmy ale to vzdy nepomaha.niekedy sa tak odpojim aj od nich mentalne ze zbytocne aj mi to pride.
Uz ma to nebavi...
nájdi si zmysel svojho života v koníčkoch, vo viere v Boha a v myšlienke že sa v tomto živote dá získať za dobre odžitý život posmrtný život. Toto budú tvoje hlavné ciele ktoré ty nikto nezoberie a ktoré ty budú dávať silu a nádej ísť dalej.
Co sa samoty týka, pokiaľ bývas sama tak tá samota velmi lahko na cloveka dolahne. Bývať sám teda nie je vôbec dva krát príjemné. Ak bývas sama a vadí ty to, tak prečo sa neprestahujes k rodicom, surodencom, kamaratke, ci nejakemu spolubyvajucemu a to až do doby dokial si nenajdes nejakeho partnera s ktorym by si bývala natrvalo ?
Úplne nerozumiem o čo tu ide .
Tvoj problém je v tvojich pochybnostiach z ľudí a života vzťahov celkovo,alebo o tom, že pochybnosti sú oprávnené a narážaš stále na krivdy osudu čiže rovnaké scenáre.....?
Ved pisem,ze verim v Boha aj ked sa premaham a co mam z toho?na mna kasle.
Smrť nerieši problémy.Ak aj nevríš v boha je načase sa zamyslieť.
Keby si vedel kolko som toho uz skusila nehovoril by si tak zjesnodusene.mozno pred par rokmi okey,ale ked vidim,ze po rokoch zas to iste aj ked skusam vselico tak dokoncim si co musim a nic ine mi neostane len najst spolahlivy sposob ako sa dostat prec zo sveta,co je zas problem,lebo ani to nie je istota,ze sa podari.nedavno sa v rodine niekto pokusal zabit a reakcia poniektorych:zosmiesnit a este raz zosmiesnit. Toto ti pride normalna reakcia blizkych ludi?
Je to začarovaný kruh.
Keď očakávaš zlé a zlé aj príde,lebo ho očakávaš.
To je zákon rezonancie a platí všade vo vesmíre.
Ale vrátme sa na začiatok .Skúsime to zjednodušiť.Jedno musí z kola von !
Zbytočne ti budem vypisovať čo a ako uvedom si jedno .Len ty to môžeš zmeniť!Nikto druhý len ty a vieš ako len to nechceš lebo keby si to naozaj chcela zmenilabysi to .
Je to také lebo to nechceš zmeniť .
Tak kebyze ma moja situácia bavi tak tu nepisem.Kto nechcete,nemusíte to citat.Na to som zvyknuta,ze ludi odradim,ale preco sa prv tvaria,ze im to nevadi a az po case odo mna bocia?cista falos.vsak ked niekoho nemam rad tak sa s nim nekontaktujem roky a potom zrazu akoze problem. Vsak nemusim sadnut kazdemu,ale ta pretvarka ma uz nebavi.prv sa hraju na inych a potom ukazu kym su.Zmysel mojich vztahov...pokusam sa o lasku v roznych formách,ale po case mi ludia vadia. No a potom som osamela.ale tak zase záľuby sa s tebou neporozpravaju.ta vrodena kritickost voci svetu plus rodinne prostredie plne kritickych slov asi nie je najlepsi zaklad na spokojny život,ze?na vestice neverim,sorry.sotva verim v Boha,aj to sa premaham.tak ako zacat riesit?aky psycholog sa vyzna do tychto veci naozaj?lebo roky k nim chodim a mam pocit,ze som akurat zabila cas,obcas dobre rady zistila,ale na hlavny problem odpovede nie su.a mam pocit,ze aj psychologovi leziem na nervy.nezazlievam mu to ale tiez tam nechodim len tak.
Už na takéto témy nemám ani slov!!!
Už na takéto témy nemám ani slov!!!
Ahoj. To čo popisuješ pramení z dectva a Tvoje okolie Ti to len zrkadlí. Každý človek nám niečo ukazuje. No a dokedy? Kým si to nevyriešiš. Skúšala si terapiu podvedomia? Pomohla by Ti. Tu je moja stránka. Tam je vysvetlené ako to všetko funguje... vesticalubomira.wixsite.com
