uz to vsetko nezvladam, tak som si v noci podrezala zily a mama s ocom mi prisli do izby,lebo poculi ako ticho volam na mamu...nebolo to len tak z nicoho nic..vsetko to zacalo tak,ze ja som mala byt sama doma celu noc a kamoska tiez..tak sme "nieco" podnikli..jednoducho sme sa spili..ale nebola som vobec mimo,vsetko si pamatam..proste som sa chcela trosku zabavit,lebo uz ma nebavi sediet medzi styrmi stenami a dopadlo to najhorsie ako sa len dalo..cela rodina si bude mysliet,ze potrebujem psychiatra..mama s ocom mi uz vobec neveria, aj preto, ze mi volali kde som a ja som tvrdila,ze doma,pritom som doma nebola a im volali vsetci susedia,ze sa u nas nieco deje tak rychlo prisli domov..priznavam, ze tu bolo par kamosov, ale tak neboli sme hlucni a okrem toho sme sli hned na nedaleky kopec, takze neviem kto mohol volat nasim, aby prisli..aj tak nechapem ako som to len mohla dokazat, proste v noci mi bolo vsetko jedno,pri tom vsetkom co mi nasi povedali, teda skorej do mna nakricali som mala pocit, ze sa idem zabit a jednoducho som chytila ziletku a som len chcela skusit trosku zaskrabnut aj na jednej ruke aj na druhej..a odrazu zacalo tiect strasne moc krvi ani neviem ako..odrazu sa mi zacalo zle dychat a tocit hlava..a ked prisiel oco chcel volat zachranku..som povedala nah zavola,ze poviem ze ty zato mozes a tak..tak iba daco nakrical, mama mi to obviazala, napila som sa vody a sla som spat do inej izby..teraz mam take pocity..ani sama neviem co sa ide teraz diat, len jedno viem, nasich som totalne sklamala..ale ked mam stale pocit,ze ma vobec nechapu..vobec v nicom..nikdy mi nepovedali,ze ma maju radi ani neviem kedy mi dali vobec pusu..stale vravia, ze mi daju vsetko co chcem..ale tak ja si chcem uzivat prazdniny..nie chodit kazdy den domov o deviatej..toto co sa mi stalo, je uz stvrtykrat, co som nieco vyviedla..teraz sa budu ku mne spravat, ako k tej najhorsej a vraviet si, ze ako mozu mat taku dceru..ale mne je to jedno..vsetko mi je jedno..tento zivot je cely na hovno..nemam preco zit a dokonca ani pre koho...uz som rozmyslala aj nad psychologom, alebo niecim takym..proste potrebujem niekoho, komu by som sa dokazala vyrozpravat, lebo nasi ani len netusia co mam ja za problemy..ze mam skoro bulimiu, ze sama seba neznasam, nic na mne sa mi nepaci, som cela hrozna, moja naj kamka na mna sere, druha chodi s chalanom, ktoreho lubim ja, len on ani ona o tom nevie a ani im to nikdy nepoviem,radsej budem trpiet..je toho hrozne vela,ale uz idem koncit..budem rada ak mi niekto na toto vsetko odpise a povie svoj nazor, ze ci som vobec normalna..inac mam 16..viem, ze si poviete, ze som este nevyrastla z puberty, ze som decko, ze potrebujem zazivat nove veci ale prave naopak...raz si vsetko okolo seba az prilis uvedomujem a na druhej strane je mi z toho vsetkeho zle a mam pocit, ze lepsie je mysliet si, ze kaslat na vsetko,kazdeho mam na haku..aspon samu seba o tom presviedcat..lebo inak by som sa fakt zblaznila z celeho tohto posraneho zivota!!!!
Podrezala som si žily!!!
Nemyslim si,ze bhat do rana po diskach a ozierat sa je nejaka vyhra...
presne to iste som zazivala aj ja. mala som chut skocit pod vlak. ale potom, ked som sa ukludnila, tak sme sa rozpravali so sestrou doma (s mamou som akosi nedokazala) a sestra mi povedala, ze ak by som nieco take urobila, tak by som neublizila velmi sebe, ale hlavne mame, ak by som to neprezila. takze nerob uz nic.
no je to tazke v tom veku vsetko pochopit, ale ked budes starsia, tak to pochopis, aj aj som mala v tvojom veku take myslienky a hnevala soms a , ze enmozem behat po vonku, ale neboj o nic neprides
Soraja presne tak...
nezufaj, mne rodicia nikdy nepovedali, ze ma maju radi a pusu som naposledy dostala ako decko. City sa nevyjadruju len slovami, ale skutkami. No a ked som bola v tvojom veku mohla som byvat vonku len do deviatej. Trucoavla som, plakala,ale nic enpomohlo. Ked som sla na disko tak som mohla byt iba do desiatej a ostatni byvali do rana. Bolo to tak az do mojej 18-tky. A poviem ti, teraz im za prisnu vychovu dakujem a nelutujem, ze som byvala kratko vonkua ze ma obcas kontrolovali. Rodicia ti nechcu zle,a le tazko s abudes pozerat, preco robia to co robia,ale ver, ze to robia pre tvoje dobro. Vaz si, ze na teba nekaslu, pozri na decka v deckych domovoch. Si mlada, cely zivot mas pred sebou a ver, ze nie je vsetko flakat s apo nociach. O nic neprichadzas. A co sa tyka tvojich problemov, s mojimi problemami som sa tiez nikdy nikomu nezdoverovala, ale skus sa tvojim zdoverit, hlavne mammke, podrzi ta, uvidis. Urcite si cih sklamala,ale vies si ziskat ich doveru, hoci to bude tazke. Hlavne sa velmi vela s nimi rozpravaj a bud otvorrena. neverila by si,ako s amoze stat aj z prisnej maminy skvela kamaratka. Vyskusaj a uvidis. Drzim palce. A hlavne by si sa im mala ospravedlnit za tvoje vyvadzanie a taktiez si priznat chybu, urcite stupnes v ich ociach.
Nebudem Ti hovorit nieco,co by Ti tu povedal kazdy...ze si decko,ktore si nevazi zivot,to,co ma...atd...Prezivas sled udalosti,ktory by sotva pochopil niekto dospely.Ja mam 17,ale zazivam podobne stavy beznadeje.Ci uz je to zbytocnost na tomto svete,nemam pre koho zit alebo pre co zit.Zamyslam sa nad tym najma ked som sama alebo zavreta doma.A je mi z toho nanic.Chce sa mi revat,mam chut vyskocit alebo to nejak ukoncit.Dlho som bojovala s tymito stavmi.Nic sa mi na mne nepacilo,pripadala som si ako zviera v ulite.Aj ked mi ostatni vraveli,aka som uzasna,inteligentna a pekna,bolo a je mi to jedno.A NIKOMU neverim.Snazim sa na to vsetko nemysliet.Mam rodinu,ktora ma miluje.Mam priatelov,ktorym na mne zalezi.-aj ked niekedy mam stavy,ze si myslim,ze ma nik nema rad-.Mam kde byvat,mam kam chodit do skoly.Som zdrava.Musim si to uvedomovat.Nastastie mam rodicov,ktori mi davaju dennodenne najavo,ako ma maju radi.Myslim,ze Ti chyba LASKA.To,ze si si tak ublizila,nie je Tvoja chyba.Chcela si uvolnit tu bolest,co ta zoziera.Jedine vychodisko je otvorene a uprimne sa porozpravat s rodicmi a nejakym odbornikom.Ano,presne tak.Inak budes ako v zacarovanom kruhu a bude to este horsie...musis TO dat zo seba von.Inak sa Ti to moze znova stat.Ze TO budes chciet dat zo seba VON a siahnes po ziletke...ak Ta este nieco trapi,kludne mi napis.
Zuzulka 123 si mladučká a si v puberte. Si v tom veku, kedy človek začne tak ináč nad všetkým rozmýšľať. Ale som presvedčená, že ty z toho vyrastieš, aj keď nie hneď, tak možno tak za pár rokov. Každý má nejaké problémy a starosti, no dá sa to vyriešiť určite aj ináč. Ale ak sa nebojíš určite zájdi k tomu psychológovi. Tvoji rodičia ťa určite majú radi, záleží im na tebe, skús sa s nimi porozprávať a povedať im, že síce máš 16 rokov, no tiež potrebuješ ešte od nich počuť, že ťa majú radi, že ťa milujú a potrebuješ tiež pohladiť. Určite to dokážeš. Si mladučká a kamarátok možeš mať koľko len chceš. Také kamarátky čo nemajú čas o teba nestojja, nie sú kamarátky. Držím ti palce a dúfam, že sa ešte ozveš. papa
