Dobrý deň, mám 15 ročného syna, ktorý je na svoj vek menšieho vzrastu. Priateľstvá nadväzuje ľahko, ale kamarátov často strieda. Vyhľadáva partie, v ktorých môže byť "vodcom". S jeho správaním si nevieme už dlhšiu dobu poradiť. Navštevujeme psychológickú poradňu,bohuziaľ zatiaľ so slabými výsledkami. Probémy začali byť nezvládnuteľné koncom 9-ho ročníka;absencia v škole, zhoršená známka zo správania, berhraničná arogancia spojená s vulgarizmami doma aj v škole až fyzické a slovné útoky na rodičov, ak sa mu neurobí po vôli. Žiadne tresty nemajú účinok, časté zmeny nálad, neprimeraná a neadekvátna výbušnosť (v zlosti hodí o zem napriklad mobil, reproduktor, jedlo, rozleje limonádú po koberci...), netrpezlivosť a takmer žiadne sústredenie pri akejkoľvek činnosti, pri každom jedle zašpiní seba aj stôl. Vie byť ale aj citlivý, čo sa prejavuje v súčasnosti len v starostlivosti o psika.
Poraďťe nám, ako by sme mohli jeho správanie zvladnúť aj bez odbornej pomoci psychiatra.
Za každú radu ďakujeme.
velmi vas prosim o radu
Tak milá Tina... neviem či sleduješ poriadne rôzne filmy a seriály... teda či si si všimla, že väčšina vodcov sú nižšieho vzrastu, ba priam chlapci, ktorí by si bez svojej partie ani neškrtli... Tvoj syn zrejme trpí komplexom nižšieho vzrastu, no možno ho niečo trápi a kompenzuje si to práve tým správaním. Síce je v období puberty a je dosť pravdepodobné, že to dlho nepotrvá. Ďalším dôvodom môže byť práve tá citlivosť, ktorú sa bojí ukázať a zakrýva to zas práve tým svojím správaním. Nie som psychológ aby som ti vedela v tomto poradiť, ale určite by som sa mu snažila aspoň troška prehovoriť do duše tým, že sa nepriamo dotknem problémov, ktoré má a spýtam sa ho na to, čo ho trápi a čo mu chýba... Viac ti poradiť neviem, ale držím palce a verím, že sa všetko vyrieši a bude zase fajn!
No, ja by som sa kvalitneho psychiatra nebala, ale teraz myslim na taky psychologicko-psychiatricky rozhovor pre Vas, rodicov. Nic v zlom, ale mal by Vas na zvladnutie takychto nestandardnych prejavov v puberte usmernit odbornik /zacala by som psychologom/. No a co by sme robili u nas? Ked by nepomohlo vysvetlovanie, dobre slovo ani krik, tak napr.pri hodeni mobilu na zem by zostal tam, hoci aj nefunkcny a novy by nebol, rozliata limonada a jedlo na koberci by tam tiez zostalo /teda ak by to bolo v synovej izbe/, atd. Asi by som to nekomentovala, nechala by som take situacie bez povsimnutia. Vies, ked nezabera Vase slovo, skuste to prejst mlcky. Viem si predstavit, ake je to tazke, ale na stastie len predstavit, hoci pubertu sme u 2 deti bez problemov prezili. A keby ste nasli sposob, ako ho dostat napr. na karate alebo ine sportove aktivity...ach jaj, vlastne neviem, ci som Ti nejako poradila.
(nie je za co..naozaj, len trpezlivost . Na povrch sa javia ako zle decka, ale vo vnutri su citlive. Pa)
Trpi chorobou zvanou hyperaktivita
Tinka, tu to ide takto :napises problem a cakas. kto vie, odpovie a poradi..Neboj, tema nezapadne prachom, stali navstevnici listuju.
Moja rada -mam dceru v takom istom veku..uz sme presli vsetkym, aj zhorsenymi znamkami z chovania. Nepomoze nic, len mat pevne nervy a ukazat, ze mu stale doverujete. Vyzera to byt tazke, ale jedine tak sa to da zvladnut..a este cakat, az vyrastie z puberty. Tiez sme chodili psychologicke, ale absolutne ju nechapala..takze jedine trpezlivost. Prajem vela pevnych nervov
