ahojte som strašne smutna bez nálady v hlave mám strašný zmätok. Prednedávnom mi diagnostikovali sociálnu fóbiu. Som na antidepresivach ale aj tak to ide so mnou stale dole vodou. Čím viac sa sanžím z toho vylýzať tým sa to zhoršuje. Navyše nemám vela kamaratov sktorými by som sa mohla porozprávať. Mám strach že ich iba otravujem a že keby som tu nebola tak by si toho aj tak nikto nevšimol. Mám strach že prídem aj o tých čo mám kedže sa začne školsky rok oni sa rozutečú na výšky a ja tu ostanem sama. Mám strach že ked budem na dne nebude tu nikto kto mi pomôže nikto kto by ma mohol vypočuť okrem psychiatra samozrejme. Ako mám zahnať tu uzkosť čo ma vo vnútri stale zožiera. Som smutna chce sa mi plakať no zaroven sa bojim že by ma pri tom niekto prichitil lebo nechcem robiť našim problemy oni by sa zasa trápili a to nechcem tak sa pred nimi tvárim aspon trochu štastne ale ja už nemôžem bojim sa že zasa budem sama. Nedokážem sa s nikim lepšie sponznať chalana nemám. Skončila som teraz strednú a výšku budem mať iba externe v inom meste takže velke kamaratstva nehrozia teda nehrozia skoro žiadne. Na strednej mi trvalo 2 roky kím som si našla jednu kamošku cele dva roky. Nechcem o nich prísť no zároven ma teši že aspon im sa dari.
úzkosť, strach a postupujúca SF - POMOC !!!!!
pozri stranku www.sociofobik.tym.sk
ahojte.mam jeden problém s osobou, ktorú ani dobre nepoznám osobne.je to chlapec, ktorý sa mi páčil na strednej,proste keď som ho videla po prvý krát prešli po mne zimomriavky...a bolo...proste mi šiblo...problem je v tom, že som s ním nedokázala zoznámiť a bolo príležitostí veľa,veľa.Strach ma natoľko ovládal v tej chvíli, že som to nedokázala.nikdy sa mi to predtým nestalo a ani potom.uz preslo dost rockov a vsetko bolo v pohode aj som zabudla,že niekto taký bol,lebo proste co zide z mysle zide z očí.ale nedávno som našla jeho fotku a začala si sním chatovať.Nechápem,ale ten strach sa vrátil znova.chcel sa stretnuť,ale ja to nedokážem.nie som zaľúbená, chcem ho spoznať ako kamaráta, ale strach ma proste ovláda a nedokážem byť sama sebou.Ako to prekonať?
jaja dakujem ti za tvoje slova. No hadam máš pravdu že sa raz obrati slniečko aj na mna. Veru čas ukaže čo sa ešte stane. Dnes po dlhej dobe mi je lepšie konečne sa viem aj trochu usmiat na ten svet hoci včera mi do spevu veru nebolo. Každý den je iný trochu humoru: aspon sa nenudim menší výkrik na zlahčenie situacie
Farmaceuticke antidepresiva su dvojsecna zbran. Nieco pomozu, nieco poskodia. Ba dokonca niekedy nic nepomozu("nezaberu"), ale poskodia.
Lepsia alternativa su prirodzene antidepresiva(lubovnik bodkovany=St Johns Wort, 5-HTP).
Podobne temy uz bezali viacere.
Monika,neboj sa vsetko prejde ver tomu....chapem tvoje pocity,ale nebudes ich mat vecne,ty sa len bojis neznameho a ked uvidis,ze to tak nebude..najdes si kamaratov,lebo chces na sebe pracovat,moznoze vyska bude super,moznoze sama budes so sebou spokojnejsia,najdes si co ta bude bavit,viem,ze teraz to vidis inak to ta prejde...ja sama mam depresiu a beriem lieky,ja vsak az teraz po rokoch prichadzam na to preco mam stavy ake som mala...a je to ako keby mi kamen postupne padal zo srdca..pracujem na sebe,na tom aby som raz zila bez liekov vo velkej miere,ale uz aj teraz som stastna=)a priatela si najdes moja,len musis mat otvorene ocka a ked ti bude lepsie,vsetko pojde lahko,takze hlavu hore,OK?=)drzim palceky,ale viem,ze to zvladnes a prezradim ti jednu vec....KEDYKOLVEK BUDES NA DNE,VZDY SA NAJDE CLOVEK,LUDIA,KTORI TI POMOZU...VZDY..ALE TY IM TO MUSIS DOVOLIT=)papa=)
