ach zasa som si ublizila:(

Príspevok v téme: ach zasa som si ublizila:(
jmrd

ach zasa to na mna prislo.ale zacnem od zaciatku zacal sa mi ruct cely zivot, lasky, priatelstva, skola a vsetko okoo toho a tak som len jedneho dna chytila noznice a sprawila par zarezov do ruky to bolo nic o par dni znvoa a tak som pokracovala kazdy den cim dalej tym hlbsie :((( potom om skoncila v nemocnici a vtedy mi tuklo ze s tym musim prestat prestala som ale len na mesiac...vcera som zacala opet ale uz nie len ruky ale aj nohy uz :(

lucia87

ahoj!
Ked som bola mala(okolo 12 rokov), mali sme doma tiez tazku rodinnu situaciu. Kamaratov som sice mala a v skole sa mi darilo, ale vnutorne som sa citila dost zle, mala som pocity menejcennosti. Raz som od mamy, ktora na mna casto bez dovodu kricala, dostala za nieco, za co som ani nemohla. Vtedy som dostala akoby zachvat, prestala som sa ovladat, len som sedela v kute, nariekala, triasla som sa...uvidela som bratov vreckovy nozik a napadlo ma, ze sa zabijem. prvy zarez ma nebolel, skor prebral, cim hlbsie a viac som sa rezala, tym mi bolo lepsie. vreckovy nozik bol tupy a hlboke rany mi nespravil, ani som velmi nekrvacala. Schovavala som si ruky, ale istym sposobom som bola na seba hrda. Babka si to na dalsi den vsimla a rozplakala sa. Vedela, ze moja mama je psycho a hned je doslo, kolka bije. Vsetko som jej povedala a ona sa porozpravala s otcom. Ten ma na dalsi den zobudil o 6 rano, tak, aby to nikto(mama) nepocul. Posadil si ma na kolena a povedal mi, ze nech mam akykolvek problem, vzdy mu mozem povedat a on mi pomoze. Vtedy sme vyhladali psychologycku. Nikdy viac som nic podobne nespravila a moja psychologycka mi vysvetlila, ze toto je len sposob, akym sa mlade dievcata zbavuju stresu. Priznam sa ti ale, ze obcas, ked sa mi nieco v zivote dos..rie a ja mam pocit, ze toto som mohla spravit lepsie, myslim na to(teda nie konkretne na rezanie, ako skor na ten pocit, ako ta bolest oslobodzuje), pretoze som na seba dost prisna a uz je to len hadam daky pocit, ako sa potrestat. preto si myslim, ze psycholog ti pomoze, lebo pomohol mne, treba len najst dobreho, lebo nie vsetci maju rovnaky pristup. Skus sa spytat ucitlky v skole, co si mysli o skolskej psychologycke, urcite daku mate...Verim, ze aj ty mas problem so sebavedomim. casom ti narastie, neboj, treba sa naozaj len obkolesit dobrymi priatelmi a hlavne rozpravat o problemoch. Mozno budes prekvapena, kolky ludia su ti podobni! Drzim palce

Alternativa

Jmrd,
je nespravne, ked utekas od tych, co Ti chcu pomoct. A to nehovorim len o lekaroch. Neutahuj sa sama, dobrovolne do samoznicujucej samoty. Vies, aj samota vie byt fajn, napr. s dobrou hudbou, knihou, nejakym hobby. Ved si opakovane precitaj nadhernu "spoved" Diesela, toho v tejto teme. Tak sa usmej, moja a zabojuj. Psychika je svinucha, musime sa naucit ju spravne ovladat, da sa to. Hoci aj s pomocou odbornikov. Mam pocit, ze by si mala chodit k dobrej psychologicke. Skus navrhnut rodicom, ze chces psychologa. Drzim Ti palce

vin diesel

luboos,
Ma pravdu...

jmrd, mal som tiez take dni v zivote. A to hlavne v 15 rokoch. Tento rok dospievania zavisi od budovania charakteru.

My story:
Vies, bol som este maly ked mi otec zomrel. Matku to uplne polozilo. Na tri roky som mal tak rozbitu rodinu, ze som nevedel ci vobec do nej patrim.
Ked som mal 11 rokov zacinal som sa vela venovat PC. Uplna zavislost. Dokonca som ani nechodil do skoly. Zacinal som kradnut mame peniaze, nadavat jej (zato som bol aj biti). Bol som este len maly chlapec ktory nevie co chce. Skola mi bola na nic.
Az do 14 rokoch, som mal zivot uplne na nic. V tomto roku som uz plne zacal uvazovat ako nejaky 17 rocny chalan. Zo zufalstva som siel do divadla pozriet si nieco (lebo filmy v kinach vivolavali uplnu agresiu) aby som nemyslel na problemi. Videl som tam predstaveni. Proste klasika, hudba, herci siene.
Neviem co sa stalo ale mna to proste tak chytilo ze som po predstaveni siel sa pozriet do zakulisia. Vtedy to proste prislo! (skratim to), chytilo ma to. To bolo len prechodne. Zas som sa dostal do toho stadia niciho. Par tyzdnov som vtom bol.
V jeden vecer som len tak pozeral net, heh a nasiel som tam zivotopis vina diesla, ktory mal v podstate podobne dectvo ako ja. Zivotopis to bol dlhy na par a4 stran. Ked som to dal prelozit znamemu a sam som si to precital, pochopil som ze ked niekto sa pokusil dokazal dostat cez to co ja, preco by som to nemohol skusit. Mna ten uzivotopis uchvatil, ten herec a aj ten jeho charakter. Nabral som odvahu a vratil som sa do divadla Jonasa Zaborskeho v Presov(moj byvaly domov) cely nesmely co a ako tam bude.
Potom ma zacala bavit posilka (v 15tich), a slo to so mnou hore - fyzicka aktivita)
Ale spat ku teme,
Filmarcinu pozeram a studujem. Dneska ma m (len) 19 rokov a viem ze vo filmarcine vidim jeden zo zmyslov zivota. (predtym ako 12-13 som sa venoval historii a vsetko okolo toho - to ma vsak prestalo po case bavit)...

Chcel som tymto ukazat ze clovek si proste musi najst zmysel zivota. Bez toho to rozhodne nejde. Bez toho clovek pije a fajci.

skorica

ahoj jmrd, pises ze odbornu pomoc nechces - no myslim ze bez nej to velmi nepojde. viem, je tazke najst psychologa/psychiatra ktoremu by si doverovala, ale skus to... odkial si? pripadne ak si proti klasickej medicine - aky mas nazor na alternativnu liecbu? je vela moznosti, skus pohladat, verim ze aj na internete objavis vela veci (ale opatrne, never vsetkemu a kazdemu). no a ako pisu viaceri - rozhodne by ti prospelo moct s niekym o tom hovorit, otvorene, kamaratsky... kamarati dokazu naozaj zazraky

luboos

>:´( tak jej prosímťa poraď, skus si na internete vyhladať niečo okolo \"EMO CHILDREN\" problem je emocionalny, a títo ludia si ho vytvárajú sami, Ale 3x zdvoraznujem ze neviem čo je v tom hlbšie. Ja mam tiež priatelou ale musel som si ich najsť a nesedet a premyšlať otom ako ma svet nema rád, to sa tu snažim povedať.Skús jej pomôcť ,najednej strane chápem , na druhej nie, alebo ju niekdo oslovte nech si ide svami sadnúť na caffe a skamarádte sa sňou. (To je to ja si nehladam kamaratou čo si rezú po žilach, ty hej?)Prvý krok by mal byť z jej strany. (nechcem aby sa tu teraz otvorila diskusia o tom či je to normalne) chcem len poukazať nato že svoj problem rieši niečim čo ho nevirieši , ba prave zhorší.

>:´(

lubosko ja by som to tak nezlahcovala.. ja mam milujuceho manzela, super priatelov a s rodicmi si rozumiem.. tak mi ani nenapadne si ublizovat, zobrat drogu alebo neviem co.. netvdim ze jmrd to ospravedlnuje, ale je to skutocne vazny problem.. nie chudaci rodicia co maju take decko.. ak zlahcuju jeho problemy ako Ty a neberu ho vazne, tak to dopada prave tak..

luboos

Podla mňa ani nieje tvojim záujmom na tomto fóre odstránenie tvojho problemu - ako len nejaká forma pochváliť sa ze robíš niečo čo hraničí so zdravím rozumom. ( ešte raz - neviem aká je u vás situacia - či maš problemi že ťa rodičia nechcú púšťať von, alebo ťa nehal priateľ, alebo čo ... Najdi si domáce zvieratko pekne sa ońho staraj, alebo si choď kúpiť temperky a niečo pekné nakresli :-) a pošli to na toto forum, chod do prírody, pozvi niekoho na kofolu, a nevisedávaj za počítačom niekde uzavretá v tmavej izbe. Snáď ťa to časom prejde - veľa šťastia.....

luboos

Sak si popozeraj nejaké tie stránky s tématikou EMO CHILDREN (to sú tvoji rovesníci čo vidia v živote len to zlé a smutné a svoju situaciu riešia žiletkami - malujú si načierno oči a nosia čierne dlhé vlasi.) Nechápem čo tým chcú úkázať - dokázať, škodia sami sebe a chudáci rodičia - mať také decko. Zmaň svoje myslenie najskôr ty a budeš vidieť ako sa časom zmení voči tebe okolie. Napíš čo ťa na tom samoubližovaní tak baví, choď radšej darovať krv... OMG.