Červenanie = Socialna fobia

Stoma no ked je to tak, ze napriek uzivaniu AD si vo vnutri nervozna ako predtym, skus sa o tom pozhovarat so psychologickou, hadam nechces cely zivot brat AD.
My musime dostat SF pod kontrolu a nato su rozne treningy.

pre ZIPO ehmmm, tak to červeňanie som mala aj ja niekedy, bolo to ešte pred tým než som nebrala antidepresíva, tak tiež v strese sa mi prudko zvýšil tlak, teraz čo užívam antidepresíva, keď už sa rozprávam s cudzou osobou, som biela ako stena, tlak mám 100/70 ( to spôsobujú tie lieky), ale vo vnútri tela cítim aj tak silné napätie a nervozitu, ale lieky ma fyzicky tlmia tak, že doktroti by povedali, že som zdravá ako ryba, je to však umelo vytvorené len tými AD liekmi, pred AD liekmi som počas rozhovoru bola taká splašená, že som všetko doplietla, až som koktala, s užívaním AD skôr mám spomalené myslenie a pri rozhovore to vyzerá tak, že mi vypadávajú slová, tak sa cítim ešte trápnejšie než predtým, ale sa aspoň nečerveňám

Ahoj Vsetci,ako vidim je nas vela co trpi SF a preto by som sa chcel s Vami podelit o svoje problemy az po liecbu psychologickou. Takze u mna sa SF zacala prejavovat okolo 15 roku zivota, vtedy som si si to az tak neuvedomoval, cervenanie mi nepripadalo nejak strasne, ale odstupom casu, som si zacal uvedomovat, ze pri rozhovore s osobou, ktoru nepoznam, alebo poznam len velmi malo, najme ked to bola zena sa som sa necitil tzv, vo svojej kozi, triasli sa mi ruky, zacal som sa cervenat. Preto som sa zacal vyhybat kontaktu s ludmi kde to len slo. Teraz mam 23 a cca pred 3mi mesiacmi som vyhladal psychologicku, pretoze uz to bolo premna neunosne, akonahle som s niekym prehodil 2-3 vety, zacal som sa nenormalne cervenat, triasli sa mi ruky, potil som sa, nevedel som co povedat, nedokazal som sa pozriet do oci.U mna je hlavnym problemom cervenanie sa ,stacilo, ze sa niekto na chvilu na mna pozrel a hned sa to vsetko spustilo. Po par sedeniach u psychologicky sa moj stav o nieco zlepsil, dokazem pokracovat v rozhovore, mozem pvedat , ze sa cervenam menej ako predtym. Lieky zatial nemam predpisane ziadne, uvidim ako budu prebiehat sedenia v nasledujucich mesiacoch, ale ked to pojde takto dalej verim, ze dokazem dostat SF pod KONTROLU. Najlepsia cesta aku vam mozem poradit, NESEDTE DOMA tym to len zhorsite. Na zaciatok si vidite s kamaratom/kou niekam sadnut na kavu, kde nebyva vela ludi, dolezite je vystavovat sa tejto uzkosti postupne po krokoch. Clovek tpriaci SF ma znizene sebavedomie a prave touto cestou ho postupne moze nadobudnut, na sedeniach mi psychologicka radi rozne relaxacne techniky ako uvolnovat svalstvo, dychanie a mysel. Je toho este na vela, ale ak ste este nevyhladali Psychologa, spravte to co najskor, bue to najlepsia volba pre Vas. S pozdravom Zipo

alenda, maš pravdu, je to akoby stav poststresový. Citim sa potom dosť unavená a bolí ma ta hlava.

stoma:
tak to by som prijala aj ja, ked by bola taka nemocnica na sociofobikov. Ja sice mam kamratky, ale stale viac sa vyhybam spoločnosti kvoli tomu červenaniu a hlavne nasledne , že ma potom bolí hlava, ako som už písala.:-(

Dobrý deň prajem, tiež mám sociálnu fobiu, užívam lieky, ale ani tak sa neviem zapojiť do spoločnosti, nemám žiadnych kamarátov, nevie mi niekto poradiť, nepoznáte niejakú organizáciu alebo nemocnicu, kde sa konkretizujú špeciálne na sociálnu fobiu, ako napr. pre alkoholikov je Predná hora. Veľmi by ste mi pomohli.

Leusska určite choď, uvidíš že ti to pomôže, musíme s tým bojovať, aby nám to neobedzovalo život. Bohužial sa to vyliečiť natrvalo nedá, ale aspoň sem-tam mať úplný pokoj. Tiež by som nebrala lieky, keby som to necítila na svojom zdraví, a neničila tým samú seba. Keď na to človek nemusí myslieť, je to úplné iný život. Nezožierajú ťa nijaké strachy a hlavne nestresuješ a neničíš si imunitu. Tá troška poškodená pečeň z tých liekov je oveľa menej ako to všetko, čo človek hrozí, keď je pod ustavičným stresom, a hlavne sa potom ani nevie tešiť zo života.

Chvalabohu tam mam kamaratku, ktorej možem všetko povedať. V praci to mame dosť prísne, tak si to medzi sebou povieme a to mi pomaha, ale to nestačí. a aj v sukromí mam problemy. Maš pravdu, k tomu psychologovi by som mala ísť.

Leusska. Keď som chodila ja, tak ho nebolo treba, myslím že ani teraz nie. Psychológa si môže nájsť každý sám podľa mňa. Nájdi v sebe odvahu a choď, viem že to je ťažké. Ale určite si dosť rozumná a šikovná na to, aby si to dokázala. O mne to už vedia skoro všetci priatelia a rodina a zobrali to normálne. Dokonca som sa hanbila to povedať jednej svojej kamarátke a ona mi tiež povedala, že má problémy. Pritom vyzerala tak sebavedomo, a tiež ju niečo trápilo, čoho sa bála. Ak máš možnosť ísť k psychológovi tak to neodkladaj. Veď on ti nič nespraví. Nemáš sa čoho hanbiť. Je veľa takých ľudí. prinajhoršom sa rozplačeš. Môj chalan povedal, že raz aj tak musím prestať plakať a povedať čo ma trápi. Keď to človek dusí v sebe je to najhoršie. A ty máš ešte aj zdravotnéproblémy. Nehazarduj zo zdravým, lebo ti to zráti. A myslím, že sa chceš dožiť vnúčat??:)Ja som sa liečila u psychiatričky. Teraz sa mi to sem-tam vráti, aj ked ten stres nie je taký veľký, musím s tým znova začať bojovať, pretože aj to málo stresu mi kazí imunitu a sposobuje infekcie. A ty sa s tým ako vyrobnávaš v práci?? To si neviem predstaviť, ako to zatial zvládaš bez pomoci?? Lebo viem aké má človek divné myšlienky a strachy v kolektíve pri sociálnej fóbii pokiaľ nevyhľadá odborníka.

To fakt netreba odporučanie? To je super, ale aj tak sa tam zatial neodvážim ísť. Ja som totiž tak blba, že si necham skoro všetko, hlavne v praci musím držať hubu a už mam aj zo stresu nepravidelnu činnosť srdca. Je to možné?

Leusska, k psychológovi nepotrebujes doporucenie, len k psychiatrovi. Mne uz teraz nejde ani o to, ze sa bojim urcitych situacii, ale ze mi ten stres nici zdravie.