Červenanie = Socialna fobia

George78 ahoj čítal si môj príspevok? Ak nie, tak ešte raz prepáč ak som ta urazila s tou mokrohajskou.

To Georgi: ja som tu :) Inak bol som tu od septembra až do decembra a nebolo tu takmer ani nohy, tak som od nového roka nechal a zrazu kukám, že plno príspevkov. Akurát od januára. To poteší. Ja som 4 roky iba presedel v jednej lavici na strednej, takže u mňa je to takáto sociálna fóbia. Ale pred rodinou sa správam úplne normálne alebo pred istými kamošmi. Dokonca tak, že najviac ukecaný som tam ja. Aj máš ľudí, pred ktorými akoby fóbia ani nikdy neexistovala?

Prajem Vam prijemny sobotnajsi den.je tu niekto?

terapie mi pomohli len načas, s liekmi som sa cítila lepšie takmer okamžite, ten lepší účinok nabehol až po pol roku. Lieky sú ale určite najlepšie na zbavenie sa negatívnych pocitov

alenda: a po akej dobe ti to pomohlo? Pomohli viac lieky alebo terapie?

Ja som chodila v Prievidzi. Sedenie trvalo tak okolo pol hodiny až hodiny. Každá si myslím objednáva pacientov, tak si tam len sama. Vždy mala na mňa čas. A chodila som podľa potreby. Najlepšia je kombinácia psychológa a psychiatra. Skús hľadať na nete, niekotrí sú aj neštátny a neplatí sa, asi hľadať na nejakej poliklinike, alebo v nemocnici. Ja už teraz nechodím nikam. Môže sa to vrátiť, myslím, že niekde v človeku to stále zostáva, ale dá sa to mať pod konktolou. Ja som teraz nemala žiadne problémy pri ústnych skúškach a predtým by som aj z kože vyskočila. Hlavne je, ak sa to prejaví znova, rýchlo hľadať pomoc a riešenie a nezľaknúť sa pri prvom zlyhaní. Aj mne sa to už odvtedy prejavilo, ale dokázala som sa ukľudniť.Ale potom som ďalšie situácie zvládla v pohode, akurát som mala trošku divný pocit, ale ruka sa mi netriasla. Všetci majú trému, len našu vidieť. Psychologička ma naučila jednu uvoľnujúcu meditáciu.

alenda :) dakujem za povzbudenie :)) mas uplnu pravdu... treba sa nejako vzchopit. Ked najhorsie ze sa moze stat, ked si clovek mysli ze je uz z toho vonku a opat sa to vrati... nemas niekedy take pocity? Este sa ta mozem spytat kam si chodila alebo chodis ku psychologicke? Teda do akeho mesta :) Ako mam najst na nete ktora je statna a ktora sukromna? Ako vlastne dlho trva jedno sedenie? Ma statna psychologicka vela casu na jedneho pacienta, alebo je to take uponahlane ako zvykne byt u statnych lekarov? dakujem za odpovede :)

Baby k psychologičke nepotrebujete lístok od obvodnej, a nedajte sa zdierať u súkromnej, choďte radšej k štátnej. Ja som chodila vyše roka a nazeplatila som ani korunu.
A s tým červenaním sa až tak netrápte. Vyzerá to celkom sexi, a chalanom sa to páči. Aspoň vie, že keď sa červenáte, tak sa vám páči. Aj priateľovi raz musíte zdôveriť, dlho sa to nedá utajiť, a čím viac to chcete utajiť, tak tým je to horšie. Tiež som mala s tým veľký problém povedať to môjmu..len to nerobte smskou:))Vlastne môj priateľ mi najviac pomáha, aby som sa nebála.

Najprv ma liečila jedna psychologička, na tú som sa nahnevala, lebo ma dobre nechápala. Druhá bola super,len som jej nedokázala rozprávať o svojich pocitoch.Mne bolo vždy do plaču, keď som mala o tom hovoriť. Psychiatrička mi potom dala lieky 1rok a 2 mesiace, naprv slabšiu dávku, potom trošku silnejšiu, bola som z nich trošku ospalá zo začiatku, ale boli super na to, aby som pochopila, že s tým viem bojobať aj sama a lieky nie sú potrebné. Postupne, keď sa mi darili situácie, keď som bola uvoľnená a nemyslela som na to, ako sa mi bude ruka triasť 2 týždne predtým, sa mi zlepšovalo sebavedomie a pokračovalo to k lepšiemu. Nie som z toho úplne von, ale pracujem na sebe. Najviac mi pomohli moje kamarátky, všetky to vzali normálne. Teraz to už dokážem povedať aj v škole, a nestarám sa či to niekto počuje a čo si o tom myslí, lebo sa už za to tak nehanbím...

Alexis: nemyslela som, že sa máš s tým zmieriť v tom zmysle, že to máš nechať tak. Musíš bojovať, aby raz prišiel deň,keď na to nepomyslím a ani sa ti o tom nezasníva. Ja už dosť takých dní mám, dúfam, že ich nestratím, aj keď samozrejme, že strach prichádza s každou novou situáciou, len nie taký intenzívny, aby ma úplne ovládol.
Myslela som to tak, že sa musíme prijať také aké sme a mať sa rady. A nebáť sa toho, či nás niekto odsúdi, alebo nie. Mne to doktorka povedala, že môj náš najväčší problém je, zmieriť sa s tým, že máme sociálnu fóbiu. Dá sa vyliečiť.
Alexis určite choď aj k psychiatrovi, pomôže ti to, keď ti dá aj nejaké slabé nenávykové lieky.

alenda: a uz si sa z toho dostala uplne? Uz sa ti ta ruka netrasie? alebo sa este stale musi pri tom premahat? Ako to mam prijat? Ved praveze ked sa s tym zmierim, tak sa to moze len zhorsovat nie? Praveze si myslim, ze treba proti tomu bojovat, len neviem ako . A ako dlho si brala tie lieky? Ako to vlastne funguje? Ked ich beries, tak sa citis byt uvolnena ako keby si si dala pohar vina alebo ako? Neviem si to predstavit, ale tuzim po tom aby ma ta uzkost uz nezozierala.

fobicka: no ten sen musel byt des. Ale ked si to tak vezmes ake je to absurdne :D Cloveka to tak trapi, ze ma z toho az nocne mory.

Inak dnes sa chystam na koncert do jedneho podniku a mam strasny strach. Jednoznacne si budem musiet uhnut predtym. Ved aj tam budeme pit pivko, tazke to je jedno :)) drzte prsty :)