Ani neviem ako začať.Trpím akousi vnutornou samotou, nejedna sao samotu spolocensku.Do skoly chodim, s kamaratmi sa pravidelne stretavam, ale nie je to ono, nieco tomu chyba.V hlave mi prudia sklucujuce sny, jasne analyzi, myslienky, len som este nestretol cloveka, s kt. by som sa o tom mohol porozpravat, ktory by ma pochopil.Aj ked sa s tykam s ludmi, tak je nejakeho takeho cloveka dost tazke stretnut, stale sa stretavam s tymi istymi ludmi a na pokec sa mi nechce chodit, na icq si s jednou pisem, ale niekedy mam pocit, že z jej strany to nie je nejak silne.
V spoocnosti posobim stale s dobrou naladou a nikoho asi nenapada, ake problemy mam a nikoho ani nechcem zatazovat.
Mam pocit, ze nie som pochopeny, vinit mozem zatial vek, ale co neskor? Mam pocit, ze moj zivot sa ubera do sračiek
superh@centrum.sk
