mama ma psychicky nici?(alebo som bezohladna dcera?)

Ahojte..uz neviem co mam robit, ani sa mi o tom nechce pisat a na druhej strane mam pocit ze uz to nevydrzim..Mam pocit ze uz to doma nemozem vydrzat..ze to tu neznasam a nenavidim..ze chcem odist daleko daleko..Proste..mame teraz doma jeden problem s byvanim, ktory je dost tazko riesitelny a mam to tazko nesie..Je mi jej velmi luto, ale psychicky ma to nici..lebo ona stale za mnou chodi a stazuje sa..a depta ma..ze ona je nestastna..ze z toho umrie..ze ju nikto neviem pochopit (ani ja)..potom prejde k tomu ze zacne mne alebo ocovi nadavat ze s tym nic nerobime, ze to tu doma nenavidi..ked jej povie na to "mami, nechaj ma.."zacne este viac ze na co vobec mala dceru, ze ved ona sa brala len kvoli mne.."a pritom to s danou temou nic spolocne nema..potom znovu zacne plakat a stazovat sa..A ked ja nevrhnem riesenie tej situacii, tak je na nic..lebo mam pocit ze ako by som to hovorila stene..lebo ona sa nechce ani odtialto odstahovat ani odist..(teda odstahovat ano, ale ma tolko narokov, ze ziaden prijatelny byt sa neda najst)..Ja sa citim ze som asi strasne zla, lebo hoci mi jej je luto ked place a tak..citim strasny hnev, zlost na nu a nenavist (nie k nej)k mojmu domovu, ze je tu take priserne ovzdusie..Som radsej ked som tu neni..Kedykolvek som s nou co len na par min.(napr.vojdem do kuchyne), stale len nieco negativne..najskor byt, potom potom nieco negativne s babkou, potom som prilis chuda..potom neviem co a neda sa tu vydrzat..chodi zamracena cele dni..duchom nepritomna..Nechcem aby to vyznelo ze chcem na nu nadavat..je to moja mam, lubim ju, ale ked to trva skoro tri mesiace, je to uz na mna moc..Som nestastna doma..Neustale mi vycita ze ju nechapem a nechcem vypocut, ale neda sa to pocuvat dokola to iste negativne, zle mi to robu, potom sa trapim..Neustale jej hovorim "nechaj ma", "nehovor mi o tom"..Trapi ma ze som asi zla dcera, ale nedokazem to pocuvat..Ako teraz pred chvilou..vsetko ok..len mama nejako mimo..oco siel spat..isla som zanou do kupelne na chvilku pred tym ako pojdem spat..nestihla som dvere zavret..spustila na mna prud negativnych staznosti o byte.., povedala som jej "mami,zase..nebavme sa o tom"..dobre, povedal nieco ine zase staznosti, povedal som jej "mami,nechaj ma..prisla som sem aby sme pokecali, a zase hovoris len negativne veci.."Na to zacal strasne plakat..ze som sebecka..neviem ju pochopit..a stazovat sa..a ze co ma robit..ze ona z toho ochorie..Kusla som si do jazyka, napkon som tam stravila hodinu, potom jej povedala taku malu radu..zacala po mne kricat..tak som odisla..Je mi nanic..nici ma moja rodina a na druhej strane lutujem mamu, je v takom stave ze by podla mna potrebovala psychologa, bojim sa ze je z toho prepne..A na druhej strane..citim strasny hnev a bolest voci nej..lebo mi ta napata psycho atmosfera z jej strany velmi ublizuje..Mam ju rada..a..neznesiem ju v mojej blizkosti..Teraz som napisala mega prispevok..aspon som sa trochu "vyrozpravala"..Ak by sa niekomu z vas chcelo, mozete mi nieco na to napisat..dakujem..papa