Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Ako sa zbaviť sociálnej fóbie bez psychológa?

shyy

Ahojte :) rada by som sa podelila s vami o môj problém :
som srdcom extrovert, no som veľmi hanblivá a mám sociálnu fóbiu...ten blbý pocit, to týranie, keď sa niekto baví priamo pred vašimi očami, vy sa chcete pridať, no nemáte na to odvahu je na nezaplatenie :) alebo ak aj sa pridáte tak tak zvervózniete, že z toho nič nakoniec nemáte...alebo keď niekto vám po tom, ako vás niekto bližšie pozná povie : "to by som vôbec nepovedal, že ty si takáto. Si sa zdala byť taká...ehm...tichšia.o dosť" :D Kedysi som mala problém aj platiť v obchode, bez toho aby som vykreslovala myšlienky predavačky o mne :D teraz už to nejako zvládam...alebo cesta vedľa nejakého cudzinca v buse? nehrozilo, postojím.
Napríklad aj teraz si úplne predstavujem, že za monitormi rozmýšľate čo za tupca píše takéto blbosti a že nikoho to nezaujíma..

Ale je to dobrý pocit, keď viem že tam vonku vo svete je niekto ako ja a nie som v tom sama :)

Insane_animal

Taktiez trpim socialnou fobiou. V podstate ani neviem ci sa mi stalo v detsve nieco konkretne kvoli comu ju mam, lebo vlastne od malicka ako vyrastam s nou zijem. Snazim sa aj ja prekonavat sameho seba, okrem strachu, uzkosti a depresivnych stavov prezivam aj sialenstvo.
No da sa s tym zit. Nehovorim ze to je lahke, lebo ja sam s tym mam problemy, ale napriek tomu sa to da. Ja tiez som na tom byval horise. Za svojich teenegerskych obdobii si spominam ze som mal problem ist nakupit do obchodu, ist vyniest smeti, porozpravat sa so susedmi... vlastne aj dnes pocitujem stres pri tychto cinnostiach, ale viac menej sa ovladam a nie je to take hrozne ako byvalo. Zase uz tie vaznejsie veci, ako napr ist si hladat zamestnanie, ist na pracovny pohovor, ist nieco ine vybavit, a pod. je pre mna skoro nemozne. Strach ze sa znenoznim a zlyham. Strach ze ma budu psychicky tyrat a terorizovat, co nasledne vo mne vyvola pocit aby som konal viac a odpykal svoje chyby a to aky som neschopny a ubohy. Vela krat uz ked sa chysta aby som konal sa mi spusti kortizol do tela, zacnu sa mi potit ruky, mam zaseknuty hlas a som psychicky a niekedy aj fyzicky paralyzovany. Zastavi sa mi zmyslanie a prestavam vydiet veci objektivne.
Nikdy som nebol u ziadneho psychologa ani psychiatra. Nikdy som nemal ziadne lieky. Skor som zvykol citat motivacnu literaturu a priklanam sa k relaxacnim metodam (meditacia, yoga).
Samozrejme, ze knihy su napomocne, mozu poskytnut vela informacii a navodit triezvu mysel, ale aj tak to ostane iba na nas aby sme sa s vecami vysporiadali.
Skor by som najviac zo vsetkeho odporucil meditaciu. Nevyriesi problem samotny, ale navodi nas na spravny smer, pomoze zistit o sebe viac, pochopit sameho seba. Myslim ze zaklad je v tom aby sme vedeli co sa vlasnte odohrava v nasom psychickom svete a byt s tym vyrovnany. Inu sancu nemame. Ujst sa neda pred tymto, fungovat v zivote musime nadalej, potrebujeme prezit. Ziadne skratky a obchadzky neexistuju. Da sa len prejst cez to, a to moze trvat dlho. Samotna meditacia je taka ze vysledky sa dostavuju casom a pomaly. Treba byt trpezlivy a ist dalej a dalej.
Netreba sa nechat v tom stratit, da sa s tym zit a prejst si tym.
PRIRODZENE si zvysovat hladinu dopaminu v tele, tj. venovat sa sebe, túra a prechadzky, hobby, citanie knih, ,dosahovanie urcenych cielov, cvicenie, meditacia, zdrava strava a vyhybat sa zavislostiam, drogam, hranie hier na automatoch a hier celkovo, vyradit fajcenie, kavu, cukor, pre nezadanych panov odporucam No Fap

159tomas159

Ahojte.. dovoľte, aby som aj ja prispel k tejto téme.. tiež mám SF.. od malinka som sa zajakával, vraj to vzniklo, keď som sa počúral a otec chytil nervy a zbil ma s plienkou.. pomohla mi pani logopedička.. dlho to vydržalo, až do okamihu, keď sa moja mama psychicky nezrútila.. to som chodil na výšku.. ten celkový stres na VŠ + neistota čo sa deje s mamou, či bude ,,normálna,, ma znovu vrátila ku koktaniu.. bolo mi veľmi trápne v spoločnosti, keď som nevedel bez koktania vypýtať ani lístok na BUS.. bolo to také ponižujúce.. každý chce vypadať fajn a zvlášť, keď ste vo veku, keď si hľadáte partnerku.. Spadol som až tak, že by som najradšej chodil po kanáloch.. ale to z SF poznáte.. čo bolo ešte k dopracovaniu sa k SF.. v tom období som bol dosť veriaci a za príklad som si bral sv. Františka, jeho pokoru.. čítaval som v kostole, vlastne to bolo také hapkanie, keďže som v živote veľa kníh neprečítal ( som skôr matematik..).. tam som zažil ďalšie svoje poníženie.. skrátka, keď Vám niečo nejde, nesílte to, lebo dostanete komplex menejcennosti..
Navštívil som psychológa, ktorý ma z časti usmernil a ponúkol relaxácie.. tie relaxácie sú fajn.. vnútro sa upokojí.. ale bolo to na dlho.. tak som navštívil psychiatra.. Až tu som našiel okamžitú pomoc.. Pani doktorka mi predpísala Rivotril, ktorý mi veľmi pomáha.. Čo by som chcel odporúčiť: nehanbite sa, ak by ste museli navštíviť aj psychiatra, netušíte koľko ľudí k nemu chodí.. verte si, ste jedinečný a nepodceňujte sa.. veľa športujte, relaxujte, užívajte si život a hlavne myslite na seba, tešte sa s maličkosti všedných dní, radujte sa , smejte sa.. nebojte sa bojovať zas a zas.. vážte si zdravie.. teraz dokážem prednášať a rozprávať na verejnosti.. čo by som ešte chcel.. postupnou relaxáciou, upokojením si nervovej sústavy vysadiť lieky.. majte sa.. prajem veľa, veľa zdravia..

Cervena

Cawte, trpim tiez SF. Ale keby to bol len stres a uzkost bolo by to fajn, LENZE....hocikedy pri hocikom koho len stretnem zacnem cervenat ak sa ma niekto spyta kde robim co robim zrazu mam vsade flaky na tvari na krku na dekolte obrovske cervene mapy samozrejme hned mam srdce v krku som v strese kokcem....zijem zdravo vela sa hybem sportujem nepijem nefajcim....je to strasne co je toto za zivot ?! Uz neviem co stym

Vyliečená

Ahojte :)

"Sociálnou fobiou" som trpela aj ja ..:) A nebola to obyčajná hanblivosť ako napríklad rozprávať pred väčšou skupinou cudzích ľudí ...(ktorou trpí každý druhý človek). Ja som absolútne nevychádzala von z domu . Akýkolvek kontakt s ľudmi mi spôsoboval neuveriteľne neovladateľny stres a tak som sa časom začala vyhybať všetkému a ostala celé mesiace doma. Bála som sa ísť aj vyniesť smeti. Pozrieť poštu. Výnsť na okno. Myslím, že to bol maximalny možný stupeň strachu na ktorý sa človek dokáže dostať. Ja som aj chcela opäť normálne žiť , ale vždy keď som si čo i len predstavila že pôjdem von som sa začala triasť ako osika.

No toľko k minulosti :) A teraz pekne postupne ...ako som sa k tomu dostala ? Nie nebolo to z jedneho dňa na druhý takto zlé ...to všetko sa na seba nabalovalo už od malička.. pretože, som mala na seba ten najhorší pohľad, neverila som si, hľadala chybu u seba, podceňovala sa ...situácie, ktoré sa mi stali som svojim chybnym myslením interpretovala vo svoj neprospech a videla z toho najhoršieho uhla pohľadu ...k tomu zlý životný štýl..pár sklamaní a postupne som sa dopracovala až do panických záchvatov a extremnemu strachu z toho, že niesom dosť dobra, že ludia si myslia to isté ! ...( VERÍM, ŽE TOTO JE ZÁKLAD KAŽDEJ SF)

A teraz to načo čakáte ...RADA ...najradšej by ste asi počuli niaké zázračné zaklínadlo aby ste sa okamžite odhanbili :) Ale takto to nefunguje ...Vy ste dlho živili svoju SF ...Takže je logické, že musíte začať živiť toho odvážného vlka vo Vás, ktorý chce bojovať a žiť :) A to tiež bude niaký čas trvať...Ale verte, že sa to dá, len treba chcieť je to iba na Vás ...nikto Vám nemôže pomôcť aj keby chcel ....toto ovládate iba Vy ..:) Takže Vám napíšem moju postupnu transformáciu a všetko čo zo mňa urobilo uvolnenú ženu, ktorá si verí ...(začínam sa občas báť, že až príliš :D )
- strava...zdravé telo, zdravý duch ...strava Vám dokáže tak z polovice pomôcť a to mi verte... nie len, že pomáha fyzicky ale aj psychicky ...(k tomu doporučujem ešte nákup vitamínov, horčík atď. a detoxikaciu organizmu, odparazitovanie - o tom si určite prečítajte )
- motivačné knihy ..mám ich prečítaných asi tak milión ..doplňajú chýbajúce kusy skládačky, môžu Vám v určitych veciach naozaj pomôcť . Knihy o pozitívnom myslení Vás navedú natu správnu cestu
- lenže kniha je kniha ...to čo Vám pomôže úplne najviac je porozprávať sa s niekym o Vašich problémoch a tým je terapeut ( pozor nie psycholog - ale kvalitny terapeut ). On Vám dokáže Vašu situáciu ukázať akoby z objektívneho pohľadu, dá Vám rady. Ak natrafíte na človeka s ktorým si sadnete a budete v ňom mať dôveru, jeho slova sa Vám dostanu hlboko do podvedomia. A vy budete konať na zaklade toho . A takáto pomoc vôbec nie je hanba, chodia tam aj ľudia, ktorý majú vysoké pracovné posty, ľudia, ktorý majú niaké zlozvyky atď...Proste ľudia, ktorý potrebuju objektívny nadhlad a nechcu byť uväznení v ich deštruktívnych cestičkách v mozgu..
- pohyb - začnite na sebe makať, začnite cvičiť, behať, joga ...pohyb uvolnuje endorfiny, zmiernuje stres, je to všeliek... Časom v ňom možno nájdete zálubu a vyberete si aj konkretny šport :)
- stanovte si ciele ! zamyslite sa nad tým čo skutočne v živote chcete...čo si Vaše srdce žiada....vymyslite si postupne krôčiky k Vaším cielom a venujte sa iba im ...Ciel Vám da zmysel života, niečo do čoho sa ponoríte ...Každý je pre seba ten najdôležitejší človek v živote ..musíte robiť všetko pre Vaše blaho ..Hlavne si nehovorte, že na niečo nemáte ....Ciel si vyžaduje tvrdú drinu, pády , trpezlivosť ale aj vytúžené víťazstvo
- A posledný asi najpodstatnejší krok ..Choďte do toho ....vstúpne do stresových situácií ..neustále ich vyhladavajte ...nevyhýbajte sa ničomu...to, že cítite strach je normálne ...on však opadne keď to zdoláte...a navyše strava a pohyb Vám umožní to, že v stresovych situaciach budete na ten stres reagovať lepšie...čiže sa nebudete tak triasť, nebudete cítiť takú úzkosť ...lebo Vaše telo bude omnoho odolnejšie keď bude 100% zdravé ...
- A ešte som zabudla ...v žiadnom prípade nefajčite, nepite kávu ani pomocne barličky ako je káva a lieky ....to Vám škodí a nie, že pomáha ....pred stresovou situaciou si dajte radšej horčík zeleninové smoothie, alebo čaj z kvalitnych byliniek na ukludnenie ....
Takže snáď si niekto nájde aspoň niaké rady, ktoré mu pomôžu ....nie sú to žiadne keci niekoho kto to nezažil :) Ale človeka, ktorý si tým prešiel a teraz je šťastný a užíva si život ....:) Vyše dvoch rokov som zháňala informacie skúšala rôzne metódy ...takže iná cesta ako táto nevedie :) Veľa šťastia ...ak chce niekto pokecať kludne :)