Mám s mamou velmi komplikovany vztah. ono je asi skor problem v tom, ze je velmi vztahovacna, ale ostatni musia jej vybuchy znasat. zacnem radsej poporiadku, lebo takto by som sa asi rady nedockala.
mame som sa nartodila ked mala 18 (cize bola este pubertacka) a od 11r ma diabetes. vidno na nej, ze nestihla dospiet predtym nez som sa narodila. s mojim otcom sa rozviedla, zijem teda s nou a starymi rodicmi, no a sama na nej vidim, ze bez rodicov by boila stratena, ani len domacnost sama nevedie, malokedy sa o nieco postara a to starych rodicov trapi, preto sa ma prave oni snazili vychovat k zodpovednosti, pretoze som kvoli chorobe vzdy musela davat na mamu pozor. oni sami su z nej sklamani a viac doveruju mne. no a uz vyse dvoch rokov mam priatela, jeho mama tiez nie je zrovna vzor zodpovednosti a samostatnosti, ale o to teraz nejde. mama ma tiez uz priatela rok a pol a nez si ho nasla strasne ziarlila na moj vztah a mala som doma dennodenne peklo, no a potom sa to trocha ukludnilo, ale odvtedy, kedykolvek sa jej priatel objavi tak idu hned prec na niekolko dni, co mi dost vadi, ved by som s nou aj chcela byt, je to predsa moja mama a napriek vsetkemu ju mam rada, aj napriek tomu, ze z puberty asi nikdy nevyrastie, alebo lepsie povedane, ma prisernu povahu. no a v poslednej dobe je problem v tom, ze jej asi vadi moj priatel, asi by chcela aby som mala nejakeho mudr. phdr.judr., alebo neviem co este, lebo studujem na vysokej. a preto, ze jej asi prekaza tak predo mnou casto utoci na jeho osobu a potom aj na mna, je vybusna a fakt sa jej uz moc ani nesnazim stavat, radsej mlcim, lebo nechcem aby to vyustilo do hadky, proste jej nemozem odporovat, lebo budem mat zasa vojnu a to nechcem. proste to jej zakerne utocenie tazko zvladam, aj ked hadkam sa vyhybam...
urcite mi budete radit aby som sa s nou porozpravala (sama by som si poradila to iste) ale to nedokazem, lebo uz som sa o take snazila a vzdy to skoncilo hadkou, preto tu asi ani nehladam nejake rady ako to vyriesit, ale skor psychicku podporu a radfy ako sa s tym vyrovnat a vediet sa proti tomu obrnit.
dakujem vam, ze ste si nasli cas precitat moj dlhy prispevok a vsetkym vam vopred dakujem za podporu :-)))
Zlý vztah s mamou! poradte mi
tak je mi velmi lutooo,ale budes sa musiet naucit takto zit :((..velmi ma mrzi,aky mas zivottt,lebo vazne,staci si to len citat aaa uz sa mi hrnu slzy do oci,nechcem si ani predstavit,ze by som bola na tvojom mieste...
mas jedno stastie,zee ta podporuje tvoj priatel,aa ze sa na neho mozes spolahnut,lebo keby si na to secko bola sama,znasalo by sa ti to ovela tahsie ://..
starych rodicov neopustaj,mama si pravdepodobne neuvedomuje,co pre nu znamenas..ale casom si to mozno uvedomi...snad ked sa vydaas ;)))...
velmi ti drzim palceky,abyy sa tvoj zivot zmenil :))
to by bolo urcite rozumne, ale ked som babke spomenula, ze sa chcem odstahovat, tak sa mi rozplakala, ze ved sa o nich nebude mat kto postarat... nemala by som to srdce, ved aj oni to maju s nou tazke a vdaka tej chorobe ju nemozeme nechat samu, ale dakujem, ze si si nasla cas precitat si moj prispevok
ja by som sa asi po dohode so starymi rodicmi na nejaky cas odstahovala aby mama zistila co vsetko pre nu robis.
