milujem svojho muža, ale nemôžem s ním spávať...

Príspevok v téme: milujem svojho muža, ale nemôžem s ním spávať...
nellka

Ahoj, je to presne tak. Mám svojho muža rada, v poslednej dobe si celkom rozumieme, je pravda, že sme prešli už asi dvomi vážnymi krízami, z ktorých sme sa ale vyhrabali a teraz je to ok. Ale čo je problém, že ja ho už nevnímam ako sex. objekt- rada sa k nemu pritúlim, ale sex nehrozí. Chovám k nemu city, ako k súrodencovi a nie k manželovi...Kam sa mám obrátiť? Je to len môj problém? K psychológovi, alebo sexuológovi? Ja už neviem, čo ďalej a trvá to už hrozne dlho. ak sa to nevyrieši, pochybujem, že mi raz nezahne, alebo že sa náš vzťah kvôli tomu nerozpadne.

viena

zeny nechapem ze uz vobec netuzite po sexe, nie ste potom frustrovane? A mate aspon sexualne predstavy s inym imaginarnym muzom?

garniera

A ja som si myslela ze len ja som vadna, a to asi patrim k zenam ktorym sa po case protivi muzsky pach. Tiez netuzim po muzovi, milujem ho, mojkam si ho a hyckam, ale ked po mne siahne ako po zene, s ktorou sa chce milovat, ja stuhnem a nemozem. A nemam ani nijake zazitky strasne z minulosti.

nellka

Ja dúfam, že sa to podarí, ale aj tak mám obavy, či to má vôbec zmysel...ale treba to skúsiť. Ešte by ma zaujímalo, či tu nie je niekto, kto takéto sedenia absolvoval, aké má skúsenosti, ako to prebiehalo, či to pomohlo a tak. Ďakujem všetkým, ktorí sa mi snažili poradiť, potešilo ma to.

mamca

Nellka,tá chuť na každého druhého,to môže byť celkovo práve túžba po milovaní,len pri manželovi sú tam tie obavy a pri cudzích je to bezpečné,pretože vieš,že sú to len predstavy...Nemáš sa prečo hanbiť.Ak vravíš,že príčinu poznáš,je to fajn a psychológ ti môže pomôcť v inom pohľade a tým pádom aj možnom riešení..Držím ti palce,stále si myslím,že nemáš čo stratiť,len získať.:)

nellka

Ewe, ďakujem za príspevok, ale ja to riešiť chcem. Mne sa nikdy nič také strašné, ako tebe, nestalo. s tým to súvis nemá. Ja už poznám príčinu, na 99percent, len si neviem predstaviť, ako by mi v tom mohol niekto pomôcť. Ja viem, že sa dá žiť aj bez toho, ale to u nás nehrozí a aj mne samej to vadí, nehovoriac už o manželovi. Ja mám chuť na každého druhého chlapa a hanbím sa za to, len na toho svojho nie...Hádam mi ten psychológ pomôže nájsť nejakú cestu, ako to prekonať, veď sme obaja ešte mladí, neviem si predstaviť, že by sme to už nerobili.Len aby to nebolo tak, že on s inou a ja s iným- práve tomu sa chcem vyhnúť. A trápi ma to.

ewe

nelika,nie si jedina,co sa citis "zablokovana".Ja s tym zijem tiez.Presla som si priserne zazitky.Ked som mala 17,bola som znasilnena a nebolo na svete nikoho,komu by som sa zdoverila.Potom som zila v manzelstve,mam 2deti,koli ktorym som zila s muzom,aj ked som s nim nedokazala spat 6 rokov pred rozvodom.Neslo to.Cele manzelstvo bolo vynutene zo strany rodicov,lebo som otehotnela a nechcela som ist na potrat.12 rokov som sa citila priserne v manzelstve.Spala som s muzom iba preto,lebo to bola maja povinnost.Po 6 rokoch sa nieco prihodilo a uz sa ma nesmel ani dotknut.Zili sme ako priatelia.Chcela som sa zmenit,ale neslo to,bolo to vzdy horsie a horsie.Po 12 rokoch som podala o rozvod.Potom pocas 10 rokoch som iba bludila vo vstahoch.Tuzila som zacelit rodinu,deti,hlavne syn potreboval "otca".Zial,zazila som dalsie priserne zazitky,az som to vzdala a deti som si sama vychovala.Ked som to uz uplne vzdala a chcela som ostat sama stretla som muza,co si tiez prezil nejake to peklo v zivote a tak sme sa vzali.Prve roky boli dost tazke.Jeho vnutro je nevyrovnane s minulostou a prenasal to do nasho manzelstva a zacala som znova trpiet a zacali mi kadeake zenske problemy,skoro po kazdom milovani.Bolo to uz zas len take,ako "povinost" az som dosla do takeho stadia,ze uplne odmietam sex a od vtedy nemam ziadne problemy.Trva to uz asi 2 roky.Uz to nedokazem,ani za cenu,ze by sa moj manzel somnou rozviedol.Nastastie on neni sexuchtivy,ma tiez zdravotne problemy,mozno mu to aj vyhovuje,ale o tom mlci.Inac,mozem povedat,ze zijeme uz pokojny zivot a v celkovej harmonii,lebo sme obaja pochopili,ze inac to nejde.Sme kludne povahy.Da sa zit pekne,aj bez fyzickeho kontaktu.Zalezi len od partnerov.Vetsina by tak nedokazala zit,ale su aj vynimky.

nellka

Ono to asi fakt bude tým, že sa toho bojím...nie je to nezáujem, všetko ostatné konečne funguje tak v medziach normy, fakt som teraz spokojná, len toto nie...Len neviem, či sa mi to podarí sa nejako odblokovať, štve ma to, ale je to silnejšie ako ja. Ďakujem, budem to musieť riešiť s tým psychológom, dúfam, že to pomôže.

mamca

Z nejakého dôvodu sa asi obávaš otvorenému intímnemu vzťahu.Neviem posúdiť,či tvoj problém je skutočný nezáujem manžela alebo len tvoje vnímanie,spôsobené tvojimi obavami.Práve v tomto ti môže psychológ pomôcť,ako aj poradiť postupy na uvoľnenie,relaxovanie... Nemusíš mať z toho strach,môžeš len získať.:)