ahoj ja ani nevim proč sem píšu možna proto že si myslim že mi pak bude lip. Možna mi poradite jak na to. Asi tak pred mesiacom som sa vratila s psychiatrie... ale všetko sa od tej doby neako serie i ked sa snažim moc moc moc. Večer se pohadam s našimi i tak s nimi moc dobre nevychadzam je to s nima ale i somnou zložite navzajom sa nechapeme a ja už neviem ako im to v ysvetliť. Ráno na mne nahuči šefka.. už ani nevie čo hovorila tak mne to zamrzelo že zasa z toho vídem ta najhoršia a pritom neprávom...navyše se mi vracia socialna fobia a pokuša sa o mna depresia s uzkostou..a ked mne to dostihne tak jdu na rad žiletka.. ale to už malokedy sa tomu snažim vyhnuť. Navyše naša babka je v nemocnici je to s ňou velmy zle... Mam o nu strach je to jediný človek ktorý ma vždy podržal proste mam ju moc rada to sa neda ani slovami opísať... Už je tam hrozne dlho.. zlomila si stehenný klb tak jej ho menili a ted jej ho zasa ty sestryčky vyklbili jak s nou hazeli .. :( tak musela snovu na operaciu... na vyše je na tom psychicky zle moc ju vyčerpava.. mam o nu strach... Ja neviem ako sa postaviť na nohy už konečne... od doby co ma pustili to jde dole kopcom...
Ahojte sem na dne.. zasa
ahoj monika...tak už zase prišlo to zlé obdobie, musíš sa snažiť niečo so sebou robiť aby to bolo tak pol na pol, aby neskákala tak veľmi tá nálada. Viem, že so mnou je to presne také isté ale zrejme mi už začali pomáhať tie lieky tak je to celkom fajn. Síce chodím poctivo ku psychológovi ale veľmi mi začal pomáhať prelaps tak by si to mohla skúsiť aj ty. Je to celkom sranda. Držím ti pršteky aby sa to zase zlepšilo, budem na teba myslieť:)
ANO TESIT SA ZIVOTA!!!!kde len pojdes kazdy ti to povie, a psychosi tiez mal som tazke obdobie v zivote a este stale to nieje celkom ok. mne pomaha viera nadej a laska... som veriaci a to mi dava novu nadej,modlim sa aj v tazkych chvilach a dakujem bohu aj za to co si mozno myslim a pytam sa preco, preco ja???urcite to ma svoj vyznam a pomaha to ano modlidba pomaha,, prajem pekny advent a radost zo zivota..
mas to tazke, ale v zivote je to tak. proste raz sme hore, raz zasa dolu. problemy nas nesmu lamat, my ich musime prekonavat. VZDY je preco zit, vzdy sa musime postavit na nohy a ist dalej. teraz mas zle obdobie, no ty musis ist dalej a snazit sa o to, aby nastalo tvoje stastne obdobie. po burke vzdy vyjde slnko, tak na neho cakaj. nesmies prepadat depresiam, musis sa snazit o to, aby si bola stastna, ved zivot je prave o tom. skus najst so svojimi rodicmi nejaku cestu, velakrat ustup aj ty, musite sa navzajom pochopit, ved ste jedna rodina. a ani v praci to nebude vzdy cierne. no a s tvojou babkou, to ma velmi mrzi, ale musis verit v to pozitivne, budes na nu mysliet a ona sa urcite uzdravi. zacni sa na zivot usmievat, rob veci, ktore ta bavia, najdi si nejake aktivity, zajdi si niekam s kamaratkami, zacni sa bavit a naplno si vychutnavat zivot. usmej sa na svet ty a usmeje sa aj on na teba. takze hlavu hore, na tvar nalep krasny usmev, ziadne depky a tes sa zo zivota:)
