Manželstvo po siedmych rokoch

Gigi, ja už sama neviem, čo si mám o našom vzťahu myslieť...Nikedy mám pocit, že takto podobne žijú hádam všetci/moja ségra mi to vie vždy perfektne vysvetliť a vtedy mám pocit, že je to normálne/, ale niekedy rozmýšľam, či len neklamem samú seba a nezotrvávam vo vzťahu, ktorý nemá budúcnosť. Ja už neviem. Mali by prevažovať pozitíva, tak povedzme, že môj muž má rád naše deti, aj mňa, aj keď zvláštnym spôsobom, je pracovitý, nepije, nefajčí/to ja teda hej/, zarobí dobre, keď môže, tak ma "vypustí" aj na noc ku kámoške, občas uvarí nejakú minútku, nefrfle na všetko, o čo ho žiadam, nešetrí na mne...Ale na druhej strane je strašne ľahostajný, pohodlný, moje problémy sú vždy banalita a na poslednom mieste, nevadí mu, že sa pomaly ani nevidíme, chce mať hlavne pokoj, nedebatuje o tom, ke´d aj dôjde k zmene, tak len na chvíľu, kým sa ja ukľudním...Mám v tom chaos. Psychologička je milá, neviem, či toto rozlúskne, bola som tam len raz, mala som si pár vecí ujasniť sama so sebou, stále na to nepoznám odpoveď. Dnes mám depku, zajtra už hádam bude lepšie, snažím sa ja tak tešiť zo života a nie furt len frflať, ale aj takéto stavy ma chytajú. Počula som jednu dobrú radu, ako sa netrápiť"ak ťa niečo trápi a je v tvojej moci to vyriešiť, tak to urob a ak to nejde, alebo to nemá riešenie, tak sa nad tým zbytočne netráp, nefrfli a nešpekuluj, zmier sa s tým!" Takže buď sa s tým zmierime a nučíme sa byť šťastné aj tak/ veď je prečo/, alebo to vyriešme inak. viac možností tu nie je.

dufam ze to nie je az take zle nelly.napis v akej teme to bolo. ja sa s tym mojim niekedy hadam ako pes a macka.ale tak sa mi zda ze mu velmi vadi ze mam nakoniec pravdu a predsa to neuzna.ked si spomeniem ako za mnou behal a cestoval a len ma boskaval.no teda. casy sa menia. a ked mu to pripominam tak sa mi smeje,ze to bolo davno.tak sa bojim aby som z toho celeho neochorela.snazim sa byt nad vecou ale nie vzdy sa to da. a ten psycholog,je to na nieco dobre?pomohlo ti to?
nelly prajem ti pekny vecer a dufam ze sa ozves.aspom sa mi trocha ulavilo ked to takto mozem napisat, aj ked cudzim ludom.clovek potom vie ,ze v tom nie je sam a ma ho kto povzbudit.vdaka

gigi, moje dcéry majú 6r a rok a pol, zlaté baby! Ja tiež čakám kým ešte trocha podrastú, nech je ten život o čosi normálnejší. Momentálne mám zase také "znechutené" obdobie z toho všetkého,ale tiež dúfam, že to prejde a že bude zase lepšie obdobie, že muž priloží ruku k dielu...Písala som sem už, ale v inej téme, my sme dospeli do štádia, že to riešime u psychológa, zatiaľ som tma bola iba ja, v januári tam ide muž, som zvedavá, či sa k niečomu dopracujeme...

nelli a ake stare mas deti.ja mam dceru zuzulku.ma sest rokov.na buduci rok pojde do skoly.tak sa jej zacne nova etapa v zivote a aj v mojom.uz sa tesim.tych sest rokov ubehlo velmi rychlo.u nej si uvedomujem ako pomaly starnem.predtym som mala vela planov co chcem este v zivote urobit aky jazyk sa naucit a tak.ale budem asi musiet pockat kym my vyrastie a budem mat viac casu na seba.asi je to udelom zien.ta rola matky a vsetko okolo.dnes som vydela take kocky v meste.a ja narychlo namalovana v normalnej bunde.behala som po meste aby som stihla kupit posledne darceky.stale si hovorim,ze to sa musi zmenit.ale co ked ten moj muz pride domov unaveny ako poleno o deviatej vecer.uz sa ani hnevat nedokazem.som rada ked si ma trosku potuli a ide robit este za pocitac zo dve hodiny.

To je fakt, môžeš "mať v paži", lenže poraď konkrétne, ak chceš pomôcť. Nemyslím, že by sa mi muž chcel vyhýbať, jemu sa proste takýto spôsob života páči. Vyrastal v rodine, kde každú korun trikrát obracali, tak je rád, že si môže dovoliť viac, aj na úkor rodiny, to si on neprizná. Nechcem od neho, aby pral, varil, upratoval, beriem to tak, že ja som doma, tak je to teraz moj "job", mne len ide o to, aby uznal, že som v miernej nevýhode a že som od neho v podstate závislá, ako každá žena na md a aby sa snažil o to, aby som si aj ja mohla zájsť na tú kozmetiku, či len tak do mesta, alebo si v kľude upratať, nie všetko s deckami, veď ja to už nejako zvládnem a mne fakt nič iné neostáva, o deti sa postarať musím.

myslel som si, ze muzsky nazor by sa vam zisiel.
ale s takymto pristupom, aky mate, sa bude vasa situacia len zhorsovat. ked to vam nevadi, mne je to srdecne jedno.

pocuvaj ma frontman.to vobec nieje pravda.kym si zalubeny si schopny vela veci prehliadat.no a co ked si tie veci neda do pracky.poves mu raz druhy prehliadnej, znova mu to pripomenies,predsa chceme zit ako ludia nie ako krtkovia.ale vy chlapi ste pohodlny, hned sa urazite teda ze co sa robi preco to neurobime my za vas, aj ked sme uz velakrat za vas upratali a vy to nevidite.mozno ste unaveni co sme aj my.no a nakoniec sa z toho vykluje taka zabomysia vojna. kto z koho.keby si kazdy v tom vztahu robil to co ma a neprehadzoval zodpovednost na druhrho partnera aj ked si to muzi neuvedomujete,bolo by to ovela jednoduchsie.lebo debaty tohoto typu vzdy vedu ku hadkam a muzi su vztahovacni a urazeni a nepripustia si to ani za svet.tak toto je zivot v manzelstve.talianska komedia

Frontman, ďakujem ti za pomoc a "povzbudivé slová" a nechaj nás tu debatovať. On je živnostník, má toho dosť, páči sa mu zarábať, to som už písala, nehádame sa, nemáme ani tichú domácnosť, len sa vidíme málo...Ide tu len o to, že by nás chlapi nemali brať ako slepice kotkodák, čo furt kotkodákajú, ale mali by viac počúvať, ak nechcú o nás prísť, to sa predsa nedá, aby si on donekonečna robil po svojom, bez ohľadu na môj názor a myslel si, že kvôli deťom s ním ostanem naveky...A potom sa ešte čuduje, že čo to mám za nápady, kam by som chodila a čo vymýšľam, že to predsa nie je také hrozné.

Giga, oni ako keby sa nedokázali vyrovnať s tým, že mať deti je aj o obmedzovaní...ale na druhej strane ti to vynahradia deti! Ja nemám pocit, že mám prázdny život a že život bez neustáleho vysedávania kdesi a zúčastňovania sa na každej kapustnici/momentálne/, nestojí za nič! Netrápi ma to! Každý si potrebuje oddýchnuť- ale tak ako on, tak aj ja. Nebudem sa s ním handrkovať, kto to m ťažšie, to on uzná, že to nemám ľahké, ale už keď to povie, tak na ňom vidím, že to hovorí len preto, aby ma potešil a motivoval!ha ha! Môj muž stihne kadečo, keď chce. Ale keď niečo potrebujem ja, tak mu to väčšinou nevyjde, alebo to nejde, alebo...to s tým stromčekom- jemu to dôležité nepripadá, veď lepšie sa zabaví s chalanmi, zdobiť stromček môže malá aj s tebou, nie? Zbytočne sa tam bude motať aj on, len preto, aby zavesil päť gulí, 5salóniek a ty aby si bola spokojná malej je to jedno, len ty robíš z komára somára! Toto je ich zmýšľanie. On tam proste chce ísť a hotovo. Im také to utužovanie rodinných vzťahov nič nehovorí. Ale to sa nedá vysvetliť, oni to buď nechápu, alebo nechú chápať.

presne tak nelly mas pravdu.ja sa uz vobec ani nemam cas starat o seba ako niekedy predtym.ked chcem niekde ist tak sa mi to trirazy pre manzela presunie lebo on ma nieco dolezitejsie ako je moja kozmetika a nakoniec tam ani nejdem lebo sa uz hanbim to znova prelozit.on si to vie zariadit vzdy.a ja kedze som ucitelka ,poobede som uz doma a idem po dceru aby chuda nebola cely den v skolke .tak jej robim program aby to bolo na niaco aj dobre.pojde do skoly, tak trenujeme trpezlivost.a ked dam manzelovi nech si s nou pokresli tak on ma za pat minut nervy a hulaka po nej ako to robi a ja neviem co.no a moja mama to vidi najlepsie.ze takto to je normalne.mam byt rada ze zaraba, nepije ,nefajci nebije ma, nezahiba mi.teda mam byt stastna.ale ja somstastna, len som si nepredstavovala ze takto to moje manzelstvo bude vyzerat po rokoch.